Logo VUZ Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 

 

Pestovanie a využitie koreninových rastlín

Koreniny sú väčšinou aj liečivé rastliny. Obsahujú aromatické a chuťové látky, minerálne látky, vitamíny a pod. Podporujú tráviaci proces. Väčšinou sa predávajú sušené. Ideálne je mať ku každému jedlu stále čerstvé koreniny, čo môžeme dosiahnuť ich pestovaním v záhradkách, na balkóne, okne a pod.

Bazalka pravá

Bazalka pravá je jednoročná bylina s priamou, rozkonárenou, 0,10-0,40 m vysokou stonkou s podlhovastými listami, ktoré po rozdrvení voňajú silnou, typicky korenistou, príjemnou vôňou.

V prírodných podmienkach u nás sa jej darí v južných oblastiach. Vyžaduje hlbokú, výživnú, rýchlo sa prehrievajúcu pôdu. Pestovať sa môže dvoma spôsobmi a to siatím semena priamo na trvalé miesto alebo z predpestovaných priesad. Seje sa v druhej polovici apríla a začiatkom mája do dobre pripravenej pôdy, ktorej povrch sa jemne upraví a pred i po siatí povalcuje. Hĺbka siatia je 5 mm, vzdialenosť riadkov 0,40-0,50 m. Spotreba semena, ktoré je veľmi drobné je 60 až 80 g na 1 ár. Hustý porast sa jednotí do hniezd 0,25-0,30 m vzdialených. Priesada sa vysádza vo veľkosti 0,08-0,10 m po jednom, najviac v dvojiciach do dobre pripravenej pôdy. Vysádza sa až po jarných mrazoch (po 15. máji) v spone 0,20x0,40 m. Po vysadení treba priesadu polievať podľa potreby. Porast okopávame podľa potreby.

Pri správnej opatere (okopávanie, hnojenie a polievanie) môže sa vňať zbierať počas vegetácie až dva razy. Na začiatku kvitnutia (koncom júla) a v druhej polovici septembra. Druhý zber sa má robiť pred prvými prízemnými mrazmi a hmlami. Vňať je veľmi krehká, tlakom sa zaparí a stráca na kvalite.

Vňať ako silicovú drogu treba sušiť na vzdušnom mieste v tenkých vrstvách 6-8 dní pri teplote do 35 oC. Pre vlastnú potrebu uskladňujeme drogu tak, že ju po presušení odrhneme (oddelíme lístky od stonky) preosejeme a uschováme v dobre uzavretých nádobách.

Bazalka pravá chutí horkasto a krátky čas sladkasto. Niektoré druhy bazalky pripomínajú vôňou klinčeky alebo muškátový orech. Sú odrody, ktoré majú škoricovú, alebo citrónovú arómu. Pri varení sa používa do všetkých zeleninových pokrmov, fazule, hrachu, polievok, omáčok, šalátov, rajčiakových jedál, špenátu a kyslej kapusty. Letným zeleninám dáva výbornú príchuť.

Majorán záhradný

Majorán záhradný je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 0,20-0,40 m. Protistojné listy sú vajcovité krátkostopkaté a celistvookrajové. Majorán záhradný je rastlina náročná na teplo, slnko, polohu chránenú pred severnými vetrami a na výživnú piesočnato-hlinitú pôdu s dostatkom vápna. Najlepšie sa mu darí už v dlhšie kultivovanej, stredne viazanej pôde, s dobrou možnosťou polievania. Za vhodné prostredie na jeho pestovanie môžeme u nás považovať celé južné Slovensko.

Dôležitou podmienkou pre pestovanie majoránu je dobre pripravená pôda. Po hnojení maštaľným hnojom sa na jeseň robí hlboká orba. Na jar, pred sejbou alebo vysádzaním priesady sa pôda smykom vyrovnáva, pobráni a povalcuje.

Majorán záhradný sa v teplých oblastiach môže pestovať priamym výsevom, v oblastiach s horšími klimatickými podmienkami predpestovaním priesad a ich výsadbou. Pri priamom výseve do vopred pripravenej pôdy sa vysieva semeno na jar (koniec marca, prvá polovica apríla) do riadkov vzdialených od seba 0,40 m, alebo do hniezd v spone 0,40x0,20 m. Hĺbka siatia semena má byť 2-3 mm. Po vyklíčení sa v riadkoch jednotí na vzdialenosť 0,10 m a v hniezde sa nechávajú 3-4 rastlinky. Spotreba semena je 50-80 g na 1 ár. Pri predpestovaní priesad sa vysievajú semená do pareniska v prvej polovici marca. Semeno vysiate do hĺbky 2-3 mm sa posype 1-2 mm vrstvou piesku, polieva sa a udržuje čisté od buriny. Začiatkom mája sa 0,06-0,08 m veľké priesady vysádzajú na vopred pripravenú plochu do hniezd v spone 0,40x0,20 m a polievajú sa. Skoršie vysadenie je rizikové, lebo rastliny sú citlivé na oneskorené jarné mrazíky. Porast sa okopáva, čistí, odstráni sa burina a za sucha sa odporúča polievať.

Nadzemná časť majoránu záhradného sa zbiera dvakrát do roka. Prvý zber, ktorý je najkvalitnejší, sa robí na začiatku kvitnutia, približne začiatkom mesiaca júla tak, že sa odreže alebo pokosí 0,25-0,30 m nadzemnej časti asi 0,05 m nad zemou. Druhý zber sa robí koncom septembra tak, aby sa stará vňať z prvého zberu ponechala na koreni.

