|
Lúky a pasienky, pod spoločným názvom trvalé trávne porasty
sú prírodné, poloprírodné, ale i siate rastlinné spoločenstvá.
Značné rozdielnosti geografické, klimatické, geologické i pôdne
vyvolávajú veľkú pestrosť prirodzených a poloprirodzených trávnych
porastov. V rôznych podmienkach majú rozdielne floristické
zloženie, inú produkčnú schopnosť, iné rozdielne úrody cez vegetačné
obdobie.
Pokiaľ ide o floristické zloženie, platí, že
porast je odrazom – funkciou stanovištia. Uvádzame nasledovné :
- na prevlhčených miestach rastú mokradné druhy najmä sitiny,
ostrice
- na vlhkých stanovištiach z jari, sa vyskytujú porasty ostríc,
iskiernikov
- na polovlhkých lúkach nachádzame porasty psiarky lúčnej s niektorými
polovlhkomilnými druhmi tráv a bylín
- na mierne vlhkých svahoch rastú kvetnaté polokultúrne porasty
tráv a bylín
- na výsušných stanovištiach, najmä južne exponovaných svahoch
sa nachádzajú porasty úzkolistých kostráv, či stoklasu vzpriameného
s kvetnatými bylinami, ktoré sú menej produkčné.
Pravda aj zásahy človeka pôsobia súborne ako sústava
ekologických činiteľov, ktoré sa výrazne prejavujú tak vo floristickom
zložení, ako aj v produkcii porastu.
S dávkami dusíka pri zachovaní základného
hnojenia fosforečno-draselného sa zvyšujú úrody, mení sa zloženie
porastu, zmenšujú sa rozdiely medzi rôznymi ekologickými podmienkami.
Súčasne s narastajúcou úrodou klesá aj variabilita výkyvu v produkcii
v rokoch, čo však na niektorých stanovištiach platí iba po
určitú hranicu, ktorú môžeme nazývať hranicou ekologickej únosnosti
(Krajčovič, 1998).
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o význame
zdravého prostredia a ochrany krajiny. A práve trvalé
trávne porasty majú popri produkčných funkciách osobitné postavenie
aj z týchto hľadísk. Zahrňujeme ich pod pojem – mimoprodukčné
funkcie. Z nich treba zdôrazniť najmä tieto:
- schopnosť protieróznej ochrany, vyplývajúca z veľmi dobrého
zdroja porastu a silného prekorenenia v povrchových
100 – 150 mm pôdy , uplatnenia sa i na chudobných pôdach,
dokonca nevhodných pre lesné porasty a rýchlej možnosti obnovovania
narušeného rastlinného krytu,
- funkcia biologického filtra vďaka schopnosti pútať minerálne
a organické látky, a tak vytvárať prirodzenú bariéru
proti znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd,
- účasť na vytváraní tzv. kostry ekologickej stability krajiny
v dôsledku prevahy procesov prirodzenej autoregulácie ekosystému,
a tým schopnosť do určitej miery vyrovnávať rôzne výkyvy
vyvolané narušením pôvodného prostredia,
- zachovávanie prirodzeného a pestrého genofondu rastlín,
živočíchov i mikroorganizmov, teda značnej biologickej diverzity
(rozmanitosti), ktorá práve prispieva k tlmeniu rôznych ekologických
stresov.
Jarné obhospodarovanie trávnych porastov
Úpravou lúky a pasienka treba rozumieť nielen uvedenie
tých plôch do kultúrneho stavu, teda nielen ich takzvanú technickú
úpravu, ale aj správne využitie týchto plôch a ich udržovanie
v podmienkach vysokej produkčnosti a kvality porastu.
Dôležitý krok k dosiahnutiu výsledku – produktívnosť
lúky a pasienka je okrem technickej úpravy (uvedenie plochy
do kultúrneho stavu) dôležitá a zodpovedná úloha je správne
využitie úpravou vytvorenej schopnosti pôdy, lepšie a viac
tvoriť a odborne udržať túto schopnosť, čo najdlhšie bez podstatného
zníženia úrody a zhoršenia kvality trávnej hmoty. Preto v ďalšej
časti uvádzame základné zložky starostlivosti o trávne porasty.
