logo SPU
Katedra krmovinárstva
Agronomická fakulta SPU v Nitre

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel: 037/6508 230
 
 

Možnosti využívania medziplodín

Medziplodiny využívajú medziporastové obdobie hlavných plodín na produkciu biomasy. Pestujú sa ako krmoviny, na zelené hnojenie, ako súčasť pôdoochranných technológií pri pestovaní niektorých plodín a plnia početné ekologicky významné funkcie. V štátoch s vyspelým poľnohospodárstvom zaberajú od 8 – 10 do 20 – 25 % ornej pôdy a ako biologický faktor intenzifikácie rastlinnej výroby tvoria súčasť racionálneho hospodárenia na pôde.

Medziplodiny ako krmoviny
V krmovinovej základni predstavujú medziplodiny doplnkový zdroj vo výrobe objemových krmív. Ich hlavný význam spočíva v predĺžení zeleného kŕmenia. Podľa termínu sejby sa delia na ozimné, letné a strniskové medziplodiny a jednoročné podsevy.

Ozimné medziplodiny využívajú na svoj rast a vývoj slnečné žiarenie a vegetačné podmienky jesenného a skorého jarného obdobia, preto sú spomedzi medziplodín najistejšie. Rozsah ich pestovania sa odvodzuje od potreby zeleného kŕmenia na jar po prvé kosby viacročných krmovín. Štruktúra medziplodín má umožňovať kontinuitu zeleného kŕmenia a súčasne má vytvárať dobré podmienky pre pestovanie následnej plodiny, ktorou je najčastejšie kukurica na siláž.

V našich podmienkach najskoršie zelené krmivo poskytujú kapustovité ozimné medziplodiny – repica olejnatá a kapusta repková pravá. Úrodu nadzemnej biomasy využiteľnú kosením (nad 10 t.ha-1) poskytujú v závislosti od priebehu poveternostných podmienok v nížinných oblastiach už v prvej polovici apríla, v zemiakovej výrobnej oblasti koncom apríla. Ich zber treba ukončiť do začiatku kvitnutia, kedy poskytujú úrodu 15 – 25 t.ha-1 zelenej hmoty.

Miešanky kapustovitých druhov s ražou sú v dôsledku konkurenčných vzťahov o 3 až 5 dní neskoršie a vhodne nadväzujú na zber čistých kapustovitých. Oproti nim majú o 4 – 5 % vyšší obsah sušiny, hmota sa lepšie zberá a dobytok ju ochotnejšie prijíma. V porovnaní s čistou ražou majú miešanky vyšší obsah bielkovín a minerálnych prvkov, hlavne fosforu, vápnika a horčíka.

Raž a jej miešanky s vikou ozimnou treba skŕmiť do začiatku klasenia raže, čo sa v našich nížinných oblastiach dosahuje koncom apríla až začiatkom mája. Oneskorenie zberu sprevádza prudké znižovanie stráviteľnosti a dobytok takýto krm len neochotne prijíma, až ho odmieta.

Pšenica letná forma ozimná sa v našich nížinných oblastiach ako ozimná medziplodina neosvedčila. Pravidelne nezabezpečuje kontinuitu zeleného kŕmenia po raži a termín jej zberu spadá do obdobia prvých kosieb lucerny siatej. Aj podmienky pre sejbu následnej kukurice na siláž sa pre oneskorený zber zhoršujú.

V štruktúre ozimných medziplodín sa pozitívne hodnotí tritikale ozimné. V zelenom páse kŕmenia vhodne nadväzuje na raž, ktorej sa úrodami vyrovnáva, v kvalite ju však prevyšuje. Má vyšší obsah N-látok a sacharidov, menej vlákniny a lignínu a pomalšie znižuje nutričnú hodnotu starnutím.

