logo VÚTPHP
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: hanzes@isternet.sk
 
 


Vlhké lúky - možnosti ich obhospodarovania a ochrany

Podobne ako väčšina lúčnych a pasienkových fytocenóz, aj vlhké lúky patria medzi sekundárne spoločenstvá, vytvorené zámernou činnosťou človeka. Keďže ich lokalizácia nie je limitovaná výškovým stupňom, môžeme ich nájsť tak v nižšie položených oblastiach ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Na stanovištiach sú ovplyvňované podzemnou vodou alebo záplavami, pričom zamokrenie môže mať trvalý charakter alebo sa striedajú obdobia vlhka s obdobiami sucha. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim najmä floristické zloženie vlhkých lúčnych fytocenóz na našom území je nadmorská výška. V nížinách dominujú zväčša trávne druhy. V stredných polohách je zastúpenie trávnej a bylinnej zložky približne porovnateľné. V horských a podhorských oblastiach sú v dominancii vyššie bylinné druhy. Značná rôznorodosť abiotického prostredia Slovenska vplýva aj na rozmanitosť vlhkých lúk. V alúviach vodných tokov a podmáčaných depresiách na nížinách sa vyskytujú spoločenstvá vysokých ostríc a tráv. Veľmi vzácne sú bezkolencové lúky, ktorých plný kvetnatý aspekt sa posúva až na neskoré leto a jeseň, kedy kvitne väčšina druhov, vrátane bezkolenca belasého (Molinia caerulea). Ďalším vzácnym a ohrozeným typom vlhkých lúk sú slatinné lúky, nachádzajúce sa najmä v horských a podhorských oblastiach. Ich charakteristickým znakom je dominancia páperníka širokolistého (Eriophorum latifolium) a páperníka úzkolistého (Eriophorum angustifolium). Rozšíreným typom sú porasty s dominanciou psiarky lúčnej (Alopecurus pratensis) s výskytom v nížinách, ale aj podhorských a horských oblastiach. Svahové a podsvahové prameništia i podmáčané nivy potokov v podhorskom a horskom stupni vytvárajú ideálne podmienky pre vlhké lúky podhorských a horských oblastí. Ich fyziognómia je príznačná zastúpením vysokých bylín. Môžu byť druhovo pestré alebo s dominanciou jedného druhu. Pre slovenské pohoria sú typické lúky s aspektom pichliača potočného (Cirsium rivulare).

Význam vlhkých lúk spočíva v celom rade environmentálnych a socioekonomických funkcií, ktoré plnia pri ich optimálnom využívaní. Avšak ako pri každej lúčnej fytocenóze, aj pri vlhkých lúkach vyvstáva pri ich využívaní otázka kvality a zužitkovania nadzemnej fytomasy. Kvalita krmu býva väčšinou priemerná až podradná s nízkym koeficientom stráviteľnosti.

Vlhké lúky v katastri obce Liptovská Teplička sa nachádzajú prevažne v alúviu Čierneho Váhu a Ždiarskeho potoka. Práve tieto dva toky spolu s potokom Teplička predstavujú hlavnú hydrologickú sieť tohto územia. Z vlhkých lúk tu nájdeme fragmenty slatinných lúk, deväťsilové porasty a menšie plochy brestových porastov. Podľa výskumu Ružičkovej (2000) patria najrozšírenejšie vlhké lúky na tomto území do asociácie Cirsietum rivularis Nowiski 1937. V nekosených, úhorových štádiách pri Čiernom Váhu a Ždiarskom potoku dominujú v porastoch pichliač potočný (Cirsium rivulare) a stavikrv hadí koreň (Polygonum bistorta).

Prevažná časť vlhkých lúk predmetného územia patrí do pôdneho fondu poľnohospodárskeho podielnického družstva Liptovská Teplička, ktoré tieto plochy aj obhospodaruje. Súčasná agrárna politika však neumožňuje využívanie týchto lúčnych spoločenstiev tradičným spôsobom. Súvisí to nielen so znižovaním stavov zvierat, ale aj s kvalitou dorobeného sena z týchto plôch. Ich zachovávanie musí byť preto cielené, s vhodným manažmentom, rešpektujúcim špecifiká a potreby pre ich udržiavanie. Jedným z nástrojov je aj ich ochrana v rámci agroenvironmentálnej podpory. Oproti predošlému plánovaciemu obdobiu (PRV 2004 - 2006) nastal v súčasne prebiehajúcom Programe rozvoja vidieka (2007 - 2013) určitý pozitívny posun pri ochrane biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov a to najmä v typológií, ale aj v podmienkach podpory. No aj napriek týmto zmenám nie je možné paušalizovaním podmienok zohľadniť konkrétne špecifiká, ktoré môžu napomôcť pri ochrane a zachovávaní vzácnych lúčnych ekosystémov.

V nive Čierneho Váhu, na poloprírodnom trávnom poraste, patriacom do zväzu Calthion, sme počas troch rokov realizovali výskum, ktorého cieľom bolo navrhnúť vhodný spôsob obhospodarovania tohto mezohygrofilného spoločenstva. Na základe dostupných informácií o stave trávneho porastu, indikujúcich ekologické podmienky stanovišťa, ako aj ďalšej analýzy prvotnej štruktúry krajiny a reálnej vegetácie, sme charakterizovali vymedzenú lokalitu z pohľadu produkčných a mimoprodukčných funkcií.

