logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Choroby jačmeňa I.
Choroby listov

Žltá zakrpatenosť jačmeňa
Patogén: Barley yelow dwarf virus (BYDV)

Choroba napáda najmä ozimný jačmeň, menej ozimnú pšenicu, ovos, raž, kukuricu a rôzne druhy tráv. BYDV sa na jačmeni prejavuje najmä žltým zafarbením listov, odkiaľ pochádza aj názov choroby. Pri infekcii klíčiacich rastlín začínajú listy žltnúť už za 12-15 dní. Žlté sfarbenie sa objavuje najskôr na špičke listov, odkiaľ sa rozširuje pozdĺž okrajov smerom dole. Koreňový systém je oslabený a rastliny infikované v skorých rastových fázach nebývajú v období hlavnej vegetácie vyššie ako 15 cm. BYDV - vírus prezimuje najmä na oziminách - pšenici a jačmeni. Z rastliny na rastlinu ho prenášajú rôzne druhy vošiek, najmä voška čremchová (Rhophalosiphon padi). Nebol zistený prenos vírusu mechanicky, pôdou, ani osivom.

V minulosti sa v starších učebniciach tradovalo, že BYDV vírus poškodzuje hlavne jarné obilniny a menšie škody spôsobuje na ozimnom jačmeni. Skúsenosti z ostatných rokov však poukazujú na opak, že najškodlivejší je najmä na oziminách, najmä na ozimnom jačmeni. Mnoho agronómov má určite v pamäti prelom rokov 2001/2002 kedy sa mýtus o bezproblémových oziminách navždy stratil. Kombinovaný fenomén fyziologického vyzimovania s vysokým rozšírením BYDV prakticky prepísal históriu v pohľade na oziminy, najmä na ozimný jačmeň. Dovtedy platilo, že ak nepríde extrémne zimné počasie, oziminy prezimujú spoľahlivo. Jeseň roku 2001 však bola nevídane teplá, čo viedlo k enormnému rozšíreniu vektorov, následne enormnému výskytu BYDV a v kombinácii s nepriaznivým priebehom zimy i k nevídaným vyorávkam tisícov hektárov beznádejných porastov ozimného jačmeňa a ozimnej pšenice. Od tohto prelomového ročníka sa venuje vysoká pozornosť už aj oziminám na jeseň, najmä v súvislosti s výskytom vektorov. Od roku 2002 však taký katastrofálny výskyt a škodlivosť BYDV (v súčinnosti s abiotickými faktormi) už nebol zaznamenaný. V platnosti ale zostáva v praxi overený literárny údaj, že najsilnejšie poškodené bývajú rastliny, ktoré sú infikované v skorých rastových - na jeseň po vzídení. Pri silnom napadnutí môže byť úroda znížená o 95 %, pri neskorších nákazách bývajú straty v rozmedzí 15-25%.

Ochranné opatrenia

Popri všeobecných zásadách projektovania osevných postupov je vhodné ozimný jačmeň zaraďovať po okopaninách, ktoré sú najlepšou predplodinou. Tolerancia k BYDV zatiaľ pri obilninách nie je uspokojivá, na odolné odrody sa nemožno spoliehať, pretože doposiaľ neexistujú. Výsev sa odporúča robiť v optimálnom agrotechnickom termíne, ktorý však v rokoch napr. s extrémne teplou jeseňou neplatí. Vtedy sa ukazujú ako odolnejšie neskoršie výsevy, ktoré prirodzenému tlaku vektorov "uniknú". V čase sejby však nikto nevie predpokladať, aké počasie príde, preto mnohí pestovatelia v praxi rozkladajú riziko rôznymi termínmi sejby, t.j. časť porastov zasejú v agrotechnickom termíne, časť posunú na neskorší výsev.

Likvidácia burín a najmä výdrvu obilnín pred vzídením obilnín je užitočná, pretože na zelenom moste z výdrvu prežíva veľká časť populácie vektorov.

Pri veľmi teplom počasí na jeseň je kľúčové pravidelné sledovanie výskytu vektorov. V posledných rokoch sa tlačí do popredia používanie insekticídnych moridiel obilnín, ktoré však z rôznych príčin (aj cenových) zatiaľ v praxi väčšie uplatnenie nenašlo. Chemická ochrana proti vektorom sa musí vykonať na začiatku ich rozširovania v poraste, pretože v prípade premnoženia v poraste je už vírus na rastliny prenesený a následný insekticídny postrek výskyt BYDV už veľmi neovplyvní.