Letné medziplodiny sa pestujú po skôr zberaných plodinách, ako sú skoré zemiaky, jarné strukovinoobilné miešanky a podobne. Vyberajú sa do nich druhy s dlhšou vegetačnou dobou, ako sú kukurica, slnečnica, ciroky buď v čistých porastoch, alebo v miešankách so strukovinami. V zemiakovej výrobnej oblasti pri dostatku vlahy možno do letných medziplodín použiť niektoré druhy kapustovitých (repka) v kombinácii so strukovinami (bôb, peluška), slnečnicou alebo kukuricou. V závislosti od dĺžky vegetačnej doby a priebehu poveternostných podmienok poskytujú letné medziplodiny 25 – 35 t.ha-1 zelenej hmoty.

Strniskové medziplodiny majú pre svoj rast k dispozícii len veľmi krátku časť vegetačného obdobia, spravidla s deficitom atmosferických zrážok. Vyberajú sa do nich druhy a odrody s krátkou vegetačnou dobou, rýchlym rastom, lacnými, drobnými semenami, odolné voči suchu a nízkym jesenným teplotám. Týmto požiadavkám najlepšie vyhovuje facélia vratičolistá a rastliny z čeľade kapustovitých, ako sú kapusta repková pravá, kapusta sitinová, reďkev siata, repica olejnatá, horčica biela. V zrážkovo deficitných oblastiach južného Slovenska bez závlahy najistejšie úrody v rokoch pestovania poskytuje horčica biela a reďkev siata. Pre zlepšenie chutnosti a príjmu dobytkom ich možno pestovať v kombinácii s kapustou repkovou pravou alebo repicou. Na zelené kŕmenie sa môžu zberať od úrody 10 t.ha-1 do začiatku kvitnutia, repicu a kapustu repkovú pravú do príchodu trvalejších mrazov. Úrody strniskových medziplodín v závislosti od priebehu poveternostných podmienok značne varírujú (5 – 30 t.ha-1 zelenej hmoty), v niektorých rokoch nemusia dať žiadnu úrodu. V kŕmnych bilanciách sa preto s nimi počíta len ako s rezervou.

Jednoročné podsevy ako medziplodiny majú význam predovšetkým v oblastiach s dostatkom atmosferických zrážok alebo v závlahách. Najvhodnejšími druhmi do podsevov sú mätonoh mnohokvetý a jednoročný, prípadne jeho miešanka s ďatelinou plazivou.

Medziplodiny na zelené hnojenie
Medziplodiny pestované na zelené hnojenie zlepšujú bilanciu organickej hmoty v pôde a prispievajú k prirodzenej regenerácii pôdnej úrodnosti.

Organická hmota priaznivo ovplyvňuje fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Na ťažkých pôdach zlepšuje pôdnu štruktúru, na ľahkých pôdach zvyšuje sorpčnú schopnosť a hospodárenie s vodou. Pôsobí ako pufor pôdnej reakcie (bráni jej rýchlej zmene), viazaním ťažkých kovov znižuje ich dostupnosť pre rastliny. Je dôležitým energetickým zdrojom pre biologickú zložku pôdy a významným detoxikátorom biocídnych látok. Celková ročná potreba sušiny organickej hmoty sa pohybuje v rozpätí 3,5 až 4,5 t.ha-1. Približne polovicu z toho kryjú korene a pozberové zvyšky rastlín, zvyšnú časť okolo 1,8 – 2,0 t.ha-1 sušiny organickej hmoty treba do pôdy každoročne vracať, najlepšie vo forme kvalitného maštaľného hnoja.

Pokles stavov hospodárskych zvierat po roku 1990 viedol k znižovaniu výmery viacročných krmovín, hlavných donátorov organickej hmoty do pôdy. Pri nízkom zaťažení poľnohospodárskej pôdy prežúvavcami poklesla i produkcia maštaľného hnoja. Niektoré poľnohospodárske subjekty hospodária bez živočíšnej výroby. Za tohto stavu obmedzeného prísunu humusotvornej organickej hmoty do pôdy a obnovy jej prirodzenej úrodnosti sa hľadajú náhradné zdroje, ktoré by deficit maštaľného hnoja a pozberových zvyškov viacročných krmovín v osevnom postupe aspoň sčasti kompenzovali. Jednou z možností je pestovanie medziplodín na zelené hnojenie, t.j. so zapracovaním celej vyprodukovanej biomasy.

