logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Choroby pšenice I.
Pleseň snežná a choroby bázy stebla

Pleseň snežná
Microdochium nivale (teleomorfa: Monographella nivalis)

Pre porasty ozimín je obdobie prezimovania zložitým obdobím, ktoré mnohé rastliny neprežijú. Dôvodom tzv. vyzimovania môže byť komplex abiotických faktorov, alebo súčasné napadnutie fytopatogénnymi hubami. Medzi najznámejšie "zimné" choroby patrí pleseň snežná, ktorá napáda pšenicu a iné oziminy, najmä raž. Pleseň snežná patrí k najdôležitejším chorobám obilnín (najmä pšenice a raže), väčší význam nadobúda najmä v podhorských a horských oblastiach. V súčasnosti sa mnohí autori prikláňajú k presnejšiemu pomenovaniu tejto choroby - "Ružová pleseň snežná", nakoľko veľmi podobné symptómy môže vyvolať aj palušková hniloba (pôvodcovia - Typhula spp.), označovaná aj ako "Sivá pleseň snežná". Ako pôvodca plesne snežnej bola v minulosti označovaná jediná huba - Microdochium nivale. F. nivale sa v modernom názvosloví uvádza už iba ako staršie synonymum. Podľa súčasných poznatkov sa na plesni snežnej podieľa viacero druhov fuzárií, aj keď priorita sa hube M. nivale uprieť nedá. S plesňou snežnou sa možno stretnúť najčastejšie po dlhom a pomalom topení vysokej snehovej pokrývky, pod ktorou sa vytvára vysoká vzdušná vlhkosť. Pod snehom sa M. nivale rozrastá vo forme vzdušného mycélia, ktoré napáda jednotlivé listy, odnože a postupne celé rastliny. Mycélium bielej až ružovkastej farby možno pozorovať obvykle iba krátko po roztopení snehu, pretože pri zmene vlhkosti vzduchu veľmi rýchlo mizne a odumiera. Škodlivosť choroby závisí od počtu napadnutých rastlín a od stupňa ich poškodenia. Najťažšou formou je napadnutie rastového vrcholu, pri ktorom rastlina odumiera úplne. Pri napadnutí listov, bez poškodenia rastového vrcholu môžu rastliny zregenerovať, ale ich vývoj a zdravotný stav závisí od ďalšieho priebehu počasia a patogenézy.

Najvýznamnejším zdrojom inokula je pôda s vysokým infekčným potenciálom, t.j. pôda, na ktorej sa často (príp. monokultúrne) pestujú obilniny, s pravidelným výskytom choroby. Huby prežívajú aj na rastlinných zvyškoch a rastlinách, ktoré boli napadnuté v skorších fázach vývoja. Rozvoj choroby podporuje v prvom rade veľmi skorý, príliš vysoký výsevok a prehustený porast, v zimnom a predjarnom období vysoká relatívna vzdušná vlhkosť, nedostatok svetla. Konídie a askospóry, tvoriace sa na zdrojoch infekcie sú vetrom a dažďom roznášané na ďalšie rastliny a porasty, v období klasenia a kvitnutia sú translokované až do klasov.

Výskyt choroby sa nedá s určitosťou ani predpovedať a ani predpokladať, preto je chorobe nutné predchádzať preventívne. Dôležité je správne striedanie plodín, optimálny čas a výška výsevku, kvalitné osivo, harmonická výživa. V jarnom období rýchlu regeneráciu porastu podporuje bránenie a regeneračné prihnojene dusíkom. V prípadoch extrémneho poškodenia (bez schopnosti regenerácie) zostáva porasty iba zaorať a obsiať jarnou formou pšenice alebo jačmeňa, prípadne inou plodinou.

Morenie osiva (Vitavax 2000, Celest Extra, Scenic, Panoctine, Redigo, Lamardor, Raxil 515 FS) má v ochrane významné postavenie, ale pri veľmi vysokom infekčnom tlaku nemusí efektívne porast ochrániť.

