Logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY
Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany
Tel./Fax: +421/838/762 25 31
Tel.: +421/838/7722311-12 (ú)
 
 


Potreba pestovania medziplodín je naliehavejšia ako v nedávnej minulosti

Či si to uvedomujeme alebo nie, mimoriadne narastá potreba využívania predností medziplodín. Našich poľnohospodárov núti a bude nútiť k tomu čoraz viac súčasná ekonomická situácia, štruktúra podnikov a v neposlednej miere i štruktúra pestovaných plodín. Už niekoľko rokov sme svedkami neustáleho rastu cien priemyslových hnojív a agrochemikálií vôbec. Poľnohospodári sa bránia tomu drastickým znižovaním ich spotreby. V mnohých prípadoch dochádza k ohrozovaniu regenerácie pôdnej úrodnosti a k znižovaniu úrod plodín pôsobením burín, chorôb i škodcov. Práve cieľavedomé pestovanie medziplodín by mohlo prispieť k lepšiemu využívaniu hnojív i agrochemikálií a v konečnom dôsledku aj k ich úspore. Nárast počtu poľnohospodárskych podnikov ku ktorému došlo sám o sebe nie je nežiadúcim javom, skôr naopak. Horšie však je, že prudko stúpol podiel podnikov, ktoré hospodária bez živočíšnej výroby a v tomto prípade je absencia medziplodín prakticky agronomickým i ekologickým hazardom. Situáciu robí náročnejšou i to, že sa mimoriadne zvýšil počet podnikov, ktoré pestujú len dve až tri popr. štyri plodiny, tu je opäť racionálne hospodárenie nemysliteľné bez medziplodín. Všetky uvedené skutočnosti nás nútia aby sme si uvedomovali a najmä lepšie využívali prínosy z pestovania medziplodín:

  • Ich funkciu ako zdroja lacného krmu s prihliadnutím na pokles stavov hospodárskych zvierat nebudeme zámerne podrobne rozoberať. Na úkor toho však budeme zdôrazňovať ich prínos v bilancii organickej hmoty v pôde. Obsah organickej hmoty v pôde ostáva aj v našich podmienkach jedným z kľúčových problémov úrodnosti pôdy. Prostredníctvom pestovania medziplodín (najmä zeleným hnojením) možno pozitívne ovplyvňovať biologické a biochemické procesy, mobilizáciu popr. imobilizáciu živín, fyzikálne vlastnosti i sorpčné vlastnosti pôdy.

  • Nedoceneným je výrazné obmedzovanie erózie (obr. 1). Chránia pôdu pred nepriaznivými účinkami slnka, dažďa i vetra. Na vytvorenie jednej tony sušiny nadzemnej fytomasy musia prekoreniť 450 ton pôdy, predovšetkým ornice, čím zväčšujú jej odolnosť proti erózii. Odplavením 1 mm vrstvy ktorá vznikala 8 až 15 rokov) dochádza nielen k stratám 15 t.ha-1 najkvalitnejšej pôdy s vysokým obsahom živín, ale aj k odplaveniu rezíduí pesticídov, čo okrem strát na živinách môže prispievať k neželateľnej kontaminácii povrchových i podzemných vôd.


Zatienením a “popretkávaním” ornice sústavou koreňov zlepšujú biologické, fyzikálne i chemické pomery v pôde. Podporujú tvorbu dobrej štruktúry (pôdne garé), zlepšujú hospodárenie s vodou (obr. 2), vzduchom a živinami. Neobsiata pôda – čierny úhor využíva v priemere len 40% vody zo zrážok, pôda s rastlinným krytom 67 i viac %. Medziplodiny okrem toho organizačnotechnicky i ekologicky rozširujú priestor na aplikáciu tekutých organických hnojív.

  • Zakrývaním a tienením pôdy, požiadavkami na svetlo, vodu i živiny potláčajú buriny a výrazne obmedzujú priestor pre ich ďalší rozvoj. Tento účinok môže byť podporený i mulčovaním nadzemnej fytomasy medziplodín.

  • Najmä v podnikoch s pestovaním monokultúr, popr. s veľmi úzkou škálou plodín, predstavujú zdroj zvyšovania diverzity plodín, mikroorganizmov i živočíchov. Stimuláciou činnosti mikroflóry zvyšujú biologickú aktivitu pôdy. Z toho pramení široká škála ich fytosanitárnych účinkov (obr. 3). Pôsobia ako prerušovače rozvoja chorôb (černanie piat obilnín, rozličné virózy), škodcov (háďatko repné, vijačka kukuričná a pod.). Značnou mierou môžu prispievať k biologickej asanácii rezíduí pesticídov a na extrémnych stanovištiach i k zvyšovaniu odolnosti plodín proti stresovým podmienkam.

Vo vytvorenej nadzemnej a koreňovej fytomase medziplodiny pútajú živiny, chránia ich pred vyplavením (obr. 4) alebo stratou z kolobehu, naopak sprístupňujú ich pre nasledujúce plodiny.