Na zelené hnojenie sa využívajú predovšetkým strniskové medziplodiny a podsevové kultúry. Z podsevových medziplodín možno použiť na zelené hnojenie niektoré bôbovité rastliny, ako je ďatelina plazivá, ďatelina hybridná a lucerna chmeľovitá. Tieto vďaka symbiotickej fixácii vzdušného dusíka produkujú kvalitnú biomasu bez potreby dusíkatého hnojenia a naviac koreňovým systémom vynášajú splavené živiny z hlbších pôdnych horizontov. Vo vlahove priaznivom roku môžu poskytnúť 25 – 35 t.ha-1 celkovej biomasy.

Zo strniskových medziplodín sa na zelené hnojenie najviac používa horčica biela a facélia vratičolistá. Možno však použiť i ďalšie bežne pestované strniskové medziplodiny, z netradičných plodín ľadenec jednoročný, lucernu chmeľovitú, komonicu bielu jednoročnú a iné. Pri výbere druhov na zelené hnojenie treba zohľadniť stanovištné podmienky a obmedzenia, dané znášanlivosťou, resp. neznášanlivosťou plodín v osevnom postupe. Napríklad v osevných postupoch s väčšou výmerou repy cukrovej sa nemajú pestovať kapustovité medziplodiny, s výnimkou odrôd s nematocídnym účinkom. Kapustovité medziplodiny sa nemajú pestovať ani v osevnom postupe s vyšším zastúpením repky pre možnosť rozširovania chorôb a škodcov.

Vhodnou technológiou pestovania možno zeleným hnojením ovplyvniť hĺbku pôdy prekorenenej medziplodinou. Hlbšie zakorenenie sa dosiahne pri neprehustených porastoch, menšej medziriadkovej vzdialenosti a pri neskoršom zaoraní medziplodiny.

Čas zaorávky medziplodiny na zelené hnojenie volíme podľa pôdneho druhu, pestovanej medziplodiny i následnej plodiny buď na jar (ľahké pôdy), alebo v jeseni (ťažšie pôdy) pri poklese teplôt pod +10 °C, keď už organická hmota nepribúda. Nižší porast sa zapracuje priamo orbou, keď je porast vyšší, treba ho porezať alebo rozdrviť kvôli rovnomernému zapraveniu do pôdy.

Medziplodiny ako súčasť pôdoochranných technológií
Viac ako 60 % poľnohospodárskej a takmer 70 % ornej pôdy u nás je viac alebo menej ohrozených eróziou s negatívnymi ekologickými i ekonomickými dôsledkami.

Už 20 %-ná pokryvnosť pôdy medziplodinami znižuje pôdnu eróziu takmer na polovicu v porovnaní s pôdou bez rastlinného krytu. Preto sa medziplodiny stávajú významnou súčasťou pôdoochranných technológií pri pestovaní niektorých plodín.

Ochrana pôdy pred eróziou je aktuálna najmä pri pestovaní širokoriadkových kultúr, ako je repa cukrová či kukurica. Jednou z protieróznych technológií pri ich pestovaní je sejba do vymŕzajúcej strniskovej medziplodiny. Stupeň ochrany pôdy pred eróziou závisí od rýchlosti zapojenia a hustoty porastu medziplodiny, ako aj od spôsobu sejby do vymrznutej medziplodiny. Relatívne najmenšiu ochranu pôdy pred eróziou poskytuje sejba do celoplošne skypreného strniska vymrznutej medziplodiny. Lepšia protierózna ochrana sa dosiahne pri sejbe do skypreného výsevného riadku o šírke 80 – 200 mm s ponechaním rastlinných zvyškov v medziradoch. Najlepšia ochrana pred eróziou je pri priamej sejbe do nespracovaného strniska medziplodiny. Zvyšky rastlín vymrznutej medziplodiny chránia pôdu pred eróziou až do doby plného zapojenia pestovanej plodiny (kukurice, repy cukrovej). Pri sejbe do mulču z vymŕzajúcej medziplodiny treba mať na zreteli pomalšie vysychanie a prehrievanie pôdy na jar, čo môže byť príčinou oneskoreného vzchádzania a v konečnom dôsledku i znížených úrod pestovaných plodín.

