logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
 
 


Význam a pestovanie vymŕzajúcich medziplodín

Mulčovacie (nastielacie) medziplodiny sa používajú pri uplatňovaní moderných pôdoochranných technológií. Ich význam spočíva vo viazaní anorganického dusíka vo svojej fytomase , čím zabraňujú jeho vyplavovaniu z pôdy do hlbších vrstiev podorničia alebo mimo pozemok v mimovegetačnom období. Vytvorením povrchového rastlinného krytu (mulču) na pôde zabraňujú tiež erózii a regulujú teplotný režim pôdy. Potláčajú buriny už v jesennom období a zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy. Ovplyvňujú tiež vlhkostný režim pôdy.

Medziplodiny využívajú časť vegetačnej doby medzi pestovaním dvoch hlavných plodín a plnia v rastlinnej výrobe viaceré úlohy:

  • sú vyrovnávacím faktorom pri tvorbe a následnom využití organickej hmoty v pôde,
  • zvyšujú protieróznu ochranu, zlepšujú sanitárnu situáciu v pôde a obmedzujú straty živín,
  • sú vyrovnávacím faktorom krmivovej základne, rozširujú spektrum pestovaných plodín, čím zvyšujú ekologickú stabilitu stanovišťa,
  • sú zdrojom biologického dusíka (bôbovité)pre následnú plodinu,
  • zlepšujú štruktúrny stav pôdy, mechanickú stabilitu a vodoodolnosť pôdnych agregátov,
  • redukujú výskyt burinových spoločenstiev mechanickým spôsobom a tým, že prikrývajú pôdu zabraňujú v raste a neskôr svojou prítomnosťou konkurujú vegetujúcim burinám burinám,
  • po odumretí medziplodín zostávajú po ich koreňoch makropóry ( na infiltráciu vody), čim sa zlepšuje sa vzdušná kapacita a vodný režim pôdy,
  • vytvárajú sa celkovo priaznivejšie podmienky pre pestovanie následnej hlavnej plodiny.

Limity pestovania medziplodín sú v dĺžke medziporastového obdobia a v dostatku zrážok. Podľa obdobia a spôsobu sejby rozdeľujeme medziplodiny na ozimné, letné, podsevové a mulčovacie.

Medzi ekonomicky efektívne a ekologicky únosné pestovateľské technológie patrí aj sejba do vymŕzajúcich medziplodín. V našich klimatických podmienkach sa používajú na jesenný výsev tzv. "mrazom sa umŕtvujúce" medziplodiny, ako horčica biela, repka jarná, facélia vratičolistá prípadne slnečnica ročná. Ide predovšetkým o plodiny, ktoré majú lacnú výrobu osiva, jednoduchú technológiu pestovania, rýchlorastúci a hlboký koreňový systém. Zároveň by nemali byť zdrojom škodcov a chorôb pre následnú plodinu, mali by byť ľahko zničiteľné mrazom a podstatné množstvo dusíka by mali uvoľňovať v jarnom období po začiatku vegetácie hlavnej plodiny. Výhodné je i ich viacúčelové použitie napr. ako krmovina pútajúca živiny s pozitívnym protieróznym účinkom.

Aby sa mohol v dostatočnej miere prejaviť požadovaný účinok medziplodín (napr. na štruktúru pôdy alebo fytosanitárne pôsobenie) musia rásť na danom stanovišti aspoň 2-3 mesiace. Zároveň treba zvážiť aj ich pôsobenie na následnú plodinu, aby nedošlo napríklad k nadmernému zníženiu zásoby vody v pôde najmä po suchých pestovateľských ročníkoch prípadne k podporeniu výskytu špecifických chorôb a škodcov počas miernej zimy.

Táto technológia predstavuje moderný pestovateľský postup založený na redukcii zásahov zo strany pestovateľa a vyššom využití prírodných mechanizmov na udržanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti pri zlepšení predpokladov pre počiatočný vývin pestovanej hlavnej plodiny.