Obr. 1: Typické symptómy žltej zakrpatenosti jačmeňa - BYDV
foto: autor

Obr. 2: Rozdiel medzi napadnutým (BYD) a zdravým (na jeseň insekticídne ošetreným) porastom ozimného jačmeňa
foto: autor

Pleseň snežná
Microdochium nivale (teleomorfa: Monographella nivalis)

Symptómy choroby sú podobné ako pri pšenici (pozri choroby pšenice v predchádzajúcom článku série). Spomedzi jačmeňov má pleseň snežná význam prakticky iba pri ozimnej forme. Ozimné jačmene bývajú niekedy na pleseň snežnú citlivejšie ako pšenica a škody bývajú vo vhodných ročníkoch pomerne vysoké, vedúce nezriedka aj k vyorávke porastov. Preto treba profylaxii pred plesňou snežnou pri ozimných jačmeňoch (najmä vo vyšších polohách) venovať adekvátnu pozornosť (pozri choroby pšenice 1).

Paluškova hniloba, syn. sivá pleseň snežná
Patogény: Typhula idahoensis, T. incarnata, T. itoana, T. ishikariensis

Choroba napáda najmä ozimný jačmeň, menej pšenicu, raž a rôzne trávy. Prvé príznaky možno pozorovať v poraste začiatkom novembra. Spodné listy zaostávajú v raste, postupne hnednú, vädnú a odumierajú. Najmladšie listy ostávajú najdlhšie zelené. Na jar po roztopení snehu sa na povrchu pôdy a na rastlinách vytvára biele vatovité mycélium, podobne ako pri klasickej plesni snežnej. Jeho sfarbenie je však bielo-sivé až sivé. Infikované rastliny odumierajú a podliehajú hnilobe. Rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy, v dôsledku odumretia koreňov. Pre túto chorobu na rozdiel od plesne snežnej je charakteristická tvorba sklerócií na koreňoch, báze odnoží, prípadne medzi listovými pošvami napadnutých rastlín. Skleróciá sú silno prirastené k rastlinám a nedajú sa odstrániť bez určitého poškodenia pletiva.

Pôvodcovia choroby prezimujú na rastlinných zvyškoch, ktoré sú primárnym zdrojom infekcie. Rozvoj choroby podporuje vysoká snehová pokrývka a teploty okolo 0°C. Choroba sa vyskytuje na ťažkých a kyslých pôdach, vo vyšších ale aj nižších polohách (vrátane južného Slovenska), v prehustených a skoro siatych porastoch. Redukcia úrody môže dosiahnuť 10 % a viac.

Ochranné opatrenia

Dôležitým profylaktickým opatrením je dodržiavanie osevného postupu. V oblastiach pravidelného výskytu paluškovej hniloby nie je vhodné ozimný jačmeň siať pred agrotechnickým termínom, vhodnejšie je mierne oneskorenie (1-3 týždne po termíne).

Obr. 3: Paluškova hniloba s typickou tvorbou hnedých sklerócií na báze rastliny
foto: autor

 

Choroby bázy stebla

Choroby bázy stebla majú podobné symptómy, spektrum patogénov, etiológiu a spôsoby ochrany ako pri pšenici (pozri choroby pšenice 1).

Múčnatka trávová na jačmeni
Patogén: Blumeria graminis f. sp. hordei

Symptómy choroby sú veľmi podobné ako na pšenici. Určitou odlišnosťou sú symptómy na odrodách nesúcich Mlo gén rezistencie, pri ktorých klasické biele múčnaté povlaky absentujú. Namiesto nich sa na listoch tvorí hypersenzitívna reakcia na napadnutie patogénnom, ktorá sa prejavuje tmavou škvrnou, na ktorej pri niektorých odrodách (najmä na spodnej strane listu) múčnatka vytvára veľmi nenápadný a ťažko viditeľný povlak mycélia. Tento symptóm sa môže ľahko zameniť za iné listové škvrnitosti, preto je vhodné poznať odolnosť pestovanej odrody a najmä prítomnosť Mlo génu rezistencie.

