Logo VUZ Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 

Pestovanie liečivých rastlín na Slovensku

Liečivé rastliny sú v rámci rastlinnej výroby často zabudnutou skupinou pestovaných rastlín. Vo veľkovýrobe sa u nás pestujú čoraz v menšej miere hoci o obľúbenosti liečivých rastlín nemožno pochybovať. Objavujú sa v záhradách a na menších poliach. V pomerne veľkej miere sa používajú pri prevencii a počas rôznych ochorení. Rastliny, ktoré pomáhajú pri liečení chorôb a pri navrátení zdravia, sú oprávnene pomenované ako liečivé.

Väčšina produkcie liečivých rastlín vo svete pochádza z  veľkopestovateľskej produkcie (viac ako 60%). Voľný zber v prírode sa uplatňuje už len v malom rozsahu, resp. v domácnostiach a na vidieku. Za posledných tridsať rokov na Slovensku vzrástla spotreba liečivých rastlín na trojnásobok. Voľný zber z prírodných lokalít výskytu v súčasnosti nestačí pokryť ich potrebu. Jednou z ciest zabezpečenia potrebného množstva tradičných nových druhov liečivých rastlín je ich introdukcia z prirodzených lokalít výskytu do kultúrnych podmienok, kde sa môže ich pestovanie cieľavedome ovplyvniť človekom.

Systematická botanika popisuje 380 tis. druhov rastlín zaradených do 15 tis. rodov. Liečivé vlastnosti má približne 15 000 druhov celosvetovej flóry. V Európe je známych asi tisíc druhov liečivých rastlín, z ktorých sa asi 800 používalo v tradičnom ľudovom liečiteľstve. V oficiálnej medicíne sa v súčasnosti používa približne 300 druhov.

Liečivé rastliny sú tie druhy rastlín, ktoré sa používajú v humánnej a veterinárnej medicíne. Liečivá rastlina sa používa celá, alebo len niektoré časti z nej, ktoré sa po úprave v rozličných formách používajú:

  • priamo na liečenie chorôb
  • nepriamo ako surovina na výrobu liečiv (galenických prípravkov), resp. ako surovina na izoláciu čistých látok, alebo zmesí (napr. silice – éterické oleje).

Podľa sily účinku liečivé rastliny rozdeľujeme na slabšie, mierne a silne pôsobiace. Pri slabo pôsobiacich sa neočakáva bezprostredne intenzívny efekt a nie sú toxické ani pri dlhodobom používaní. Mierne a silno pôsobiace sa používajú pri ťažkých zdravotných stavoch a musia sa vždy použiť pod odborným dohľadom lekára v štandardných dávkach. Liečivé rastliny sa používajú v čerstvom stave iba ojedinele. V terapii sa používajú po úprave, ktorej cieľom je stabilizácia obsahových látok čerstvej rastliny. Najbežnejším spôsobom úpravy čerstvého rastlinného materiálu je sušenie. Čerstvá liečivá bylina je biologickou surovinou a sušením sa z nej stáva droga, ktorá sa môže ďalej vhodným spôsobom upraviť.

Na Slovensku sa v rokoch 1970 –1985 vykupovalo priemerne za rok 13 000 ton liečivých rastlín, v súčasnosti je to podstatne menej. Sťažená je aj situácia v evidencii pestovateľských plôch liečivých rastlín, pretože drobní pestovatelia nie sú povinný registrovať plochy.

