Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
 
 

Lúky a pasienky - základňa zdravej výživy dobytka


Lúky a pasienky, pod spoločným názvom trvalé trávne porasty sú prírodné, poloprírodné, ale i siate rastlinné spoločenstvá. Značné rozdielnosti geografické, klimatické, geologické i pôdne vyvolávajú veľkú pestrosť prirodzených a poloprirodzených trávnych porastov. V rôznych podmienkach majú rozdielne floristické zloženie, inú produkčnú schopnosť, iné rozdielne úrody cez vegetačné obdobie.

Pokiaľ ide o floristické zloženie, platí, že porast je odrazom – funkciou stanovištia. Uvádzame nasledovné :

  • na prevlhčených miestach rastú mokradné druhy najmä sitiny, ostrice
  • na vlhkých stanovištiach z jari, sa vyskytujú porasty ostríc, iskiernikov
  • na polovlhkých lúkach nachádzame porasty psiarky lúčnej s niektorými polovlhkomilnými druhmi tráv a bylín
  • na mierne vlhkých svahoch rastú kvetnaté polokultúrne porasty tráv a bylín
  • na výsušných stanovištiach, najmä južne exponovaných svahoch sa nachádzajú porasty úzkolistých kostráv, či stoklasu vzpriameného s kvetnatými bylinami, ktoré sú menej produkčné.

Pravda aj zásahy človeka pôsobia súborne ako sústava ekologických činiteľov, ktoré sa výrazne prejavujú tak vo floristickom zložení, ako aj v produkcii porastu.

dávkami dusíka pri zachovaní základného hnojenia fosforečno-draselného sa zvyšujú úrody, mení sa zloženie porastu, zmenšujú sa rozdiely medzi rôznymi ekologickými podmienkami. Súčasne s narastajúcou úrodou klesá aj variabilita výkyvu v produkcii v rokoch, čo však na niektorých stanovištiach platí iba po určitú hranicu, ktorú môžeme nazývať hranicou ekologickej únosnosti (Krajčovič, 1998).

V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o význame zdravého prostredia a ochrany krajiny. A práve trvalé trávne porasty majú popri produkčných funkciách osobitné postavenie aj z týchto hľadísk. Zahrňujeme ich pod pojem – mimoprodukčné funkcie. Z nich treba zdôrazniť najmä tieto:

  • schopnosť protieróznej ochrany, vyplývajúca z veľmi dobrého zdroja porastu a silného prekorenenia v povrchových 100 – 150 mm pôdy , uplatnenia sa i na chudobných pôdach, dokonca nevhodných pre lesné porasty a rýchlej možnosti obnovovania narušeného rastlinného krytu,
  • funkcia biologického filtra vďaka schopnosti pútať minerálne a organické látky, a tak vytvárať prirodzenú bariéru proti znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd,
  • účasť na vytváraní tzv. kostry ekologickej stability krajiny v dôsledku prevahy procesov prirodzenej autoregulácie ekosystému, a tým schopnosť do určitej miery vyrovnávať rôzne výkyvy vyvolané narušením pôvodného prostredia,
  • zachovávanie prirodzeného a pestrého genofondu rastlín, živočíchov i mikroorganizmov, teda značnej biologickej diverzity (rozmanitosti), ktorá práve prispieva k tlmeniu rôznych ekologických stresov.

Jarné obhospodarovanie trávnych porastov
Úpravou lúky a pasienka treba rozumieť nielen uvedenie tých plôch do kultúrneho stavu, teda nielen ich takzvanú technickú úpravu, ale aj správne využitie týchto plôch a ich udržovanie v podmienkach vysokej produkčnosti a kvality porastu.

Dôležitý krok k dosiahnutiu výsledku – produktívnosť lúky a pasienka je okrem technickej úpravy (uvedenie plochy do kultúrneho stavu) dôležitá a zodpovedná úloha je správne využitie úpravou vytvorenej schopnosti pôdy, lepšie a viac tvoriť a odborne udržať túto schopnosť, čo najdlhšie bez podstatného zníženia úrody a zhoršenia kvality trávnej hmoty. Preto v ďalšej časti uvádzame základné zložky starostlivosti o trávne porasty.