Bežnú povrchovú úpravu treba robiť každoročne a to
buď v jeseni po ukončení poľných prác, alebo na jar pred začatím
vegetácie, príp. hneď po vykonaní jarných poľných prác. Uskutočňuje
sa na trávnych porastoch už kultivovaných, na ktorých základná povrchová
úprava bola urobená. Skladá sa z čistenia povrchu lúky od kríkov
narastených za predošlý rok, z čistenia odvodňovacích kanálov,
rozhrňovania nových krtincov a hnojenie plôch trávnych porastov.
Úprava vodných pomerov
Značná časť lúk a pasienkov nemá upravené vodné pomery
a je alebo trvale zamokrená alebo je častejšie zaplavovaná
prívalovými vodami. Zamokrené trávne porasty s porastom na
ktorom sa vyskytujú iskerníky, záružlie, žeruchy sú menej hodnotné.
Odstránením zamokrenosti z porastu ustúpia iskerníky a iné
zamokreniu vhodné trávy. Riešením je znížiť hladinu spodnej vody
i keď len otvorenými jarkami a kanálmi.
Rekultivácia trávnych porastov
Drevitý nálet na lúkách a pasienkoch vo väčšine prípadov
nie je pôvodný, ale z hľadiska poľnohospodárskeho využívania
porastom burinným.
Lúky a pasienky ak neslúžili svojmu účelu
za dobu niekoľko rokov v poľnohospodárskej krajine sa vytvárajú
nové prírodné väzby. Je preto potrebné rešpektovať kategorizáciu
drevín rastúcich mimo les. Preto pri rekultovačných prácach treba
rozhodovať citlivo pri likvidácii drevitého náletu a ustúpiť
od jednostranného hľadiska, len pre poľnohospodárske účely plánovaného
zásahu. Ochrana pôdy pred lesným náletom, proti erózii, zachovanie
pôdnej mačiny ako činiteľa ekologickej stability a snahe po
minimalizácii zásahov a urýchlenie zúrodňovacieho procesu vedú
k vývojom technických zariadení na odstraňovanie náletu. Základom
mechanizmov sú rôzne rotačné adaptéry s horizontálnou osou
rotácie. Ako pracovné orgány sa používajú nožíky rôzneho tvaru,
kladivká alebo reťaze. Technické zariadenia sa agregatujú s energetickými
prostriedkami traktor, nosiče náradia.
Výsledky z použitia rotačných adaptérov na
drvenie drevitého náletu ukázali, že najvhodnejším spôsobom likvidácie
je ich priame drvenie “na stojato” rovno na ploche. Problémom však
zostáva zmladzovanie odstraňovaných drevín.
Možnosti zjednodušenia likvidácie drevín na lúkách
a pasienkoch s aplikáciou herbicídov a arboricídov boli
a sú predmetom výskumov.
Ak sa chceme čo najskoršie a čo najdokonalejšie
zbaviť takého neželateľného porastu tvoriaceho nové výhonky z koreňov,
urobíme to v lete a nie v zime, napr. po ukončení
jarných poľných prác. Zistilo sa, že pri odstraňovaní kríkov a stromov
neskoro v jeseni, v zime alebo skoro z jari, keď
rastlina ešte vôbec nemohla spotrebovať zásobu výživných látok nazhromaždených
v koreňoch a určených pre udržovanie života rastliny v zime
(mimo vegetačného obdobia) a skoro na jar (keď v pôde
ešte niet dostatok pohotových živín), veľmi silne sa tvoria nové
výhonky. V lete sú zásoby týchto látok vyčerpanejšie, nové
sa ešte nevytvorili, a preto pri odstraňovaní kríkov nové výhonky
z koreňa sa tvoria oveľa menej a aj výhonky sú slabšie.
Nevýhodou tohto spôsobu, pravda, je, že v tomto čase môžeme
poškodiť trávny porast, ktorý sa už nachádza v plnom živote.
