Logo VUZ Výskumný ústav zeleninársky
Nové Zámky

Irena Majorová - Pestovanie vybraných liečivých rastlín


 

Pestovanie vybraných liečivých rastlín

Početnú skupinu medzi úžitkovými rastlinami tvoria liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Záujem o ne je nielen v poľnohospodárstve, ale aj vo farmaceutike, kozmetike i potravinárstve. Ako ich teda môžeme charakterizovať? Sú to rastliny plané – rastúce vo voľnej prírode, alebo z nich vyšľachtené a pestované kultivary. Úžitkovosť týchto rastlín je viacúčelová. Medzi druhy, ktoré sa využívajú iba ako liečivé rastliny a iný úžitok pre človeka nemajú, patria z jedovatých druhov napr. durman obyčajný, náprstník vlnatý, kýchavica biela, z nejedovatých skorocel kopijovitý, medvedica lekárska, repík lekársky a iné.

Príkladom rastlín so širším využitím, ale predovšetkým ako liečivých, je baza čierna, tiež používaná na výrobu oviežujúcich nápojov, benedikt lekársky, používaný často i v likérnictve, rumanček kamilkový, používaný v kozmetike.

Niektoré liečivé rastliny sa na liečivé účely používajú len v zanedbateľnej miere, pestujú sa predovšetkým ako zelenina (cibuľa kuchynská, cesnak kuchynský, pažítka, chren dedinský, paprika, petržlen a iné). Podobne je to aj pri aníze, fenikli, rasci, koriandri, tymiáne a ďalších, ktoré sa v prvom rade používajú ako korenie. Ešte výraznejšie je farmaceutická použiteľnosť niektorých druhov skrytá pri vyslovene poľnohospodárskych plodinách ako sú mak siaty, ľan siaty, chmeľ obyčajný. To však neznamená, že ich uplatnenie v lekárstve by bolo pre človeka menej dôležité. Liečivé rastliny ako drogy, predovšetkým však účinné látky z nich izolované, boli, sú a budú stále platným pomocníkom lekárov a práve rozvoj chémie, farmácie, lekárskych a biologických vied je pre tento vývoj podmienkou, ale i zárukou.

Požiadavky na pestovanie liečivých rastlín sú podobné ako pri pestovaní poľnohospodárskych plodín. Vyžadujú pôdy prevažne dobre spracované, bohaté na živiny a vhodné klimatické podmienky. Čím vyššie úrody hmoty očakávame, tým sú nároky na množstvo živín a kvalitu pôdy vyššie. Preto názor, že liečivé rastliny sa hodia len pre pôdy podradné nie je správny.

Liečivé, aromatické a koreninové rastliny môžeme z pestovateľského hľadiska rozdeliť na jednoročné, dvojročné, viacročné alebo trvalé. Keďže paleta liečivých rastlín je veľmi pestrá, vybrali sme spomedzi nich tri jednoročné rastliny – bazalku, saturejku a nechtík lekársky, ktoré sú bežne používané v domácnostiach a ich pestovanie môžeme uskutočniť aj doma v záhradke.

Bazalka pravá (Ocimum basilicum L.) pochádza z Ázie – z Prednej Indie. Rozšírila sa aj v Európe ako korenina, liečivá a okrasná rastlina. V mnohých domácnostiach bazalku pestujú v kvetináčoch, alebo debničkách za oknami, situovanými na juh. Z mesta svojho pôvodu si priniesla zvýšené požiadavky na teplo, svetlo a vlahu. V prírodných podmienkach sa jej darí v južných chránených oblastiach s dostatkom slnka. Je to jednoročná bylina s priamou rozkonárenou byľou, dorastajúca do výšky 0,30 – 0,70 m. Má lesklé, stopkaté, končisté vajcovité listy. Kvety sú biele žltobiele alebo červené, dvojpyskovité, usporiadané v šesťkvetových papraslenoch. Semeno tvoria drobné čiernohnedé tvrdky. Kvitne od júna do septembra. Rastlina príjemne vonia, je aromatická medonosná, veľmi obľúbená včelami.

