logo VÚTPHP
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: michalec@vutphp.sk
 
 


Na jarné obhospodarovanie lúk a pasienkov je potrebná príprava už v zime

Radikálnym znížením stavov hospodárskych zvierat na Slovensku sa znížila využiteľnosť trvalých trávnych porastov (TTP) . Mnohé z nich nekontrolovateľne zarástli. Z vyše 880 tisíc hektárov TTP sa v súčasnosti využíva už iba 500 tisíc hektárov. Pritom z hľadiska environmentálnej stability krajiny by bolo výhľadovo najvhodnejšie, aby bol na Slovensku až 1 milión hektárov TTP (Prognóza a vízia poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka - VÚPOP).

Najväčšia výmera TTP je v Banskobystrickom kraji (235 465 ha), Prešovskom (221 867 ha) a v Žilinskom (176 192 ha).

TTP sú dôležitým článkom ekologickej stability. Ich udržiavaním sa predchádza povodniam i lavínam. Ak je lúka pokosená, pasienok vypasený, tak plnia svoju protieróznu a transformačnú funkciu. Súčasne plnia estetickú funkciu. Spásanie hospodárskymi zvieratami je najekonomickejšia údržba krajiny. Preto je potrebné pásienkárstvo revitalizovať a modernizovať. Bez systémového prístupu podpory chovateľov, najmä v marginálnych oblastiach, to však nepôjde.

Zdroj "trávne porasty" je k dispozícii nielen svojou plochou, ale aj množstvom krmu a jeho kvalitou. Zlepšenie obhospodarovania trávnych porastov by malo viesť k tomu, aby bola zlepšená hospodárska úžitkovosť a zároveň sa udržala kultúrna krajina.

Hospodárska funkcia TTP spočíva hlavne v zabezpečovaní kvalitných bielkovinových krmovín pre polygastrické zvieratá. Chov dojníc, odchov mladého hovädzieho dobytka a oviec treba v našich podmienkach budovať na základe objemových krmovín, z ktorých významné miesto, najmä v horských a podhorských oblastiach, majú lúky a pasienky. Vysoká spotreba jadrových krmív na produkciu 1 litra mlieka alebo 1 kg hovädzieho mäsa je neopodstatnená a ekonomicky nevýhodná. Poľnohospodárske využívanie trávnych porastov sa ukazuje z dlhodobého hľadiska najefektívnejšou a najekonomickejšou formou ich obhospodarovania. Narušenie kontinuity vyvoláva vážne krajinotvorné problémy, ktoré sa v prvej fáze prejavujú zmenou botanického zloženia v prospech menej hodnotných tráv a bylín a v druhej fáze nástupom náletu drevín. Náklady vynaložené na jeho odstraňovanie sú potom podstatne vyššie ako klasické poľnohospodárske využívanie. Z celospoločenského hľadiska je preto žiadúce udržať v horských a podhorských oblastiach primerané a riadne využívanie TTP.

Pasenie volkov (PD Smrečany)                                                                                            foto: Ing.Vladimíra Vargová

Hospodárskym cieľom je podchytiť predovšetkým krmovinársky hodnotné druhy. Nájsť súlad medzi zachovaním biodiverzity druhov a hospodárskym využívaním TTP je v súčasnosti hľadané optimum. Uvedené snahy úzko súvisia s programom trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Základom hospodárenia na trávnych porastoch je živý trávnik a pomocníkmi sú predovšetkým kosenie a pasenie. Vyprodukovať kvalitné objemové krmoviny s vyváženým pomerom živín je možné len zabezpečením celého komplexu pratotechnických opatrení.

Pasenie oviec na Liptove                                                                                                        foto: Ing.Vladimíra Vargová

Problematika výživy TTP je najzávažnejšia zvlášť v nových ekonomických podmienkach. Priemyselné hnojivá predstavujú najdrahší a objemovo najvýznamnejší vstup do poľnohospodárstva. Tak ako je to vo vyspelých krajinách, tak i u nás si bude potrebu hnojív určovať výlučne poľnohospodársky podnik, a to v závislosti od ekonomických podmienok a záujmu o poľnohospodárske produkty. Len od poľnohospodárskych subjektov bude v budúcnosti záležať, na ktorých pozemkoch vystačí len s prirodzeným úrodovým potenciálom daného porastu s jedným zberom za rok a kde sa naopak rozhodne pre vyšší príjem živín z hnojív a na racionálne využívanie.

