logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Gagarinova 10
827 13 Bratislava
e-mail: e.pekarova@vupop.sk
 
 


Alternatívne možnosti využívania poľnohospodárskych pôd Slovenska

Každý poľnohospodár sa snaží využívať pôdu pod vplyvom požiadaviek doby, na ktoré v súčasnosti najviac vplývajú spoločensko-ekonomické faktory. Poľnohospodárska výroba bola na Slovensku dlhé roky zameraná na pestovanie monokultúr, čoho výsledkom je degradácia pôdy, záporná bilancia organickej hmoty v pôde, zníženie druhovej diverzity.

Z pohľadu klimatickej zmeny sa na Slovensku za posledných 50 rokov zaznamenal trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 oC a pokles ročných úhrnov atmosferických zrážok o 5,6 %. Zaznamenal sa aj významný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu do 5 %, najmä na juhozápade Slovenska. Podľa nových predpokladov sa do roku 2090 zvýši ročný priemer teploty vzduchu asi o 2 až 4 oC, čo bude znamenať oteplenie oblasti Oravy až na súčasnú úroveň Podunajskej nížiny a s ním spojené zmeny v produkčných a environmentálnych funkciách pôdneho krytu.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa začínajú objavovať nové alternatívne možnosti využívania poľnohospodárskych pôd pestovaním energetických plodín, rastlín na priemyselné a technické účely a tiež pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín (LAKR).

Aké sú hlavné dôvody zvyšovania záujmu o LAKR?

Predovšetkým je to záujem o prírodné produkty. Racionálne stravovanie, záujem o alternatívnu medicínu a úsilie o vyváženú ekológiu majú zásluhu na tom, že účelové pestovanie LAKR sa u nás v posledných rokoch kultivuje. Nepriaznivý vedľajší účinok niektorých chemických prostriedkov, farbív a kozmetík donútil výrobcov, aby umelé látky začali nahrádzať prírodnými. Zvýšený výskyt alergií je tiež jednou z príčin, prečo vzrastá záujem o prírodné produkty aj na Slovensku.

Pri posudzovaní poľnohospodárskej výroby sa už nekladie taký dôraz na maximalizáciu za každú cenu, ale zdôrazňuje sa predovšetkým rešpektovanie agroenvironmentálnych podmienok t.j. vhodné hospodárenie vo vzťahu k životnému prostrediu.

Nové možnosti využívania pôdneho fondu, nám prináša na základe MP SR "Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín", ktorého cieľom je podpora rozvoja rastlinnej výroby, pričom je zapracovaný do koncepcie "Plánu rozvoja vidieka". Využívanie pôdneho fondu pestovaním LAKR je jedna z perspektívnych alternatív, ako pomôcť prinavrátiť kultúrny charakter vidieckej krajiny na Slovensku.

Pestovanie LAKR predstavuje vo svete rôzne vyvinutý, avšak ekonomicky i sociálne dôležitý a nenahraditeľný úsek špeciálnej rastlinnej výroby (graf 1).

Graf 1: Celkové hektárové plochy liečivých, aromatických a koreninových rastlín vo vybraných krajinách

Európa je najdôležitejším strediskom svetového trhu s LAKR, kde sa ročne dováža priemerne 127 230 ton, z toho až 85% ostáva v krajinách EÚ. Kultúrne sa pestuje v Európe približne 140 druhov, k najžiadanejším liečivým rastlinám patrí pestrec mariánsky, rumanček kamilkový, mäta pieporná a medovka lekárska. Z aromatických a koreninových rastlín je to chmeľ obyčajný, koreninová paprika, fenikel obyčajný a rasca lúčna.

S rozvojom v Európe len za posledných 25 rokov vzrástla spotreba LAKR na trojnásobok a nároky na množstvo a akosť ďalej narastajú. Keďže sú z celospoločenského hľadiska čoraz viac žiadúce, naskytujú sa aj našim poľnohospodárom stále nové príležitosti uplatnenia sa v tejto oblasti pestovania. Hoci pôdno-klimatické podmienky na ich pestovanie sú u nás ideálne, pestovateľské plochy na základe "Rozvojového programu výroby" nesplnili zatiaľ predpokladané očakávania (graf 2) a veľké množstvo špecializovaných rastlín sa na Slovensko stále dováža.

Graf 2: Percentuálne zastúpenie pestovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR podľa krajov

Predovšetkým je potrebná na Slovensku podpora introdukcie ekonomicky žiaducich a adaptabilných druhov LAKR z iných oblastí sveta do pestovania na Slovensku a následného vypracovania agrotechník pestovania na naše pôdno-klimatické podmienky.
Ďalej je treba zdôrazniť, že pestovanie LAKR si žiada aj väčšiu popularizáciu a podporu osobitnými dotačnými prostriedkami so zameraním na podporu ekologického pestovania.
V neposlednom rade by mala byť aj podpora veľkoplošného pestovania LAKR s prihliadnutím na väčšie možnosti spracovania a odberateľských vzťahov.

Na základe najžiadanejších LAKR na Slovensku sme vybrali konkrétne rastliny, ktorých pestovanie na ornej pôde je z hľadiska ich využívania v podmienkach SR perspektívne:

  1. Bazalka pravá (Ocimum basilicum)
  2. Mäta pieporná (Mentha piperita)
  3. Rumanček kamilkový (Matricaria recutita)

Priestorové vymedzenie vhodnosti prostredia pre ich pestovanie vychádza zo systému bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (Linkeš a kol., 1996 Džatko, 2002), ktorý je v podobe geografickej databázy premietnutý v informačnom systéme poľnohospodárskych pôd SR.