B. graminis f. sp. hordei sa vyznačuje vysokým stupňom špecializácie, vytvára špecializáciu v podobe rás alebo patotypov. Škodlivosť múčnatky na jačmeni závisí od fázy vývinu rastliny, kedy došlo k infekcii a na stupni napadnutia horných listov príp. klasov. Najviac bývajú napadnuté jarné jačmene, ozimné skôr menej, v závislosti od odrody. Najmä medzi jarnými jačmeňmi je výrazná odrodová citlivosť resp. odolnosť, ktorá významne ovplyvňuje výskyt a škodlivosť múčnatky. Straty na úrodách jačmeňa pri strednom napadnutí sa udávajú v hraniciach 10 - 15 %.

Ochranné opatrenia

Šľachtenie na rezistenciu má veľký význam v podobe širokej škály odolných a na druhej strane náchylných odrôd. Ozimné jačmene sú však na múčnatku výrazne odolnejšie ako jarné, na ktorých múčnatka patrí k najškodlivejším listovým chorobám. Pri jarnom jačmeni sa múčnatka vyznačuje vysokou vnútrodruhovou variabilitou, čo sťažuje šľachtenie na dlhodobú rezistenciu, takže aj odolné odrody zavedením do praxe časom strácajú na odolnosti. V posledných rokoch však podobne ako na pšenici možno pozorovať, že škodlivosť a význam múčnatky spomedzi listových chorôb obilnín mierne upadá.

Fungicídna ochrana zostáva ťažiskom najmä v porastoch citlivých odrôd. Na jarnom jačmeni býva rozhodujúcou fázou boja proti múčnatke T1 termín aplikácie. Pri ozimných jačmeňoch sa múčnatka vyskytuje v menšej intenzite a aj z hľadiska iných listových chorôb je v ozimných jačmeňoch potrebnejšia T2 aplikácia.

Obr. 4: Klasická múčnatka so sporuláciou
foto: autor
Obr. 5: Prejav napadnutia múčnatky na odolnej odrode s Mlo génom rezistencie
foto: autor

Hrdza jačmenná
Patogén: Puccinia hordei

Choroba napáda jačmeň, medzihostiteľom sú bledavky (Ornithogallum spp.). Symptómy choroby možno pozorovať na listoch a listových pošvách, menej na klasoch a ostiach. Hrdza je na listoch pomerne nenápadná, pokiaľ sa nevytvoria kôpky urédií s letnými výtrusmi - uredospórami. Tie sa vytvárajú hlavne na hornej, iba ojedinelo na spodnej strane listov. Neskôr sa práve na spodnej strane listov a na listových pošvách vytvárajú malé, čierne, guľaté až oválne kôpky (télie) s téliospórami. Kôpky sú pokryté pokožkou listu a sú usporiadané do prúžkov. Napadnuté časti listov žltnú a postupne usychajú.

Hrdza jačmenná je dvojbytná, medzihostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy bledaviek, ale vývojové štádiá, ktoré sa vyvíjajú na medzihostiteľskej rastline, nemajú pre prezimovanie a rozšírenie hrdze praktický význam. Huba prezimuje teleutospórami alebo mycéliom uredospórového štádia na výdrve, alebo na listoch jačmeňa ozimného. Na jar sa z prezimujúceho mycélia vytvárajú nové kôpky, ktoré predstavujú zdroj infekcie na jar. V oblastiach, kde sa pestuje iba jačmeň jarný, uredospórové štádium neprezimuje.

Rozvoj hrdze podporuje teplé a vlhké počasie, naopak vyššie teploty (nad 30°C) a sucho rozvoj choroby obmedzujú. Hrdza sa na jačmeni vyskytuje vo všetkých pestovateľských oblastiach, hlavne v suchých a teplých rokoch. Najčastejšie sa vyskytuje na jarnom jačmeni, na ozimnom v menšej intenzite. Objavuje sa väčšinou po klasení, ale v porovnaní s inými listovými chorobami jačmeňa patrí hrdza medzi stredne až menej škodlivé choroby.

Ochranné opatrenia

Všeobecná prevencia proti iným chorobám jačmeňa má význam aj pri hrdzi jačmennej. Odolnosť odrôd sa však špeciálne nevenuje hrdzi, ale skôr múčnatke a iným škodlivejším (listovým) chorobám jačmeňa. Pri fungicídnej ochrane, vzhľadom na neskorší výskyt, majú proti hrdzi význam skôr T2 aplikácie fungicídov, najmä v jarných jačmeňoch.

Obr. 6: Typické symptómy hrdze
foto: autor

Vystavené 25.9.2012

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.