Logo VUZ Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 

 

Menej pestované druhy liečivých rastlín v záhradkách

Obľúbenosť pestovania liečivých rastlín v záhradkách svedčí o tom, že ľudia majú skúsenosti s ich použitím v prevencii a počas rôznych ochorení. V tomto príspevku chceme poukázať na pestovanie menej známych, ale nie menej dôležitých druhov.

Benedikt lekársky (Cnicus benedictus L.) – je jednoročná rastlina s päťhrannou rozkonárenou byľou 0,40 m vysokou. Listy sú podlhovasto kopijovité, husto chlpaté, pichľavé. Žlté kvety tvoria úbor, plody sú nažky. Pochádza z južnej Európy a z prednej Ázie. Teplomilná rastlina, vyžadujúca teplé a slnečné stanovištia s primeraným množstvom zrážok. Porast sa zakladá skorým jarným výsevom, najneskôr v prvej dekáde apríla, do hĺbky 10 mm, do riadkov 0,45 m od seba vzdialených. Na liečenie sa používa vňať. Prvý zber vňate sa robí tesne pred kvitnutím v júni, druhý po zregenerovaní porastu v auguste až septembri. Vňať sa suší v tmavých, vzdušných miestnostiach v tenkých vrstvách. Droga podporuje trávenie a používa sa pri ochoreniach žlčníka a pečene. Vo väčších dávkach vyvoláva zvracanie.

Borák lekársky (Borago officinalis L.) – je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky 0,60 m s drsnými chlpami. Striedavé stonkové listy sú vajcovité s vyčnievajúcou žilnatinou. Modré alebo biele pravidelne päťpočetné kvety majú tyčinky so širokými nitkami a fialovými peľnicami. Plody sú štyri tvrdky. Rastlina pochádza z južných európskych oblastí. Darí sa mu na pôdach hlinito-piesočnatých, vápenatých a výživných. Nie je náročný na svetlo. Porast sa zakladá jesenným alebo jarným výsevom, do riadkov 0,40-0,50 m od seba vzdialených. Liečivú drogu prestavuje vňať, kvet a list. Výluhy sa odporúčajú pri zápaloch ústnej dutiny a hltana, predovšetkým vírusového pôvodu spojených so suchým kašľom. Predpisuje sa aj pri zápaloch pažeráka, žalúdka a čriev. Poskytuje aj chutný korenistý šalát s uhorkovou arómou.

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum Bertol.) – je mohutná, až 2 m vysoká dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára iba bohatú ružicu prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyženie priamu, hrubú, dutú a plstnatú stonku s vajcovitými, plstnatými listami. Veľké žlté a voňavé kvety vyrastajú v hornej časti stonky vo zväzkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Teplomilná, na pôdu nenáročná rastlina. Porast sa zakladá neskorým jarným výsevom v poslednej dekáde mája do kvalitne pripravenej pôdy, kedy osivo zachytí dostatočné množstvo vlahy. Zbierajú sa v júli a v auguste iba žlté kvetné koruny bez zelených plstnatých kalichov. Kvety sa zbierajú ručne, každý deň za suchého počasia. Suší sa rýchlo v tenkej vrstve. Droga slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok pri kašli a pri zápale priedušiek. Zvonka sa používa vo forme obkladov na povrchové vredy, opuchliny, tiež ako kloktadlo pri zápaloch sliznice hrdla.

Jastrabina lekárska (Galega officinalis L.) – je trváca rastlina, vysoká 0,4-1,5 m. Korene má usporiadané v hrubom viachlavom podzemku. Stonka je dutá, holá, pozdĺžne ryhovaná. Listy sú nepárnoperovito založené, 4-8 jarmové. Kvety sú usporiadané v pazušných, dlhostopkatých, strapcovitých súkvetiach. Plod je tenký, viacsemenný struk. Teplomilná rastlina, citlivá na vymŕzanie. Najvhodnejšie podmienky má na hlinitých, stredne ťažkých, prevzdušnených, výživných pôdach s dostatkom vápnika. Porast sa zakladá jarným výsevom v apríli až máji do riadkov 0,45-0,60 m od seba vzdialených, 20-30 mm hlbokých, alebo jesenným výsevom (september – október). Kvitnúca vňať sa zberá na začiatku kvitnutia v júli až auguste. V prvom roku pestovanie jedenkrát, v nasledujúcich dva- až trikrát. Suší sa v tenkých vrstvách, prirodzeným teplom v tieni, bez prevracania. Droga obsahuje galegín, horčiny, triesloviny, cukry, saponíny a oleje. Galegínu sa prepisuje liečivý účinok pri podpore tvorby mlieka a pri cukrovke.

Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica L.) – je trváca bylina. V prvom roku vegetácie vytvára prízemnú listovú ružicu, z ktorej po prezimovaní vyrastá 1-8 priamych bylí vysokých 0,5-1,2 m, zakončených súkvetím. Mohutná listová ružica a veľký fialovopurpurový kvet pôsobia na jar dekoratívne. Je výborná medonosná rastlina. Kvitne v máji až v júni. Plody sú hnedasté a štvorhranné ryhované nažky, ktoré majú chocholčeky. V našich podmienkach dobre aklimatizovaný druh, nenáročný na teplo, s výbornou schopnosťou prezimovania. Vyhovuje jej každá pôda, najvhodnejšie je však piesočnatá. Semeno sa seje buď priamo na stanovište v spone 0,45 x 0,60 m, alebo sa vypestujú sadence, ktoré sa potom vysádzajú. Drogou sú usušené korene s podzemkami, prípadne usušená vňať. Korene sa zberajú v 3.-4. roku pestovania. Umývajú sa vo vode a usušia. Po rozlomení má byť usušený koreň svetložltý a má mať slabú charakteristickú vôňu. Extrakt z koreňov sa používa ako stimulujúci prostriedok pri poruchách centrálnej nervovej sústavy, psychickom a fyzickom útlme, pri zníženej práceschopnosti, pohlavnej slabosti. Mierne zvyšuje krvný tlak. Extrakt z vňate sa používa v kozmetike na výrobu pleťových toník, v potravinárstve na výrobu nealkoholických nápojov s tonizujúcim účinkom.

Pestrec mariánsky (Silybum marianum (L.) Gaertn.) – je jednoročná rastlina, 0,5 až 1,5 m vysoká. Listy sú v prvých rastových fázach usporiadané v prízemnej ružici, z ktorej vyrastá priama, dole husto, hore riedko listnatá, plstnatá, rozkonárená stonka ukončená terminálnym súkvetím. Listy sú lesklé, tmavozelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité. Kvety sú usporiadané v červenofialových úboroch. Plod je nažka tmavohnedej farby zakončená bielym chocholcom. Svetlomilná a teplomilná rastlina. Porast sa zakladá jarným výsevom do sponu 0,5 x 0,2-0,3 m, do hĺbky 20-40 mm. Drogou je usušený plod. Dozrievanie plodov signalizujú biele, páperisté chocholce, ktoré sa objavujú v hornej časti kvetného úboru. Zber z malých plôch sa robí postupne a ručne. Droga a prípravky z nej majú profylaktické a terapeutické účinky pri poruchách činnosti pečene. Urýchľuje odburávanie toxických metabolitov (alkohol, chemikálie, ťažké kovy) a priaznivo vplýva na regeneráciu pečeňových buniek.

Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L.) – je trváca rastlina, ktorá dorastá do výšky až 0,5 m. Listy sú kopijovité, úzke, celistvookrajové, holé alebo roztrúsené krátko chĺpkaté. Stonky sú bezlisté, hranaté, pozdĺžne ryhované, zakončené valcovitým klasom bieložltých malých kvetov. Plod je dvojpúzdrová, vajcovitá tobolka s 2 semenami. Mierne vlhkomilná, na klimatické a pôdne podmienky nenáročná rastlina. Pôdu vyžaduje vlhšiu, hlinitú, kyprú, stredne ťažkú. Porast sa zakladá skorým jarným výsevom v prvej dekáde apríla, do riadkov vzdialených od seba 0,30-0,45 m, do hĺbky 10-20 mm. Listy sa zberajú pred tvorbou kvetných stvolov, v máji až júli, za suchého počasia. Do konca septembra sa môže podľa podmienok zber opakovať ešte 2-krát. Listy sa sušia v tenkých vrstvách, bez obracania, na suchom a tienistom mieste. Droga sa vnútorne používa pri zápaloch ústnej dutiny, horných dýchacích ciest so silným zahlienením, pri dráždivom kašli. Čerstvé listy a ich šťava sa zvonku používajú na hojenie rán, na včelie a osie bodnutie a pod. Droga a výťažky z nej sú súčasťou viacerých fytofarmák – čajovín, extraktov, sirupov, kvapiek a mastí.

Vystavené: 14.12. 2006

Autor textu: Fülöpová Andrea