Porast je súčasťou honu, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 895 - 905 m, so severnou expozíciou (0-15°) a svahovitosťou 1°. Výmera honu je 16 ha, z čoho zo 75 % je využívaná, 18 % mimoprodukčne funkčná a 7 % nefunkčná. Podľa typológie a produkčno - ekologickej klasifikácie (Krajčovič a Kanošová, 2005) sme predmetnú fytocenózu zaradili medzi poloprírodné - seminaturálne (TYP 2) a polozamokrené - mezohygrofilné (SUBTYP 2.4) porasty. Z hľadiska produkčno - ekologickej klasifikácie patrí porast medzi mokrade (PPS - L4), s vyšším podielom prírodnej (biodiverzita), ekologickej a produkčnej hodnoty. Tento prírodný produkčný stupeň sa vyznačuje špecifickým režimom využívania. Pri návrhu obhospodarovania sa vychádzalo hlavne z mimoprodukčných funkcií (vodoochranná, zdroj biodiverzity, krajinotvorba), ktoré plní porast na tomto stanovišti. Na stanovišti sme pri floristickej inventarizácií zaznamenali 85 rastlinných druhov (tab. 1). V poraste sa nachádzalo 8 ohrozených druhov, z ktorých vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), všivec močiarny (Pedicularis palustris), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris) a prvosienka pomúčená (Primula farinosa) sú druhmi zákonom chránené.

Tabuľka 1: Fytocenologický prieskum zväzu Calthion, podľa Tansleyho škály pokryvnosti

V minulosti sa porast využíval sporadickým mulčovaním a prepásaním. Organozem, ako pôdny typ, nachádzajúci sa na tejto lokalite je charakteristická špecifickými vlastnosťami, a to najmä vyšším obsahom humusu. Mulčovaním dochádza k hromadeniu organickej hmoty, čoho dôsledkom by mohlo dôjsť ku zmene botanického zloženia a narušeniu tohto vzácneho vlhkomilného rastlinného spoločenstva. Pasenie, hlavne na vlhších miestach, ktoré majú vyššiu hladinu podzemnej vody počas celého roku, môže spôsobiť rozdupanie a narušenie vrchnej časti pôdy a je nevhodné aj s ohľadom na parazitózy zvierat.

Pri voľbe termínu využívania vychádzame, okrem vodného režimu stanovišťa, aj z podpory biodiverzity. Chránené druhy, nachádzajúce sa v poraste, kvitnú od mája až do konca júla, pričom pre ich existenciu je dôležité, aby došlo k dozretiu ich semien. Najhojnejší chránený druh vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) si vyžaduje špecifické podmienky využívania. V dôsledku malej adaptability a konkurenčnej schopnosti neznáša, okrem minerálneho hnojenia, ani viackosné využívanie a zároveň ho ohrozuje aj úhorový systém obhospodarovania.

Pri obhospodarovaní trávneho porastu navrhujeme vychádzať z jednokosného využívania, s termínom v mesiaci august, po poklese hladiny podzemnej vody a presušení vrchnej časti pôdy. Aj napriek relatívne vhodným terénnym podmienkam by bolo potrebné uprednostňovať ľahkú mechanizáciu. V ročníkoch s permanentnou vlhkosťou stanovišťa (aj v letných mesiacoch) kosbu navrhujeme vynechať. Kosenie vypustiť aj na tých častiach honu, ktoré majú vysokú hladinu podzemnej vody počas celého roka. Po pokosení je potrebné fytomasu zo stanovišťa odstrániť.

Produkčná schopnosť tohto typu porastu sa počas experimentálneho obdobia pohybovala od 2,925 t.ha-1 do 5,106 t.ha-1 sušiny (tab. 2). Botanické zloženie, spolu so značnou heterogenitou porastu, sa podpísalo aj pod kvalitu sušiny na tomto stanovišti. Najnižšie koncentrácie boli zistené pri NL, a naopak, vzhľadom k vyššiemu podielu bylinnej zložky a pôdnym pomerom, boli hodnoty Ca a Mg nad odporúčanými hodnotami. Keďže ukazovatele kvality sušiny boli relatívne nízke, bude preto vhodné využívať pokosenú fytomasu ako stelivo na stádliskách a v maštaliach, prípadne ako surovinu na výrobu biopalív.

Tabuľka 2: Úroda sušiny v (t.ha-1)

 

Obrázok 1: Vlhká lúka v nive Čierného Váhu                                                                                      (Foto Ľ. Hanzes)

Obrázok 2: Najhojnejší chránený druh vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) si vyžaduje špecifické podmienky využívania                  (Foto Ľ. Hanzes)

Obrázok 3: V prvých letných mesiacoch je na povrchu lúky stále voda                                         (Foto Ľ. Hanzes)

Literatúra:

KRAJČOVIČ, V., KANOŠOVÁ, K. 2005. Overovanie typológie a klasifikácie trvalých trávnych porastov vo vybraných lokalitách : záverečná správa. Banská Bystrica : VÚRV - ÚTPHP, 2005, 56 s. +107 tab.
RUŽIČKOVÁ, H. 2000. Vlhké lúky na hornom toku Čierneho Váhu. Bull. slov. bot. spoločnosti č. 22, Bratislava: Slov. bot. spol., 2000, 201-206 s.

Vystavené: 17.2.2012

Autori textu: Mgr. Ľubomír Hanzes, PhD.; Ing. Iveta Ilavská, PhD.; Ing. Norbert Britaňák, PhD.