Obr. 1: Typické symptómy silného výskytu plesne snežnej
foto: autor

Steblolam
Tapesia acuformis + Tapesia yallundae (anamorfa Ramulispora herpotrichoides, syn. Pseudocercosporella herpotrichoides)

Koncom odnožovania na listovej pošve najstaršieho listu vznikajú pozdĺžne, elipsovité, svetlohnedé škvrny, niekedy ohraničené tmavohnedým lemom. Rozrastaním mycélia pletivo pošvy v mieste škvrny (v strednej časti) praská. Pri chladnom počasí sa môžu na škvrnách vytvárať konídie, pričom patogén prechádza postupne až na bázu tvoriaceho sa stebla.

Najcharakteristickejším symptómom, ktorý sa objavuje neskôr na steble, je tzv. medailónkovitá škvrna oválneho tvaru, ktorá je v strede svetlejšia, po obvode s tmavou obrubou. Obvykle sa vytvára na prvom, prípadne druhom internódiu. Škvrna sa môže morfologicky podobať na napadnutie pôvodcami nepravého steblolamu (Fusarium spp., Rhizoctonia spp.), pri ktorých však absentuje dôležitý diagnostický znak - mycélium sivobielej farby, ktoré je pozorovateľné pri rozrezaní stebla a vypĺňa duté vnútro v hraniciach škvŕn. Pri vysokom infekčnom tlaku dochádza k postupnému splývaniu jednotlivých škvŕn po obvode, takže obopínajú celú bázu stebla.

V poraste sa infekcie môžu prejaviť zbelením a hluchosťou klasov. Porast však nemusí vždy poľahnúť. Pri silnejšom napadnutí síce dochádza k narušeniu mechanickej pevnosti pletív a v konečnom dôsledku k lámaniu stebla, ale súčasný sortiment odrôd je na tento typ poškodenia odolnejší ako v minulosti.

Najdôležitejším zdrojom infekcie je strnisko. Konídiami sa patogén rozširuje v relatívne obmedzenom rozsahu, preto je choroba typická tvorbou ohniskovým výskytom. Rozvoj ochorenia podporuje monokultúrne pestovanie obilnín, veľmi hlboká sejba, skorý výsev a náchylnosť odrody. Častejší výskyt choroby môžeme očakávať na ťažkých pôdach a pri vysokej rotácii obilnín.

Základom ochrany je dodržiavanie osevného postupu, s minimálne trojročným odstupom obilnín. Napadnuté rastlinné zvyšky je potrebné zaorať hlbokou orbou. Uprednostňujú sa menej citlivé odrody.

Chemická ochrana sa pri prekročení prahu škodlivosti (25 % napadnutých rastlín) aplikuje od začiatku steblovania až do vytvorenia druhého kolienka. Registrované fungicídy (Karben Flo Stefes, Alert S, Hook, Acanto Prima, Stereo, Capalo, Fandango, Mirage, Spartakus, Sportak HF, Bumper Super, Prochloram Duo, Zamir, Proline, Prosaro, Prothioconaz, Topsin) na steblolam a iné choroby bázy stebla účinkujú iba obmedzene, preto fungicídy základné nedostatky v agrotechnike nedokážu pri silnom výskyte choroby vykompenzovať.

Obr. 2: Steblolam na báze stebla
foto: autor

Nepravý steblolam (koreňomorka)
Rhizoctonia cerealis

Nepravý steblolam sa objavuje v rovnaom čase a podobnými symptómami ako pravý steblolam. Morfológia škvrny je podobná, vrátane tmavšej obruby. Základným rozdielom v symptomatike je tvorba nepravých sklerócií v strede škvrny. Tie sa na steble tvoria neskôr a vytžvárajú dojem "rozpraskanej" škvrny, tvorbou akoby "šupiniek" v jej svetlejšom strede. Na rozdiel od pravého steblolamu koreňomrka napáda aj korene, ktoré rozrušuje podobne ako černenie päty stebla.