Ako vymŕzajúca strnisková medziplodina v pôdoochranných technológiách pestovania kukurice a repy cukrovej sa najčastejšie používa horčica biela a facélia vratičolistá. Obidve zanechávajú v pôde pomerne veľké množstvo organických zvyškov, ľahko sa pestujú a nie sú ekonomicky náročné.

Ďalšie aspekty pestovania medziplodín
Vedľa produkcie krmu, prísunu organickej hmoty do pôdy a protierózneho pôsobenia plnia medziplodiny ďalšie ekologicky významné mimoprodukčné funkcie.

Medziplodiny obmedzujú straty dusíka uvoľneného mineralizáciou organickej hmoty v pôde tým, že ho viažu v nadzemnej a podzemnej biomase. Znižuje sa tým potenciálne nebezpečie vymývania dusíka v priebehu zimy a eutrofizácie podzemných vôd. Preto majú medziplodiny dôležité miesto v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov. V pokusoch na našom pracovisku sme namerali v pôde pod strniskovou horčicou bielou v hĺbke do 0,8 m o 46 kg.ha-1 NO3-N menej ako v pôde bez vegetačného krytu. Pri imobilizácii pôdneho dusíka a znižovaní jeho strát majú význam aj ozimné medziplodiny. V pôdnom profile do 0,8 m mala pôda bez rastlinného krytu po suchom a teplom októbri o 96 kg.ha-1 minerálneho dusíka viac ako pôda s ozimnými medziplodinami. Podstatná časť tohto dusíka sa nachádzala v podorničí.

Husté porasty rýchlorastúcich medziplodín potláčajú vzídené buriny a obmedzujú klíčenie semien burín a z pôdnych zásob. V osevných postupoch majú tak dôležitý odburiňujúci účinok. Oproti tradičným teplomilným druhom (kukurica, slnečnica, proso) účinnejšie potláčajú buriny kapustovité strniskové medziplodiny najmä horčica biela a reďkev siata, z ostatných druhov facélia vratičolistá.

Niektoré medziplodiny sa podieľajú na priamom potláčaní háďatka repného, a tak na ozdravovaní pôdy zamorenej týmto škodcom. V zahraničí boli vyšľachtené viaceré odrody reďkvi obyčajnej a horčice bielej, ktoré sa vyznačujú vysokou rezistenciou proti háďatku repnému a schopnosťou jeho potláčania.

Za ozdravný zásah v zemiakových osevných postupoch sa považuje pestovanie medziplodiny reďkvi siatej odrody Siletta Nova, ktorá obmedzuje napadnutie kultúr zemiakov hrdzou dužiny vírového pôvodu.

Z ďalších funkcií medziplodín možno vyzdvihnúť pôsobenie na úrody následných plodín, často i na druhú, poprípade tretiu následnú plodinu, pričom sa pozitívne prejavuje kombinácia zeleného hnojenia medziplodinami s organickými hnojivami, najmä hnojovicou. Zapojené porasty medziplodín chránia pôdu pred zaburinením, prehrievaním, neproduktívnym výparom a nežiadúcim zhutňovaním. Zelený porast medziplodiny zmenšuje prašnosť prostredia, poskytuje potravu a úkryt poľovnej zveri. Z naznačeného všestranného pôsobenia medziplodín jednoznačne vyplýva potreba lepšieho využitia vegetačnej doby na tvorbu biomasy z doterajších 60 % aspoň na odporúčaných 80 % cestou pestovania medziplodín.

Vpredu repka Silesia

Vpredu facélia vratičolistá, v pozadí reďkev siata Leveleš

Vpredu repka Silesia, vzadu vľavo reďkev siata Leveleš, vzadu vpravo horčica biela Zlata

Horčica biela Zlata

Reďkev siata Leveleš

Autor textu: Doc. Ing. Helena Gregorová, CSc.