Bazalka u nás potrebuje lepšie oblasti, vyžaduje hlbokú, výživnú, rýchlo sa prehrievajúcu hlinito-piesočnú pôdu, hnojenú preležaným maštaľným hnojom (kompostom) v druhom slede po okopaninách. Môžeme ju pestovať dvoma spôsobmi:

  • v teplých oblastiach výsevom kvalitného osiva priamo na trvalé stanovište. Do dobre pripravenej pôdy, posmykovanej, jemne upravenej a prevalcovanej ju sejeme okolo 20. mája do riadkov vzdialených 0,30 – 0,40 m do hĺbky 5 až 10 mm. Kvalitné osivo si zachová klíčivosť 3 – 4 roky. Po vzídení sa hustý porast jednotí do hniezd vzdialených 0,25 – 0,30 m. Osivo vyklíči na svetle pri teplote 12 – 18 oC o 14 – 20 dní. Počas klíčenie treba jemne zavlažovať a neskôr vyplievať burinu.

  • v malom množstve sa bazalka dorába z predpestovaných priesad. Semeno zasejeme koncom februára až začiatkom marca do debničiek v skleníku alebo do poloteplého pareniska. Ak rastliny dosiahnu výšku 20 mm, je potrebné jednotiť ich alebo pikírovať na vzdialenosť 50 x 50 mm. Začiatkom júna, keď rastliny dorastú na výšku 80 – 100 mm, vysadia sa po jednej alebo vo dvojiciach na dobre pripravené stanovište do sponu 0,25 x 0,25 m. Počas vegetácie porast okopávame, plejeme a podľa potreby polievame.

Pri správnej opatere a vo veľmi dobrých podmienkach môžeme vňať bez kvetov zberať až dva razy, a to pred rozkvitnutím – koncom júla a v októbri, za predpokladu, že pri prvom zbere ponecháme vňať nad zemou vysokú 0,10 – 0,12 m. Druhý zber je treba robiť ešte pred prvými mrazmi a hmlami skosením nad suchou časťou rastliny z prvého zberu. Vňať opatrne ukladáme do košov, aby sa nepotlačila, pretože je veľmi krehká, zaparením a zhnednutím stráca na kvalite. Vňať bazalky sa suší na vzdušnom mieste v tieni 6 – 8 dní pri teplote do 35 oC. Droga si má uchovať pôvodnú farbu, vonia korenisto a má ostro aromatickú a jemne sladkastú chuť. Pomer zosychania je 5 – 6 : 1. Pri skladovaní treba dávať pozor, aby bola chránená pred vzduchom a svetlom.

Bazalka je všeobecne známe a obľúbené korenie mnohostranne používané v náročných kuchyniach. Dáva vynikajúcu arómu polievkam, prívarkom – najmä bielej fazuli, šalátom, omáčkam, nálevom, mletým mäsám, rybacím pokrmom, rastlinným octom. Používa sa aj ako čaj, kloktadlo a zvonka na obklady, ale tiež do osviežujúcich kúpeľov vo forme vodného výluhu.

Saturejka záhradná (Satureja hortensis) – je jednoročná rastlina podobná yzopu a tymiánu, dorastajúca do výšky 0,25 – 0,40 m. Je kríkovito rozkonárená, v dolnej časti drevnatejúca stonka vyrastá zo zväzkovitého a hustého koreňa. Listy má mierne ochlpené, sediace, protistojné 0,30 mm dlhé, čiarkovito kopijovitého tvaru s celistvým okrajom. Kvety sú bledofialovej, ružovej alebo bielej farby, drobné, pyskaté, so zvončekovitým päťzubým kalichom. Plody sú hladké, sivozelené až tmavohnedé tvrdky.

Saturejku spomínajú už bylinkárske knihy zo 16. storočia ako korenie a liečivú rastlinu. Je to charakteristická rastlina, pripomínajúca čierne korenie, s korenistou vôňou a chuťou. Pochádza z oblasti Stredozemného mora. Obsahuje éterické oleje, triesloviny, slizy, živice, horké látky.