Častou chybou našich prác pri čistení pasienka
alebo lúky od porastu tvoriaceho výhonky je to, že neberieme do
úvahy jeho úžasnú húževnatosť pri tvorení nových výhonkov. Tým často
úplne znehodnotíme vykonanú prácu, lebo o vyčistenú plochu
sa už ďalej nestaráme, nové, tvoriace sa výhonky neodstraňujeme,
a preto už o jeden-dva roky máme lúku alebo pasienok zarastený
viac než pred čistením. Keby sme však nové výhonky aspoň po dva
roky zavčasu 2-3-krát pokosili, zbavili by sme sa tohto nepríjemného
porastu úplne, lebo po vyčerpaní všetkých zásobných látok na nové
odnože, ktoré sme však znovu a znovu pokosili, korene musia
uhynúť.
Ošetrenie vyčistenej plochy
Keď urobíme povrchovú úpravu a nemienime lúku zorať, ale
ponecháme ju naďalej ako trvalú lúku alebo trvalý pasienok, je potrebné
vykonať neodkladne riadne ošetrenie vyčistenej plochy. Ide totiž
o to, že po povrchovej úprave sa vytvoria prázdne miesta tam,
kde boli odstránené kríky, zrezaný kopenec a pod. Preto hneď
po vykonaní úpravy treba sa postarať o riadne znovuzatrávnenie
týchto plošiek. Robí sa to asi takto: Keď bola povrchová úprava
urobená v jeseni, potom ešte hneď v jeseni sa skyprujú
prázdne miesta (bránami, keď je ich veľa) a nechávajú sa v tomto
stave cez zimu. V zime pôda premrzne, skyprí sa a prevzdušní.
Začiatkom jari treba tieto miesta dôkladne pohnojiť a podsiať
ďatelinotrávnou miešankou.
Keď bola povrchová úprava uskutočnená na jar, i tu
treba pôdu vždy skypriť, dobre pohnojiť, najmä prirodzenými hnojivami
(kompost, močovka, zrelý maštaľný hnoj, pôda z ležovísk a pod.),
a podsiať. Treba vždy pamätať, že bez riadneho ošetrenia, pohnojenia
a prisiatia úpravou vytvorených prázdnych miest bez porastu
úrodnosť lúky nezvýšime, naopak, umožníme bujný rast burín.
Mechanické spracovanie pôdy
Pod tým pojmom rozumieme spôsoby úpravy pôdy a trávneho
porastu: smykovanie, valcovanie, bránenie, skarifikovanie a pod.
Smykovanie
Smykovanie na jar alebo neskoro v jeseni porasty, na ktorých
sú krtince, mraveniská a pod.
Valcovanie
Jarným valcovaním lúk na ľahkých humóznych a rašelinných
pôdach chceme pritlačiť k pôde mrazmi vytiahnutý porast a podporiť
jeho spojenie so spodinou, aby mu bola zaistená potrebná vlaha a výživa
na zakoreňovanie a vývoj. Valcovanie zamedzuje aj spálenie
koreňových krčkov trávnych trsov jarným mrazom, ktoré boli obnažené
prípadným bránením. Na valcovanie sa používajú špeciálne lúčne valce.
Bránenie
Bránením porastu chceme odstrániť starinu, mach, zabrániť rozhodené
hnojivo a trávne semená, urovnať povrch a podporiť odnožovanie
tráv a ďatelinovín. Lúky a pasienky bránime skoro na jar,
kým porast ešte nevegetuje. Neskoré jarné bránenie sa vykonáva po
prvej kosbe, aby sa zamedzilo vysýchanie obnaženej pažite. Na bránenie
sa používajú osobitné lúčne brány.
Hnojenie lúk a pasienkov
Hnojenie trávnych porastov ovplyvňuje produkciu ako aj kvalitu
trávnej hmoty. Pokiaľ ide o úrody lúk a pasienkov, ich
zvyšovanie závisí od dávky aplikovaných živín so zvýraznením dusíka.
Celkovú produkciu určuje hodnota pôvodného produkčného potenciálu
porastov, ktorá je odrazom ekologických podmienok stanovištia.