Ochranné opatrenia sú obdobné ako pri pravom steblolame.

Černenie päty stebla
Ophiobolus graminis (syn. Gäeumannomyces graminis)

Koreňový systém napadnutých rastlín je tmavo sfarbený a postupne odumiera. Huba niekedy prechádza aj na pätu stebla a pošvy spodných listov, kde sa prejavuje čiernym povlakom mycélia a neskôr v poraste zbelením klasov. Korene sú čierne, drsné, ich pokožka odumiera, napadnuté rastliny zaostávajú v raste, zbelejú a zasychajú. V dôsledku odumretia koreňového systému sa rastliny dajú z pôdy ľahko vytiahnuť, pričom na koreňoch ostávajú prilepené kúsky pôdy.

Patogén je prenášaný zvyškami rastlín a čiastočkami pôdy. Žije saprofyticky na zvyškoch tráv a strnisku v pôde, kde pri vhodných podmienkach napáda korene, koreňový kŕčok a pätu stebla rastliny. Napadnutie podporuje zlá štruktúra pôdy a opakované pestovanie obilnín po sebe. Huba sa dobre vyvíja vo vlhkých pôdach, pri hodnotách pH nad 7 a teplotách 12 - 20 °C. Černenie päty stebla podobne ako steblolam je "chorobou zlých osevných postupov", spôsobujúciou zlé odnožovanie a zakrpatievanie rastlín. Huba vyvoláva núdzové dozrievanie zŕn v klase, pričom sa vytvárajú zrná zakrpatené, so zníženou hmotnosťou, ale i celé hluché klasy. Pri epidemickom výskyte môže dôjsť k významným stratám na úrode, pričom ozimné porasty bývajú spravidla napádané silnejšie ako jarné.

Najdôležitejším ochranným opatrením je správny osevný postup, kvalitné spracovanie pôdy, regulácia zaburinenosti, vyvážená výživa, hlboká orba, odolné odrody. Chemická ochrana proti tomuto patogénovi nie je doriešená, prípravky registrované proti steblolamu majú čiastočný účinok aj na O. graminis. Prah škodlivosti je obdobný ako pri steblolame.

Obr. 3: Černenie päty stebla
foto: autor

Fuzarióza odnoží a bázy stebla
Fusarium spp.

Fuzarióza bázy stebla patrí k frekventovaným chorobám obilnín. Choroba začína na odnožiach ako hnedá škvrna na pošvách listov, ktorá prechádza postupne na bázu tvoriaceho sa stebla. Často dochádza k predčasnému odumieraniu a tým aj k redukcii počtu odnoží. Neskôr sa symptómy tvoria najmä na uzloch stebla, prípadne choroba zasahuje celé internódiá, najmä prvé dve. Charakteristickým znakom, odlišujúcim fuzariózu od ostatných chorôb stebla, je rovnomerne hnedé sfarbenie škvŕn. Ojedinelo, v závislosti od konkrétneho druhu fuzária, môže byť okrem hnedého sfarbenia škvrny prítomná aj ružová alebo červená pigmentácia.

Fuzarióza bázy stebla je podobne ako vyššie popísané choroby chorobou zlých osevných postupov a často sa vo väčšom meradle vyvíja pri teplej a vlhkej jeseni a miernych zimách. Ochranné opatrenia sú podobne ako pri ostatných chorobách bázy stebla založené najmä na prevencii. Chemická ochrana proti steblolamu pokrýva aj obdobie škodlivosti tejto choroby, avšak jej účinnosť je obmedzená a nedokáže rozvoj choroby úplne zabrzdiť.

Obr. 4: Fuzarióza odnoží
foto: autor

Obr. 5 Fuzarióza bázy stebla
foto: autor

Vystavené 12 6.2012

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.