Bežnú povrchovú úpravu treba robiť každoročne a to buď v jeseni po ukončení poľných prác, alebo na jar pred začatím vegetácie, príp. hneď po vykonaní jarných poľných prác. Uskutočňuje sa na trávnych porastoch už kultivovaných, na ktorých základná povrchová úprava bola urobená. Skladá sa z čistenia povrchu lúky od kríkov narastených za predošlý rok, z čistenia odvodňovacích kanálov, rozhrňovania nových krtincov a hnojenie plôch trávnych porastov.

Úprava vodných pomerov
Značná časť lúk a pasienkov nemá upravené vodné pomery a je alebo trvale zamokrená alebo je častejšie zaplavovaná prívalovými vodami. Zamokrené trávne porasty s porastom na ktorom sa vyskytujú iskerníky, záružlie, žeruchy sú menej hodnotné. Odstránením zamokrenosti z porastu ustúpia iskerníky a iné zamokreniu vhodné trávy. Riešením je znížiť hladinu spodnej vody i keď len otvorenými jarkami a kanálmi.

Rekultivácia trávnych porastov
Drevitý nálet na lúkách a pasienkoch vo väčšine prípadov nie je pôvodný, ale z hľadiska poľnohospodárskeho využívania porastom burinným.

Lúky a pasienky ak neslúžili svojmu účelu za dobu niekoľko rokov v poľnohospodárskej krajine sa vytvárajú nové prírodné väzby. Je preto potrebné rešpektovať kategorizáciu drevín rastúcich mimo les. Preto pri rekultovačných prácach treba rozhodovať citlivo pri likvidácii drevitého náletu a ustúpiť od jednostranného hľadiska, len pre poľnohospodárske účely plánovaného zásahu. Ochrana pôdy pred lesným náletom, proti erózii, zachovanie pôdnej mačiny ako činiteľa ekologickej stability a snahe po minimalizácii zásahov a urýchlenie zúrodňovacieho procesu vedú k vývojom technických zariadení na odstraňovanie náletu. Základom mechanizmov sú rôzne rotačné adaptéry s horizontálnou osou rotácie. Ako pracovné orgány sa používajú nožíky rôzneho tvaru, kladivká alebo reťaze. Technické zariadenia sa agregatujú s energetickými prostriedkami traktor, nosiče náradia.

Výsledky z použitia rotačných adaptérov na drvenie drevitého náletu ukázali, že najvhodnejším spôsobom likvidácie je ich priame drvenie “na stojato” rovno na ploche. Problémom však zostáva zmladzovanie odstraňovaných drevín.

Možnosti zjednodušenia likvidácie drevín na lúkách a pasienkoch s aplikáciou herbicídov a arboricídov boli a sú predmetom výskumov.

Ak sa chceme čo najskoršie a čo najdokonalejšie zbaviť takého neželateľného porastu tvoriaceho nové výhonky z  koreňov, urobíme to v lete a nie v zime, napr. po ukončení jarných poľných prác. Zistilo sa, že pri odstraňovaní kríkov a stromov neskoro v jeseni, v zime alebo skoro z jari, keď rastlina ešte vôbec nemohla spotrebovať zásobu výživných látok nazhromaždených v koreňoch a určených pre udržovanie života rastliny v zime (mimo vegetačného obdobia) a skoro na jar (keď v pôde ešte niet dostatok pohotových živín), veľmi silne sa tvoria nové výhonky. V lete sú zásoby týchto látok vyčerpanejšie, nové sa ešte nevytvorili, a preto pri odstraňovaní kríkov nové výhonky z koreňa sa tvoria oveľa menej a aj výhonky sú slabšie. Nevýhodou tohto spôsobu, pravda, je, že v tomto čase môžeme poškodiť trávny porast, ktorý sa už nachádza v plnom živote.