Prírastky sušiny vplyvom hnojenia sa síce medzi
úrodnejšími a menej úrodnými vyrovnávajú, ba dokonca s dávkami
dusíka 120 kg.ha-1 sú pri nižších hektárových úrodách
vyššie, čo znamená, že živiny kompenzujú nepriaznivejšie faktory
avšak diferencia medzi úrodami pôvodného porastu sa nedá vyrovnať.
Významnú úlohu zohrávajú pôdy a ich vlhkostné
pomery, čo určuje produkčné poradie porastov: psiarkovitých, trojštetovových,
ovsíkových a podobne. Z pôd najvyšší efekt poskytujú ilimerizované
a hnedé pôdy nasýtené. Hnedé pôdy predstavujú v poľnohospodárskom
podniku najrozšírenejší pôdny typ (60 % pôd). Vplyv hnojenia lúk
a pasienkov na kvalitu trávnej hmoty má v dnešnom období
ešte väčší význam ako produkčné otázky.
Obsah dusíka a dusíkatých látok sa
pri stupňovaných dávkach živín zvyšuje. Do dávky dusíka 120 kg.ha-1
dosahuje koncentrácia dusíkatých látok na 1 kg sušiny cca 170 g.
Fosfor pri dosť všeobecnom nedostatku v pôde
TTP sa odráža aj v nízkom obsahu v trávne hmote (pod 2
g.kg-1). Pravidelné hnojenie a využívanie prispieva
k tomu, že obsah fosforu sa zvyšuje na 2,5 až 3,5 g.kg-1
sušiny. Fosforečné hnojenie sa uplatňuje cestou zmien druhového
zloženia porastov, t.j. zvýšením podielu ďatelinovín na úkor ostatných
dvojklíčnolistých druhov, ale aj zmenou chemického zloženia jednotlivých
druhov. Dávky fosforu sú závislé na jeho zásobe v pôde a odbere
zberom rastlín. Fosfor je prvok v pôde málo pohyblivý.
Draslík sa v začiatkoch intenzívneho
hnojenia vždy javí ako bezproblémový, keďže jeho obsah v pôde
je aspoň priemerný. Zvýšením dávok dusíkatých hnojív, hoci i popri
nižších dávkach draselných hnojív, sa draslík uvoľňuje z pôdnych
zásob a ovplyvňuje zvyšovanie koncentrácie v trávnej hmote
nad požadovanú úroveň (22 g.kg-1) niekedy až na dvojnásobok.
Často sa preto hovorí o potrebe znižovať dávky draslíka. V priebehu
4 až 5 rokov však dochádza k vyčerpaniu zásob a poklesu
jeho koncentrácie pod 20 g.kg-1 ba aj menej. O hnojení
draslíkom je preto lepšie rozhodovať na základe jeho obsahu v trávnej
hmote ako v pôde.
Obsah vápnika v trávnej hmote (priemer
8,3 g.kg-1 s dosť vysokou variabilitou) klesá s dávkou
dusíkatých hnojív. Tiež ďatelinotrávne miešanky v závislosti
na výške zastúpenia ďatelinovín vykazujú podstatne vyššie hodnoty
v porovnaní s čistými porastami. Vplyv ďatelinovín sa
prejavuje na koncentrácii tohto dôležitého kostitvorného prvku.
Problematika hnojenia trávnych porastov získava
na vážnosti v súčasných ekologických podmienkach. Priemyselné
hnojivá predstavujú najdrahšie a objemové najvýznamnejšie každoročné
vstupy do poľnohospodárstva. Konečný efekt racionálneho hnojenia
nezáleží len na úrovni dosiahnutých úrod a kvalite krmu, ale
aj na spásanom využívaní porastov a na zhodnotení krmu v živočíšnej
výrobe. Kvalita krmu aj pri obmedzených dávkach hnojív na trávnych
porastoch bude rozhodujúcim faktorom pre zabezpečenie výživy zvierat.
Udržanie lúky uvedenej do kultúrneho stavu všetkými
spôsobmi úpravy, nie je pri troche pozornosti a vytrvalosti ťažké,
ale zodpovedné.
Foto - Peter Reizer
- odstraňovanie drevitého náletu
- bránenie trávneho porastu
|