Pre určenie toho-ktorého pratotechnického zásahu je najdôležitejšie vychádzať z konkrétneho stavu porastu, ale do úvahy treba brať aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú hospodárnosť výroby. Konečný výsledok možno posúdiť prakticky až na základe dosiahnutej produkcie v živočíšnej výrobe. V zásade ak v poraste prevláda trávna zložka kvalitných druhov - môžeme realizovať intenzívnejšiu výživu dusíkom; ak ďatelinová - uprednostniť PK hnojenie alebo pri ďateline plazivej zvýšiť frekvenciu využívania. Ak je porast nekvalitný - voliť buď totálnu obnovu alebo regeneráciu - prísev.

Sprievodným, ale negatívnym javom poľnohospodárstva, sú zanedbané trávne porasty. Táto situácia mení spôsob obhospodarovania a náhľad na trávne porasty, predovšetkým z hľadiska potreby ovplyvnenia a zachovania produkcie a tiež mimoprodukčných funkcií. Ide o ochranu pôdy, vody, biodiverzity, tvorbu a ochranu leso-poľnohospodárskej krajiny.

Poľnohospodárstvo bolo a je rozhodujúcou súčasťou starostlivosti o krajinu. Je potrebné zachovať životné prostredie a rast krajiny, voliť vhodné spôsoby obhospodarovania. Obnova trávnych porastov je doteraz najrozšírenejší spôsob introdukcie kultúrnych druhov tráv a ďatelinovín na lúčne a pasienkové stanovištia. Využíva sa hlavne po rekultiváciách, dlhodobom využívaní trávnych porastov spojených so vznikom terénnych nerovností a najmä po silnej degradácii trávnych porastov v dôsledku dlhodobého nevyužívania či nerešpektovania zásad pratotechniky a po vyčerpaní všetkých konzervatívnych pratotechnických opatrení k opätovnému skultúrneniu (chemická ochrana, výživa, hnojenie a kosenie).

Z našich pokusov možno pre prax doporučiť pásikový prísev tetraploidných ďatelín do porastov, kde je absencia ďatelinovín. Úspešnosť prísevu závisí od priaznivých vlahových podmienok po príseve a od vytvorenia optimálnych svetelných podmienok pre vzchádzajúcu ďatelinu. Dôležité je prisievať do nízkeho pôvodného porastu, to znamená hneď na začiatku vegetácie. Neskôr je potrebné porast pokosiť na výšku 3 cm a biomasu z porastu čo najskôr vyviezť (môže byť aj vypasenie). Po príseve je potrebné kosiť pri výške 15-20 cm pôvodného porastu a hmotu tiež čo najskôr odstrániť. Pre lúčne využívanie pripadajú do úvahy všetky alternatívy. Pre nevyspytateľnosť klimatických podmienok je však požadovanú kvantitu a kvalitu krmív reálne istiť tak, že časť plôch orientovať na aplikáciu dusíka a časť na PK, teda na ďatelinoviny, ale aj na kosenie nehnojených TTP, pretože využívaním porasty tiež zlepšujeme a zahusťujeme.

Je potrebné si uvedomiť, že priemyselné hnojivá predstavujú vysoký finančný vstup, a preto je potrebné zamerať sa na skvalitnenie a maximálne uplatnenie vlastných organických hnojív. Pri aplikácii tekutých organických hnojív dbať na správne riedenie a zohľadňovať postupnosť hnojenia na jednotlivých honoch tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu prostredia povrchových a podzemných vôd. Používajú sa aplikátory kvapalných organických hnojív s radličkami alebo hadicami, pomocou ktorých je aplikácia realizovaná do mačiny alebo na povrch, čím sa znižujú straty na živinách. Pre lúčne využívanie je dôležité v jarnom období zabezpečiť vyrovnaný a čistý povrch pozemkov. Krtince a iné nerovnosti treba posmykovať a vyzbierať kamene a iné predmety, ktoré by mohli komplikovať zberové práce. Vhodné je uplatnenie lúčno-pasienkového smyku s ľahkými bránami. Dôležitý je termín 1. kosby z hľadiska kvalitatívneho ale aj kvantitatívneho v ďalších využitiach. Všeobecne by sa mali trávne porasty kosiť ešte pred metaním dominantných druhov tráv, maximálne do začiatku metania. Pre ďalšie odrastanie je dôležitý aj kvalitný rez pri kosení. Preto je potrebné v dôsledku väčšinou zastaralého strojového parku o to dôkladnejšie pripraviť zberovú techniku.

Rovnako v rakúskom poľnohospodárstve je využívanie a obhospodarovanie TP postavené na chove dobytka (BUCHGRABER, GRUBER). Zaťaženie dobytka je odvodené od hospodárskej úrody TP. Základom kŕmnej dávky je krmovina z TP (pastva, siláž zo zavädnutej krmoviny, seno) do 5000 kg mlieka bez jadra. Vo Švajčiarsku, Rakúsku a Francúzsku sa porasty na konzervovanie sušením zberajú až 5-6 krát. Aj z našich výsledkov tiež jednoznačne vyplýva, že najvyššia sledovaná frekvencia (4x) poskytovala najvyššiu kvalitu fytomasy. Obdobné výsledky dosahujú kolegovia v Českej republike (POZDÍŠEK, KOHOUTEK).