Cieľavedomé, racionálne pestovanie medziplodín by malo vyústiť do prírastku na úrode nasledujúcej plodiny. Tento prírastok býva v závislosti od konkrétnej plodiny ( pri obilninách napr. o 0,2 až 0,6 t.ha-1) obyčajne o niečo väčší po medziplodine pestovanej na zelené hnojenie ( o 0,1 až 0,4 t.ha-1) ako po pestovanej na krm a závisí i od termínu zaorania. Dôležitým je pritom aj obsah humusu. Napríklad kým na kyprej hlinitej pôde s vyšším obsahom humusu už prvá nasledujúca plodina využíva až 50-55 % dusíka zanechaného medziplodinou, zatiaľ na rovnakom druhu pôdy ale s nižším obsahom humusu využije len 16 % N. Odlišné je potom i celkové využitie dusíka pútaného fytomasou za rotáciu osevného postupu. Na lepšej pôde s vyšším obsahom humusu možno predpokladať napr. za sedem rokov až 80 % využitie, kým na horšej pôde za desať rokov len 55 %. Z uvedeného je potom zrejmý imperatív viac využívať medziplodiny na zlepšenie bilancie organickej hmoty v pôde. Celkový prínos z rozumného využívania medziplodín sa môže významne prejaviť aj na úspore v spotrebe herbicídov na reguláciu zaburinenosti a pesticídov na reguláciu výskytu chorôb a škodcov pestovaných plodín.

K podmienkam úspechu pri pestovaní medziplodín patrí dispozícia 40 až 60 dní od zberu hlavnej plodiny do konca vegetácie. Suma teplôt v tomto období by pritom mala dosahovať viac ako 1500°C a dĺžka slnečného svitu minimálne 690 hodín. Z hľadiska uvedených parametrov je dôležité uvedomovať si starú sedliacku pravdu, že jeden deň v júli znamená pre úspešný rast a rozvoj medziplodín ako tri dni v auguste. K nárokom na priebeh počasia treba dodať, že viac ako polovica potreby vlahy ba mala byť pokrytá ovzdušnými zrážkami. Koniec vegetačnej doby závisí od druhu pestovanej medziplodiny. Napríklad kým rast teplomilných druhov, ako sú slnečnica alebo kukurica môžu ukončiť už teploty okolo 0°C zatiaľ kŕmny kel znesie bez ujmy i – 10°C. Všeobecne sú na pestovanie medziplodín, najmä z aspektu spracovateľnosti vhodnejšie ľahšie ako ťažšie pôdy. Úspech je totiž podmienený rýchlosťou a kvalitou operácií od zberu hlavnej plodiny po výsev medziplodiny, čo by nemalo trvať dlhšie ako dva až päť dní. Z hľadiska požiadaviek na predsejbovú prípravu pôdy, vrátane osivového lôžka sú najnáročnejšími drobnosemenné leguminózy alebo ďatelinoviny, náročnosť potom klesá v poradí, mätonohy jednoročný a mnohokvetý, facélia a pohánka, mätonoh trváci, repica i horčica (kapustovité)a najmenej náročné sú veľkosemenné plodiny(bôb, peluška a pod.). Ďalšími dôležitými podmienkami sú úroveň striedania plodín, rozsah živočíšnej výroby, produkcia pevných a tekutých organických hnojív, možnosť zavlažovania i úroveň vybavenia mechanizmami na prípravu pôdy a sejbu. O spôsobe pestovania (ozimné, strniskové, letné i podsevy) a druhovej škále pestovaných medziplodín rozhodujú prírodné, ekonomické, agronomické i zootechnické požiadavky.

Napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam, ktoré v poľnohospodárstve pretrvávajú je na mieste, neustále zdôrazňovať, že potreba pestovania medziplodín narastá. Oproti nedávnej minulosti sa kladie viac dôraz na ich význam pre úrodnosť pôdy a ochranu životného prostredia. Považujeme ich za samozrejmú súčasť princípov trvalo udržateľného hospodárenia na ornej pôde. Okrem tradičných kapustovitých plodín s relatívne najlacnejším osivom, predpokladáme širšie uplatnenie bôbovitých najmä ďatelinovín i tráv. Z možných spôsobov pestovania sa budú zrejme viac uplatňovať podsevy najmä v plodinách s väčšími medziriadkovými vzdialenosťami. Okrem zeleného hnojenia sa bude zrejme viac využívať i mulčovanie medziplodín. Možno očakávať, že nepriaznivá ekonomická situácia bude rozumných hospodárov stimulovať k racionálnemu využívaniu medziplodín ako prístupného a lacného zdroja na zlepšovanie hospodárenia na pôde. Môže k tomu prispieť i dispozícia širokej škály plodín, prísun nových odrôd odolnejších voči suchu, chladu s lepšou rezistenciou proti rôznym škodcom a chorobám. V neposlednej miere možno spomenúť dispozíciu výkonných mechanizmov, ktoré zlepšujú kvalitu predsejbovej prípravy pôdy i samotnej sejby a tak napomáhajú zvyšovať istotu dobrého založenia porastu medziplodín.

Autor textu: Ing. Pavel Jamriška, CSc.