Evidencia Štatistického úradu Slovenskej republiky sleduje liečivé rastliny ako celok, bez rozlíšenia druhov. Z nej vyplýva, že zberová plocha sa od roku 1997 pohybuje v rozmedzí 467,44 ha – 581,85 ha (tab.1). Pritom najmenšie zberové plochy boli v  roku 1999 a najväčšie v roku 2003. Z grafu č.1 vidieť, že v roku 2003 sme zaznamenali mierny nárast plochy na ktorej sa pestujú liečivé rastliny. Produkcia sa pohybovala v rozmedzí od 222,2 t po 989,9 t (tab.2, graf 2). Kolísala aj úrodnosť, ktorá bola najnižšia v roku 2000 – 0,32 t.ha-1 a najvyššia v roku 2002 – 1,65 ha-1 (tab. 3, graf 3). Nízka produkcia a priemerné výnosy z 1 ha v roku 2000 mohli byť zapríčinené tým, že rok 2000 bol veľmi teplý a suchý. Pestovanie liečivých rastlín rozdelené podľa krajov za vybraný rok 2003 je znázornené na grafe 4. V tomto roku sa najviac pestovali liečivé rastliny v Prešovskom kraji, potom v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom. V ostatných krajoch sa pestovali iba sporadicky.

Tab. 1 Zberové plochy liečivých rastlín podľa krajov od roku 1997 (ha)

Kraje

Roky
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Bratislavský

- - - - 10,00 I -

Trnavský

68,00 72,80 53,32 19,00 7,26 9,31 8,31

Trenčiansky

3,00 55,95 45,00 169,77 160,90 180,54 157,62

Nitriansky

260,63 230,18 183,00 254,00 149,50 I 207,75

Žilinský

7,00 13,12 I I 3,53 I -

Banskobystrický

26,50 18,50 I I 3,33 33,31 192,28

Prešovský

162,24 150,00 170,00 222,79 274,31 220,45 220,45

Košický

- - - I 14,81 19,04 12,79

SR spolu

527,37 540,55 467,44 696,56 623,64 601,65 851,85


Graf 1 – prehľad zberovej plochy liečivých rastlín v ha od roku 1997


Tab. 2 Produkcia liečivých rastlín podľa krajov od roku 1997 ( t )

Kraje

Roky
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Bratislavský

- - - - 0,2 I -

Trnavský

94,3 92,1 42,7 22,3 15,7 23,6 17,1

Trenčiansky

7,4 32,5 8,7 26,1 481,1 12,3 13,3

Nitriansky

95,2 125,1 94,7 59,5 68,6 I 17,8

Žilinský

1,3 1,7 I I 0,3 I -

Banskobystrický

2,0 14,9 I I 3,5 9,6 98,8

Prešovský

128,7 173,6 324,2 112,8 286,6 909,4 661,1

Košický

- - - I 16,7 17,5 13,3

SR spolu

328,9 439,9 475,2 222,2 872,6 989,9 821,4


Graf 2 – prehľad produkcie liečivých rastlín v t od roku 1997

Tab. 3 Priemerné hektárové úrody liečivých rastlíny podľa krajov od roku 1997(t.ha-1)

kraje

roky
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Bratislavský

x - - - 0,02 I -

Trnavský

1,39 1,27 0,80 1,17 2,17 2,53 2,06

Trenčiansky

2,47 0,58 0,19 0,15 2,99 0,07 0,08

Nitriansky

0,37 0,54 0,52 0,23 0,46 I 0,09

Žilinský

0,19 0,13 I I 0,09 I -

Banskobystrický

0,08 0,81 I I 1,06 0,29 0,51

Prešovský

0,79 1,16 1,91 0,51 1,04 4,13 2,42

Košický

x - - I 1,13 0,92 1,04

SR spolu

0,62 0,81 1,02 0,32 1,40 1,65 0,96


Graf 3 – prehľad priemerných hektárových úrod liečivých rastlín v t.ha-1 od roku 1997


Graf 4 – percentuálne zastúpenie pestovania liečivých rastlín podľa jednotlivých krajov

Z uvedených tabuliek a grafov vychádzajúcich vyplýva, že na Slovensku sa znovu obnovuje tradícia pestovania liečivých rastlín a návrat tradičnej alternatívnej medicíny doplňujúcej klasickú medikamentóznu liečbu. Liečivé rastliny využívané pri fytoterapii bývajú pokladané za najprirodzenejšie liečivá, pretože ich obsahové látky sú prírodnými látkami.

Vystavené: 2.12.2004

Autori textu: Ing. Ivan Belko - doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.