Gruber uvádza, že stupňovaním počtu kosieb z 2 na 4 sa zvyšoval veľmi zreteľne príjem objemovej krmoviny (10,4; 13,0; 15,2 kg sušiny) ako i celkový príjem krmiva. Produkčná účinnosť krmiva s ohľadom na produkciu mlieka bola pri 2,3 a 4 kosbách 11,4; 17,2 a 23,0 kg na kravu a deň. Presadenie týchto výsledkov do slovenskej praxe by zabezpečilo kvalitu mliečnych produktov a zlepšilo krajinotvorbu. S nárastom spotreby jadrového krmiva sa mení podiel objemu v kŕmnej dávke, t.j. čím viac jadra sa použije, tým nižšia je spotreba objemového krmiva pri rovnakej produkcii mlieka.

V našich svahovitých oblastiach mechanizačne neprístupných, je jediným východiskom zamerať sa na pasenie mladého hovädzieho dobytka, oviec, kôz a na lokalitách, kde sa strieda les-pasienok na chov jelenej , srnčej a danielej zveriny. Vzorové uplatnenie rôznych systémov pasenia veľmi dobre funguje vo väčších aj menších poľnohospodárskych podnikoch. Napríklad PPD Liptovská Teplička, PD Očová, PD Smrečany, PD Hrochoť, PD Podlavice, PD Kluknava, SHR Radovan Gonda z Novej Bane a lesný závod Rožňava.

Využiteľnosť paše od začiatku pasienkovej sezóny závisí od prípravy zvierat na pasenie, ktorej treba venovať podstatne väčšiu pozornosť ako doteraz. Príprava pozostáva z vyháňania zvierat do výbehov už od zimy aspoň na 1-2 hodiny, z častejšieho vetrania maštalí, z formovania stád podľa vekovej a hmotnostnej vyrovnanosti. Dôležité je zistenie jedincov, ktoré narušujú prirodzené chovanie stáda a ich vylúčenie z neho, rovnako tak i choré jedince. Pred začiatkom pasenia musí byť realizovaná dehelmintizácia. Ak sa budú zvieratá pásť v elektrických oplôtkoch, musia byť pred zahájením pasienkovej sezóny zaháňané do navykacích oplôtkov postupne na 2-4 hodiny, potom na celý deň v celkovej dĺžke 7-10 dní. Zvieratá musia byť na pastvu pripravené a musia čakať na porast a nie naopak.

Fyzikálnymi meraniami sa zistilo, že jarné slnko je najbohatšie na ultrafialové lúče. Preto treba zdôrazniť, že jarná pastva je najcennejšia a zdravotne najhodnotnejšia. Pre prax to znamená, že treba začať s pasením skoro na jar, postupne. Na slnko si musí zviera, rovnako ako ľudia, zvyknúť. Pamätať treba aj na odpočinok v chládku-stromy a tienidlá.

Pasenie jalovíc (PD Smrečany)                                                                                             foto: Ing.Vladimíra Vargová

Najdôležitejší význam slnka je v jeho nevyhnutnosti pre tvorbu kostí. Slnečné lúče vytvárajú v koži z ergosterolu protikrivičný vitamín. Bez protikrivičného vitamínu je hospodárenie s vápnikom nemožné. Ak by zviera (aj človek) prijal potravou akékoľvek množstvo vápnika, bez slnka bude trpieť jeho nedostatkom.

Výsledky pracovníkov z UK Bratislava (Chemického ústavu a Ústavu bunkovej biológie) vedených prof. Ing. Ladislavom Sojákom,DrSc. a prof. RNDr. Liborom Ebringerom, DrSc, pracovníkov Ústavu chovu oviec v Trebčianskej Teplej, ktorých viedol doc. RNDr. Milan Margetín, PhD. a autorov tohto príspevku jednoznačne poukazujú, na čo by sa malo slovenské poľnohospodárstvo orientovať. Je to aktívne využívanie a najmä spásanie TTP. Zvýšiť by sa mala spotreba ovčích produktov, ale aj produktov všetkých kategórií polygastrických zvierat, ktoré jediné sú schopné CLA vytvoriť. CLA sú izoméry konjugovanej kyseliny linolovej. Zdravý človek potrebuje denne prijať aspoň 3 gramy tejto kyseliny. Vyznačuje sa antikarcinogénnymi, antiaterogénnymi a antidiabetickými vlastnosťami.

Vystavené: 24.5.2011

Autori textu: Ing. Milan Michalec, CSc.; Ing. Vladimíra Vargová; Ing. Zuzana Kováčiková