Vňať majoránu záhradného sa suší rozložená v tenkej vrstve alebo zviazaná do riedkych, neveľkých zväzkov na suchom a vzdušnom, dobre vetranom mieste. Pri umelom sušení sa nesmie prekročiť teplota 40 oC. Pre domáce použitie sa zo suchej vňate oddeľujú listy i kvety. Celá vňať sa nepoužíva.

Majorán záhradný vonia výrazne osobito, aromaticky a chutí silne korenisto, slabo štipľavo podobne ako tymian, len jemnejšie a sladšie. Patrí medzi najužívanejšie koreniny. Používa sa na prípravu zemiakovej polievky, pečienkových knedličiek, do šalátov, hubových jedál, mäsových polievok, pri pečení hydiny, k špagetám s mäsom.

Pamajorán obyčajný

Pamajorán obyčajný je trváca, korenisto aromatická rastlina, ktorá dorastá do výšky 0,70 m. Zo zväzkovitého, pomerne dlhého, tenkého a drevnatého podzemku vyrastá priama stonka so stopkatými, protistojnými, vajcovitými, celistvookrajovými listami. I keď pamajorán obyčajný rastie aj vo vyššie položených pásmach, obľubuje slnečné a teplé prostredie, najmä svahy s južnou expozíciou.

Pôdu pred pestovaním pamajoránu obyčajného treba pripraviť už na jeseň. Musí mať jemnú štruktúru, aby pri jarnom siatí drobných semien bola už urovnaná a dokonale uľahnutá. Semeno sa vysieva na začiatku apríla ručným strojčekom priamo na pole do riadkov vzdialených od seba 0,30 m.

Pamajorán sa môže pestovať aj z priesady, ktorú sme sa v marci predpestovali v debničke alebo v parenisku. Priesada sa vysádza do sponu 0,20x0,30 m. Porast sa priebehu vegetácie udržuje bez buriny.

Kvitnúca vňať pamajoránu obyčajného sa zbiera predpoludním v mesiacoch júl – august (september) v začiatkoch kvitnutia tak, že nezdrevnatená, asi 3 mm hrubá vňať sa odreže asi 0,05 m nad zemou. V prvom roku býva zber pomerne malý. V druhom roku sa môže zberať dva razy a neskôr, pri vlhšom počasí, aj tri razy. Prvý zber býva bohatý na kvety, druhý a tretí na listy.

Vňať pamajoránu obyčajného sa suší rozložená v tenkej vrstve, bez obracania. Prostredie musí byť tienisté, dobre vetrané a teplota sa nesmie prekročiť 35 oC.

Pamajorán obyčajný má príjemnú aromatickú vôňu pripomínajúcu majorán a tymian. Má jemnejšiu chuť ako majorán, chutí trpko a korenisto. Sušená a čerstvá vňať sa používa ako korenie známe na celom svete tiež pod názvom oregano alebo “pizza korenie”. Dôležitú a nenahraditeľnú úlohu má v talianskej, mexickej a španielskej kuchyni, najmä pri príprave veľmi obľúbeného ľudového jedla pizzy. Korenia sa ním šaláty, polievky a používa sa pri pečení a grilovaní mäsa.

Koriander siaty

Koriander siaty je jednoročná aromatická rastlina, dorastajúca do výšky 0,30-0,60 m . Má oblú, jemne ryhovú, v hornej časti rozkonárenú stonku. Skoro usychajúce bazálne listy, pripomínajúce listy petržlenu, s plošticovým zápachom sú dlhostopkaté, trojzárezové a perovito strihané. Plody sú guľovité, nerozpadavé dvojnažky so zvlnenými svetlejšími rebierkami s priemerom 5 mm. Dobre sa mu darí v stredne ťažkých, hlinito-pieskových pôdach s dobrou zásobou vápna a fosforu, s dostatočnou vlahou.

Koriander siaty sa pestuje zo semena. Jeho pestovanie nie je náročné. Na pestovanie je vhodná hlbšie pokopaná, pooraná, dobre spracovaná a priemyselnými hnojivami vopred obohatená pôda. Semeno sa vyseje v mesiacoch marec – apríl do riadkov vzdialených od seba 0,30 m do hĺbky 20 mm s prekrytím a utlačením. Po vzídení sa kultúra v riadkoch vyjednotí na vzdialenosť do 0,08 do 0,15 m. Kultúra sa udržuje čistá bez buriny.

Plody koriandra siateho sa zbierajú v auguste – septembri, keď sa kultúra sfarbí do svetlohneda a plody zmenia farbu z hnedozelenej na žltozelenú. Z malých plôch sa zberá ručne opatrným odlamovaním zrelých okolíkov. Vňať s okolíkov sa poviaže do snopčekov a presuší na krytom mieste. Po presušení sa plody z vrcholcov rastlín vymlátia a sušia sa na papieri alebo na plachte v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Dôkladne vysušené plody sa uskladňujú v dobre uzatvorených nádobách chránených pred svetlom a vlhkom.

Vysušené plody majú príjemnú vôňu so sladkastou a jemne štiplavou korenistou chuťou. V potravinárstve sa celé i mleté plody používajú, najmä v orientálnej kuchyni, do omáčok, polievok, pri konzervovaní uhoriek, cvikly, kapusty a hríbov. Je vhodnou koreninou do vianočného pečiva, medových koláčov, perníkov, marcipánu a rozličných sušienok. Používa sa aj pri príprave diviny.

 

Vystavené: 8.1. 2007

Autor textu: Fülöpová Andrea