Princíp technológie sejby do vymŕzajúcich medziplodín spočíva v redukcii základného obrábania pôdy a presune predsejbových jarných prác už do letného obdobia po zbere predplodiny. Sejba sa tak vykoná na jar do mrazom umŕtvenej ozimnej medziplodiny už bez akejkoľvek jarnej prípravy pôdy. Nakoľko je povrch pôdy pokrytý odumretým porastom v rôznom štádiu rozkladu je podľa poveternostných podmienok možné do pozemku vstúpiť skôr ako na "čistú oráčinu". Určitým problémom môžu byť tepelno izolačné vlastnosti odumretého rastlinného materiálu v tom zmysle ,že takáto pôda sa pomalšie ohrieva , prípadne je dlhšie nadmerne vlhká.

Ak je porast medziplodiny silnejšieho vzrastu je možné steblá koncom januára alebo vo februári rozdrviť. Ako vhodné náradie sú kotúčové alebo prútové valce prípadne rotačné brány. Asi týždeň pred sejbou sa odporúča použiť herbicíd (Roundup 1 l v 100 l vody a 10 kg síranu amónneho).

Na výsev musí byť použitá sejačka s rozrezávajúcimi (diskovými)výsevnými kotúčmi, umožňujúca sejbu do odumretej hmoty. Je dôležitá aby boli kotúče dostatočne ostré a prerezávali organickú hmotu! Ak sú kotúčové výsevné pätky tupé rastlinný materiál je zatláčaný na dno brázdičky, osivo nemá kontakt s pôdou a tým s pôdnou vlahou. Vschádzanie takto zasiateho porastu je potom nerovnomerné, porast je nekompletný a pozitívny efekt časového predstihu pred plochami kde sa robila klasická predsejbová príprava sa stráca. Hĺbka sejby by mala byť o 10 - 20 mm plytšia než pri konvenčných technológiách.

Výhodou technologického postupu sejby do vymŕzajúcich medziplodín pri zakladaní porastov je lepšie potláčanie burín už v jesennom období, dokonalejšie prekorenenie pôdneho profilu a väzba najmä nitrátového dusíka a ostatných živín cez mimovegetačné obdobie. Nemenej významná je tiež ochrana pôdy pred eróziou prostredníctvom vytvoreného pokryvu pôdy - mulču.

S úspechom je možné uplatniť tento spôsob zakladania porastov pri okopaninách najmä v podnikoch, ktoré hospodária bez živočíšnej výroby a nemajú k dispozícii žiadne hospodárske hnojivá. V osevných postupoch týchto podnikov absentujú krmoviny a okrem kolísavého zastúpenia strukovín sa v takýchto ekonomicky orientovaných osevných postupoch z takzvaných zlepšujúcich predplodín nevyskytujú v podstate žiadne s výrazne pozitívnymi vplyvmi na úrodnosť pôdy. Ak z praktického hľadiska neuvažujeme o nákupe organických hnojív z externých zdrojov je jedine pestovanie medziplodín nutnou podmienkou udržiavania resp. zvyšovania úrodnosti pôdy.

V súčasnosti jednostranne ekonomicky zamerané osevné postupy sa vyznačujú zhoršeným vplyvom na štruktúrny stav pôdy a zvyšujúci sa tlak patogénov a burín po nedodržaní minimálnych odstupov po sebe nasledujúcich tých istých alebo príbuzných druhov plodín. Každoročne musíme riešiť v takto hospodáriacom poľnohospodárskom podniku otázky nedostatočnej bilancie organickej hmoty, nízkej aktivity mikroorganizmov, slabú úroveň protieróznych účinkov pestovaných plodín, či slabú biologickú fixáciu dusíka a vysoký výskyt chorôb, škodcov a burín. Uplatnenie pôdoochrannej pestovateľskej techológie sejby do vymŕzajúcich medziplodín môže riešiť niektoré z vyššie naznačených problémov.

Vystavené 16. 12. 2008

Autori textu: Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil, Ing. Zora Ondrejčíková