Častou chybou našich prác pri čistení pasienka alebo lúky od porastu tvoriaceho výhonky je to, že neberieme do úvahy jeho úžasnú húževnatosť pri tvorení nových výhonkov. Tým často úplne znehodnotíme vykonanú prácu, lebo o vyčistenú plochu sa už ďalej nestaráme, nové, tvoriace sa výhonky neodstraňujeme, a preto už o jeden-dva roky máme lúku alebo pasienok zarastený viac než pred čistením. Keby sme však nové výhonky aspoň po dva roky zavčasu 2-3-krát pokosili, zbavili by sme sa tohto nepríjemného porastu úplne, lebo po vyčerpaní všetkých zásobných látok na nové odnože, ktoré sme však znovu a znovu pokosili, korene musia uhynúť.

Ošetrenie vyčistenej plochy
Keď urobíme povrchovú úpravu a nemienime lúku zorať, ale ponecháme ju naďalej ako trvalú lúku alebo trvalý pasienok, je potrebné vykonať neodkladne riadne ošetrenie vyčistenej plochy. Ide totiž o to, že po povrchovej úprave sa vytvoria prázdne miesta tam, kde boli odstránené kríky, zrezaný kopenec a pod. Preto hneď po vykonaní úpravy treba sa postarať o riadne znovuzatrávnenie týchto plošiek. Robí sa to asi takto: Keď bola povrchová úprava urobená v jeseni, potom ešte hneď v jeseni sa skyprujú prázdne miesta (bránami, keď je ich veľa) a nechávajú sa v tomto stave cez zimu. V zime pôda premrzne, skyprí sa a prevzdušní. Začiatkom jari treba tieto miesta dôkladne pohnojiť a podsiať ďatelinotrávnou miešankou.

Keď bola povrchová úprava uskutočnená na jar, i tu treba pôdu vždy skypriť, dobre pohnojiť, najmä prirodzenými hnojivami (kompost, močovka, zrelý maštaľný hnoj, pôda z ležovísk a pod.), a podsiať. Treba vždy pamätať, že bez riadneho ošetrenia, pohnojenia a prisiatia úpravou vytvorených prázdnych miest bez porastu úrodnosť lúky nezvýšime, naopak, umožníme bujný rast burín.

Mechanické spracovanie pôdy
Pod tým pojmom rozumieme spôsoby úpravy pôdy a trávneho porastu: smykovanie, valcovanie, bránenie, skarifikovanie a pod.

Smykovanie
Smykovanie na jar alebo neskoro v jeseni porasty, na ktorých sú krtince, mraveniská a pod.

Valcovanie
Jarným valcovaním lúk na ľahkých humóznych a rašelinných pôdach chceme pritlačiť k pôde mrazmi vytiahnutý porast a podporiť jeho spojenie so spodinou, aby mu bola zaistená potrebná vlaha a výživa na zakoreňovanie a vývoj. Valcovanie zamedzuje aj spálenie koreňových krčkov trávnych trsov jarným mrazom, ktoré boli obnažené prípadným bránením. Na valcovanie sa používajú špeciálne lúčne valce.

Bránenie
Bránením porastu chceme odstrániť starinu, mach, zabrániť rozhodené hnojivo a trávne semená, urovnať povrch a podporiť odnožovanie tráv a ďatelinovín. Lúky a pasienky bránime skoro na jar, kým porast ešte nevegetuje. Neskoré jarné bránenie sa vykonáva po prvej kosbe, aby sa zamedzilo vysýchanie obnaženej pažite. Na bránenie sa používajú osobitné lúčne brány.

Hnojenie lúk a pasienkov
Hnojenie trávnych porastov ovplyvňuje produkciu ako aj kvalitu trávnej hmoty. Pokiaľ ide o úrody lúk a pasienkov, ich zvyšovanie závisí od dávky aplikovaných živín so zvýraznením dusíka. Celkovú produkciu určuje hodnota pôvodného produkčného potenciálu porastov, ktorá je odrazom ekologických podmienok stanovištia.