Možno ju u nás úspešne pestovať v teplých i stredných vlhších oblastiach. Darí sa jej na chránených a slnečných miestach. Pôdu obľubuje humusovú, priepustnú, dokonca záhradkársky spracovanú, bez burín. V našich podmienkach sa pestuje v teplejších oblastiach (kukuričná) priamym výsevom na pozemok, v zemiakárskej oblasti z predpestovaných priesad. Pri priamom výseve sa vysieva na jar do plytkých vlhkých riadkov, vzdialených od seba 0,30 – 0,35 m. Po vysiatí sa semeno zľahka pritlačí. Hustejší porast sa vyjednotí ponechaním silnejších jedincov na vzdialenosť 0,10 m. V chladnejších oblastiach sa v parenisku predpestujú priesady. Semeno vyklíči asi za 14 dní. Priesady vysádzame na stanovište do hniezd po 3 – 4 rastlinách, a to do sponu 0,30 x 0,30 alebo 0,40 x 0,40 m v druhej polovici mája. Pôdu udržiavame vlhkú, aby rastliny dobre zakorenili, porast udržiavame v čistom stave bez burín. Pred výsadbou pôdu obohatíme viaczložkovým priemyselným hnojivom. V mnohých domácnostiach sa saturejka pestuje v kvetináčoch alebo v hrantíkoch za oknom.

Vňať saturejky sa zberá (kosí, reže) zvyčajne dvakrát ročne. Prvýkrát zberáme na začiatku kvitnutia v júli až auguste, druhýkrát, keď zo zvyškov už nerozvetvujúcich sa stoniek vyrastajú nové výhonky. Pri prvom zbere sa kosí vňať asi 0,10 m nad zemou. Zozberanú vňať urýchlene sušíme v tenkej vrstve, alebo v menších zväzkoch, v tieni, v prievane bez obracania. Ak sušíme teplým vzduchom, teplota nesmie prekročiť 40 oC. Správne usušená vňať si zachová pôvodnú farbu rastliny. Chuť má ostro korenistú, pikantnú, štipľavú, vôňu má výraznú. List a kvet sa oddelí od stonky a skladuje sa na suchom a tmavom mieste v dobre uzatvorených nádobách. Najviac silice sa nachádza v listoch.

Saturejka má pestré použitie. Používa sa ako prostriedok na odkašliavanie, je potopudná, posilňujúca. Podporuje trávenie. Je aj súčasťou aromatických kúpeľov. Kvitnúce vrcholky rastlín pôsobia zvieravo a antisepticky.

Nechtík lekársky (Calendula officinalis L.). Ľahko ho spoznáme podľa význačného kvetenstva – úboru. Je rozšírený takmer po celom zemskom povrchu. Má skromné nároky na stanovište a kvitne dlhodobo od júna do októbra. Pestuje sa vyšľachtený, plnokvetý kultivar. Má viac jazykovitých kvetov. Na pestovanie nie je náročný. Rozmnožuje sa semenami. Ľahko sa kríži, splanieva, preto by sa nemal pestovať na tom istom stanovišti viac rokov. Treba použiť osivo len z kontrolovaných rastlín.

Je to jednoročná až dvojročná bylina, mäkko páperistá. Byľ je priama, vysoká 0,20 – 0,50 m, bohato rozkonárená, celá listnatá. Listy sú vajcovité alebo lopatkovité, horné kopijovité, sediace, celistvookrajové alebo plytko zubaté. Kvety sú žlté až oranžové. Plody sú nažky lúča, úzko zobáčikovité, 20 – 25 mm, nažky terča 3-krídlaté, na chrbte bradavičnaté. Drogu tvoria buď celé, sčasti rozpadnuté úbory priemeru asi 50 – 70 mm, zvyčajne plnokveté, s mnohými jazykovitými a málo rúrkovitými kvetmi alebo samotné charakteristické lesklé, oranžové 20 – 30 mm dlhé jazykové kvety. Pach drogy je slabý, osobitý, chuť trochu horká a slaná. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy, špeciálne polyénové zlúčeniny, saponíny a silica. Prípravky z drogy pôsobia protizápalovo, podporujú tvorbu hojaceho tkaniva, a preto sa môžu uplatňovať na liečenie rán pri zápaloch kože, sliznice, zle sa hojacich rán, pomliaždenín, popálenín. Vnútorne ho možno použiť ako protizápalový prostriedok a sapazmolytický, tiež pri žlčníkových ochoreniach.

 

Autor textu: Irena Majorová