Logo VUZ Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Majorán záhradný

Patrí medzi najužívanejšie koreniny a slovenskú kuchyňu si bez neho ani nevieme predstaviť.

Majoránom korenili starí Gréci a Rimania. Zo svojej pôvodnej vlasti Prednej Ázie sa k nám dostal počas križiackych vojen, takže už oddávna sa udomácnilo jeho pestovanie v našich vidieckych záhradách.

Majorán záhradný obsahuje 1 – 3,5% neobyčajne aromatickej silice, 4,5% trieslovín, horčiny a vitamín C. Vonia osobito aromaticky, chutí silne korenisto podobne ako tymián, len jemnejšie a sladšie. Používať ho treba uvážene a v tom správnom množstve.

Okrem bežného používania ako koreniny sa ďalej využíva pri príprave diétnej stravy ako náhrada soli a na posilnenie žalúdka. Vo farmácii sa z majoránu pripravujú čaje a získava sa silica. Pôsobí priaznivo na trávenie, má spazmolytické a dezinfekčné účinky. V ľudovom liečiteľstve sa používa proti nervovej vyčerpanosti, migréne a tiež ako prostriedok proti nachladnutiu.

Majorán záhradný je v našich podmienkach jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 20- 40 cm, v závislosti od pestovateľských podmienok. Štvorhranná stonka je husto porastená listami ktoré sú protistojné, obrátenevajcovité. Celá rastlina je plstnatá sivozelenej farby. Kvety sú drobné, biele alebo jemne ružovej farby vyrastajúce v papraslenoch, plodom sú tvrdky.

Majoránu záhradnému sa najlepšie darí na výhrevných, ľahších hlinitých pôdach s dostatočnou zásobou živín. Nevhodné sú chudobné piesočnaté alebo zamokrené ťažké pôdy. Na slnečných polohách začína rýchlo zakvitať a poskytuje príjemne aromatickú vňať. Najvhodnejšou predplodinou sú hnojené okopaniny, strukoviny a hnojené zeleniny, po ktorých ostáva v pôde dostatok pohotových živín. Pod majorán nehnojíme maštaľným hnojom priamo, pretože potom oneskorene vytvára kvetenstvo. Plevy majoránu záhradného sú zmesou listov, kvetov a v malom množstve i stoniek. Obsah silice v rôznych častiach rastliny je nasledovný: kvetenstvo 0,40 %, listy 0,15 %, v stonkách sú iba stopy silice.

Majorán môžeme pestovať z priesad alebo z priamej sejby. Na malých plochách v záhradkách sa osvedčuje pestovanie z priesad.

Semená vysievame už začiatkom marca do pareniska, fóliovníka alebo do debničiek v skleníku. Drobné semeno vysievame na povrch hriadok, ktoré potom opatrne zasypeme jemne preosiatou zeminou v hrúbke 2 – 3 mm, len natoľko aby nebolo semená vidieť. Pri optimálnej vlhkosti a teplote 20 – 22o C začínajú semená klíčiť za 5 – 6 dní. Zvýšenú pozornosť musíme venovať zalievaniu a vetraniu, pretože vzchádzajúce rastlinky sú veľmi citlivé na vytiahnutie. Do voľnej pôdy vysádzame predpestovanú a otuženú priesadu 5 – 8 cm vysokú, od začiatku do polovice mája do sponu 0,30 – 0,50 x 0,10 – 0,30 m po 4 – 6 rastlinách v hniezde. V záhradkách na malých plochách sa môže majorán pestovať aj v spone 0,25 x 0,15 m. Pre dopestovanie na 100 m2 potrebujeme 1,1 -1,2 m2 rýchliarenskej plochy a  4 – 15 g osiva.

Pri pestovaní z priamej sejby vysievame majorán v druhej polovici marca na kvalitne pripravený pozemok do riadkov vzdialených 0,30 – 0,50 m a do hĺbky 5 mm. Na 100 m2 vysievame 30 – 80 g osiva, ktoré zmiešame z pieskom aby sa drobné osivo ľahšie sialo a tiež aby bolo zabezpečené rovnomerné vzchádzanie. V poľných podmienkach v závislosti od počasia začína majorán vzchádzať po 3 – 4 týždňoch po sejbe. Počiatočný pomalý rast kladie zvýšené nároky na starostlivosť o porast. Nebezpečný je najmä pôdny prísušok po silných dažďoch a tiež je veľmi dôležitý boj s burinou, ktorá často rastie rýchlejšie ako vysiata kultúra.

Majorán začíname zberať v období keď väčšina rastlín začína nakvitať až do času plného kvetu, kedy je jeho kvalita najvyššia. Rastliny zrezávame vo výške 5 – 8 cm nad zemou v dopoludňajších hodinách po obschnutí rosy. Prvý zber sa robí koncom júla začiatkom júna, druhýkrát koncom augusta a vo veľmi priaznivých rokoch, pri dlhej jeseni môžeme úrodu zberať ešte tretíkrát. Ošetrovanie rastlín po zbere spočíva v okopávke, zavlažovaní prípadne v prihnojení rýchlo pôsobiacim hnojivom aby rastliny znovu obrazili.

Zostrihanú vňať po zbere sušíme na vzdušnom a tienistom mieste pri teplote maximálne do 40oC. Vysušený majorán sa ďalej spracúva tak, že zväzky rastlín pretrieme cez sitá s otvormi 5 a 3 mm. Plevy prepadnú a úlomky stoniek, ktoré sú nežiaduce ostanú na site. Vňať sa vysuší približne v pomere 4 : 1, zdrhovaním listov a kvetov sa získa asi 40% pliev.

Marcelka

Naša pôvodná a zatiaľ jediná povolená odroda. Rastlina je kríčkovitého vzrastu 20 – 40 cm vysoká, s pevnou, rozvetvenou, nepoliehavou stonkou a hustým olistením zelenošedej farby. Dozrieva jednotne a dáva spoľahlivé úrody aromatickej drogy. Rýchle obrastá a je vhodná pre naše pôdne a klimatické podmienky.

 

Vystavené: 23.5. 2006

Autor textu: Ing. Pakanová Jarmila