Ako prvý parameter vhodnosti podmienok prostredia je pre každú rastlinu výber vhodného klimatického regiónu Slovenska. Kľúčovým ukazovateľom sú účelovo vybrané zoskúpenia produkčne výhodných pôdnych subtypov a pôdnych druhov na základe zrnitosti. Ďalšími parametrami pre jednotlivé rastliny sú vybrané optimálne kódy svahovitosti, expozície, skeletovitosti, hĺbky pôdneho profilu a pH.

Nároky vybraných rastlín na podmienky prostredia sumarizuje tabuľka č. 1:

Rastlina
Nároky na klimatické a orografické podmienky
Nároky na pôdne podmienky
Bazalka pravá
(Ocimum basilicum)
Teplomilná rastlina, vyžadujúca slnečné pozemky s priemernými teplotami 20-25 oC.
Vyžaduje pôdy hlboké, humózne, rýchlo sa prehrievajúce, pH 5,5-6,5, hlinito-piesočnaté až piesočnato-hlinité, kypré, zásobené vápnikom.
Nevhodné sú ťažké, ílovité a zamokrené pôdy.
Mäta pieporná
(Mentha piperita)
Vlhkomilná rastlina, vhodná od nížinných do podhorských oblastí do 500 m.n.m, optimálnymi teplotami od 20-24 oC.
Vhodné sú pôdy humózne, dostatočne vlhké, hlinité s neutrálnou pH. Suché, piesočnaté, a ílovité pôdy sú nevyhovujúce. Z pôdnych typov sú vhodné hnedozeme a černozeme.
Rumanček kamilkový
(Matricaria recutita)
Svetlomilný druh vhodný do oblastí s ročným úhrnom zrážok 450-650 mm.
Ekologicky adaptabilný.
Indiferentný druh na pôdnu reakciu, rastie na pôdach s pH 4,2-8,2 ale najkvalitnejšie úrody dosahuje na hlinito-piesočnatých pôdach s pH 7,0-8,1 dostatočne vlhkých.
Okrem piesočnatých a kamenistých pôd sa môže pestovať takmer na všetkých pôdnych druhoch a typoch.

Obrázok 1. Vymedzenie vhodných stanovištných podmienok pre pestovanie Bazalky pravej

 

Obrázok 2. Vymedzenie vhodných stanovištných podmienok pre pestovanie Mäty piepornej

Všeobecne platí, že kvalitnú produkciu možno dosiahnuť pri zosúladení požiadaviek rastlín s podmienkami prostredia, ktoré zahrňujú klimatické, orografické, edafické a biotické faktory. Kým niektoré parametre pôd možno do určitej miery korigovať, ostatné podmienky je treba rešpektovať a prispôsobiť k nim druhový sortiment. Pestrý pôdny fond Slovenska, prítomnosť troch klimatických oblastí, poloha na rozhraní panónskej, západokarpatskej a východokarpatskej flóry a fauny vytvárajú vhodné podmienky pre pestovanie LAKR s rôznymi ekologickými nárokmi. Všeobecne pre ne platí, že vyžadujú pôdy dobre spracované a bohaté na živiny. Čím vyššie úrody biomasy očakávame, tým sú náročnejšie na pôdu a množstvo živín v nej. LAKR pestované na semeno majú podobné požiadavky na pôdu ako obilniny a tie, ktoré pestujeme pre koreň vyžadujú okrem toho aj pôdy dostatočne hlboké (nad 0,6m). Pri výbere odrôd by sme nemali zabúdať na vhodnosť pre daný región, prípadne lokalitu a adaptabilnosť jednotlivých druhov na už spomenuté klimatické zmeny.

Najvhodnejšie pre pestovanie LAKR sú pôdy s vysokým produkčným potenciálom, pričom uvedená skutočnosť umožňuje ich zaradenie aj do pestovania v rámci ekologického poľnohospodárstva, kde kvalitná pôda je základom úspešného pestovania. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že rozsah ekologického pestovania rastlín by z doterajších 2,18% z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy mohol vzrásť na 5%, čo je cieľom ekologického plánu do roku 2010. Produktivita špecializovaných rastlín s ekologickou výrobou je síce o niečo nižšia ako pri konvenčných technológiách, ale vhodnosť ich využitia pre rozvoj vidieka predpokladá perspektívu. Hoci stanovištné podmienky na Slovensku umožňujú rovnomernejšie rozšírenie pestovanie LAKR na ornej pôde, k faktorom, ktoré rozhodujú o ich pestovaní patria tradícia pestovania, technologické vybavenie vrátane pozberovej úpravy a samozrejme poznanie možností odbytu a trhu.

Naše rastlinné spoločenstvo je charakterizované širokou biodiverzitou a bohatým geofondom, čo nám umožňuje byť kvalitnými pestovateľmi a spracovateľmi liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Rozsahom pestovania uvedené rastliny ako doplnková produkcia neohrozujú zabezpečenie produkcie základných komodít a potravovej bezpečnosti. Biodiverzita potrebuje krajinnú štruktúru a poľnohospodárstvo potrebuje biodiverzitu. Preto musí byť vo zvýšenej miere podporovaná krajinná štruktúra z pohľadu rozmanitosti zosúladená s najvhodnejšími podmienkami prostredia pre vybraný pestovateľský druh.

Vystavené 19. 5. 2009

Autor textu: Bc. Eva Pekarová