Prírastky sušiny vplyvom hnojenia sa síce medzi úrodnejšími a menej úrodnými vyrovnávajú, ba dokonca s dávkami dusíka 120 kg.ha-1 sú pri nižších hektárových úrodách vyššie, čo znamená, že živiny kompenzujú nepriaznivejšie faktory avšak diferencia medzi úrodami pôvodného porastu sa nedá vyrovnať.

Významnú úlohu zohrávajú pôdy a ich vlhkostné pomery, čo určuje produkčné poradie porastov: psiarkovitých, trojštetovových, ovsíkových a podobne. Z pôd najvyšší efekt poskytujú ilimerizované a hnedé pôdy nasýtené. Hnedé pôdy predstavujú v poľnohospodárskom podniku najrozšírenejší pôdny typ (60 % pôd). Vplyv hnojenia lúk a pasienkov na kvalitu trávnej hmoty má v dnešnom období ešte väčší význam ako produkčné otázky.

Obsah dusíka a dusíkatých látok sa pri stupňovaných dávkach živín zvyšuje. Do dávky dusíka 120 kg.ha-1 dosahuje koncentrácia dusíkatých látok na 1 kg sušiny cca 170 g.

Fosfor pri dosť všeobecnom nedostatku v pôde TTP sa odráža aj v nízkom obsahu v trávne hmote (pod 2 g.kg-1). Pravidelné hnojenie a využívanie prispieva k tomu, že obsah fosforu sa zvyšuje na 2,5 až 3,5 g.kg-1 sušiny. Fosforečné hnojenie sa uplatňuje cestou zmien druhového zloženia porastov, t.j. zvýšením podielu ďatelinovín na úkor ostatných dvojklíčnolistých druhov, ale aj zmenou chemického zloženia jednotlivých druhov. Dávky fosforu sú závislé na jeho zásobe v pôde a odbere zberom rastlín. Fosfor je prvok v pôde málo pohyblivý.

Draslík sa v začiatkoch intenzívneho hnojenia vždy javí ako bezproblémový, keďže jeho obsah v pôde je aspoň priemerný. Zvýšením dávok dusíkatých hnojív, hoci i popri nižších dávkach draselných hnojív, sa draslík uvoľňuje z pôdnych zásob a ovplyvňuje zvyšovanie koncentrácie v trávnej hmote nad požadovanú úroveň (22 g.kg-1) niekedy až na dvojnásobok. Často sa preto hovorí o potrebe znižovať dávky draslíka. V priebehu 4 až 5 rokov však dochádza k vyčerpaniu zásob a poklesu jeho koncentrácie pod 20 g.kg-1 ba aj menej. O hnojení draslíkom je preto lepšie rozhodovať na základe jeho obsahu v trávnej hmote ako v pôde.

Obsah vápnika v trávnej hmote (priemer 8,3 g.kg-1 s dosť vysokou variabilitou) klesá s dávkou dusíkatých hnojív. Tiež ďatelinotrávne miešanky v závislosti na výške zastúpenia ďatelinovín vykazujú podstatne vyššie hodnoty v porovnaní s čistými porastami. Vplyv ďatelinovín sa prejavuje na koncentrácii tohto dôležitého kostitvorného prvku.

Problematika hnojenia trávnych porastov získava na vážnosti v súčasných ekologických podmienkach. Priemyselné hnojivá predstavujú najdrahšie a objemové najvýznamnejšie každoročné vstupy do poľnohospodárstva. Konečný efekt racionálneho hnojenia nezáleží len na úrovni dosiahnutých úrod a kvalite krmu, ale aj na spásanom využívaní porastov a na zhodnotení krmu v živočíšnej výrobe. Kvalita krmu aj pri obmedzených dávkach hnojív na trávnych porastoch bude rozhodujúcim faktorom pre zabezpečenie výživy zvierat.

Udržanie lúky uvedenej do kultúrneho stavu všetkými spôsobmi úpravy, nie je pri troche pozornosti a vytrvalosti ťažké, ale zodpovedné.

Foto - Peter Reizer

  1. odstraňovanie drevitého náletu
  2. bránenie trávneho porastu
Autori textu: Ing. Elemír Tišliar, CSc., Ing. Milan Michalec, CSc., Emília Citarová