logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Kvapalné hnojivá a listová výživa

Racionálny výživa, okrem využitia celého spektra látok stimulujúcich rast fytomasy, predpodkladá i čo najefektívnejší nákup týchto látok. Do toho spadá nielen využitie poznatku o kolísaní cien hnojív, ktoré sú zvyčajne najnižšie v januári, ale aj skutočnosť, že ceny živín nakupovaných v kvapalných hnojivách sú nižšie ako ceny živín nakupovaných v pevných hnojivách. Jeden kilogram dusíka v pevnom hnojive sa na Slovensku v roku 2011 predával za 0,73 až 1,00 € a kilogram dusíka v kvapalnom hnojive za 0,56 až 0,72 €, čo je približne 22 centový rozdiel na kilograme dusíka. Významnosť cenového rozdielu medzi pevnými a kvapalnými hnojivami potvrdzuje i fakt, že v USA je podiel spotreby kvapalných hnojív na celkovej spotrebe N hnojív až 60,97 %. Zo Slovenska nemáme presný štatistický údaj, ale poznajúc poľnohospodársku prax je zrejmé, že väčšia časť aplikovaného dusíka je dodaná prostredníctvom pevných hnojív, čoho príčinou je nedostatok vyhovujúcich skladovacích nádrží a aj názoru, že kvapalné hnojivá sú určené len na listovú výživu.

V súčasnosti máme na Slovensku bohatý sortiment kvapalných hnojív a orientácia v nich začína byť problematická. Z toho dôvodu cieľom predkladaného príspevku je ponúknuť čitateľom základné informácie o princípoch príjmu živín listami, ktorých osvojenie prispeje k správnejšiemu výberu hnojív.

Princípy príjmu živín listami sú podobné princípom príjmu koreňmi. Základný rozdiel je v ich stavbe a v hlavných úlohách (korene - upevnenie rastlín v pôde a príjem živín; listy - fotosyntéza).

Povrch listov, na rozdiel od povrchu koreňov pokrýva kutikula. Kutikula je vrstva kutínu na vonkajšej strane pokožkových buniek. Je takmer nepriepustná pre vodu a plyny. Jej hlavnou funkciou je ochrana pred stratou vody v dôsledku transpirácie, ochrana listového pletiva pred vymývaním organických a anorganických látok pri daždi, regulácia teploty pletív, tvorba bariér vstupu chorobám a prichytenia sa škodcov. Z týchto dôvodov nadmerné a časté použitie zmáčadiel, adhéznych látok, disperzných látok a detergentov mnohokrát spôsobuje poškodenie rastlín.

Prienik solí (živín) a nízko molekulárnych látok (cukry) do listu cez kutikulu je možný vďaka hydrofilným pórom. Najviac pórov je okolo prieduchov z čoho je zrejmé, že čím má list viac prieduchov, tým je väčší predpoklad lepšieho príjmu živín z listového postreku. Samotné prieduchy majú pre výživu rastlín minimálny význam. Potvrdzuje to i fakt, že v noci keď sú prieduchy zavreté, je rýchlosť príjmu vyššia ako cez deň, keď sú otvorené.

Priemer póru podieľajúceho sa na výžive rastlín je menší ako 1 nm a hustota týchto pórov je 1010 cm-2 listu. Priemer molekuly močoviny je 0,44 nm a priemery niektorých syntetických chelátov varírujú okolo 1 nm (FeEDTA). Z uvedeného je zrejme, že dané látky dokážu úspešne vstúpiť do rastliny. Naopak, účinnosť látok ktorých molekula ve väčšia ako 1 nm je diskutabilná.

Príjem živín listami výrazne závisí aj náboja iónu a jeho mocenstva. Príjem katiónov je ľahší (rýchlejší) ako príjem aniónov. Amónny ión (katión) v hnojive má predpoklad rýchlejšieho príjmu ako dusičnanový anión. Najlepšie sú prijímané malé molekuly bez náboja, látky s menšou hmotnosťou, menším priemerom a s nižším nábojom. Poradie vstupu cez listy do rastliny vyjadruje zápis: molekuly bez náboja katióny+ a anióny- katióny2+ a anióny2- katióny3+ a anióny3-. Uvedené poradie platí pri nízkych koncentráciách, pri aplikácii vyšších koncentrácií sa rozdiely strácajú. Prezentované poznatky vysvetľujú, prečo v mnohých kvapalných dusíkatých hnojivách je N vo forme močoviny.

Na rozdiel od koreňov, svetlo zvyšuje príjem živín bunkami zelených listov. V praxi sa však pozoruje opačný jav. Počas dňa býva príjem živín listami menší ako v noci. Vysvetlenie tohto javu tkvie v koncentrácii hnojivového roztoku, vo vlhkosti vzduchu. Počas dňa sa relatívna vlhkosť vzduchu znižuje a odpar sa zvyšuje. Následné roztok na liste kryštalizuje v dôsledku čoho nie je schopný vstúpiť do rastliny. Ak je počas dňa dostatočná vzdušná vlhkosť, môže byť využitie živín vyššie ako v noci.

Percento využitia živiny z hnojiva aplikovaného na list výrazne závisí od množstva hnojiva ktoré sa udrží na povrchu listu. Za dobrých podmienok priľne na liste obilniny 50 % postrekovej látky, čo pri optimálnom 80 % využití N rastlinou predstavuje len 40 % využitie z aplikovanej dávky. Z tohto dôvodu vo foliárnej výžive uplatnenie zmáčadiel, adhéznych látok, disperzných látok a detergentov má svoje opodstatnenie. Zmáčadlá zväčšujú pokrytie listovej plochy hnojivom. Adhézne látky zlepšujú priľnavosť kvapiek hnojiva na listy. Disperzné látky umožňujú lepšie rozptýlenie častíc v roztoku. Detergent rozpúšťa mastné látky. Prídavok kremičitých detergentov znižuje poškodenie listov. Využitie foliárne dodaných živín bez uvedených prídavných látok do hnojív býva na úrovni len 20 - 35 %. Pri ich použití 2 x vyššie, t.j. 40 - 70 %. Obrázok 1 poukazuje na hydrofóbnosť postreku aplikovaného na list obilniny a na následný vysoko pravdepodobne minimálny vstup živín z takto aplikovaného hnojiva do rastliny.

Obrázok 1: Slabé pokrytie listu hnojivom a malá priľnavosť hnojiva na list v dôsledku nepoužitia zmáčadla a adhéznej látky

Z praktických poznatkov agronómov je zrejmé, že vyššie využitie foliárne aplikovaných mikroelementov sa dosahuje vtedy, ak sú uvedené živiny aplikované v hnojivách obsahujúcich dusík. Ale platí to i tak, že vyššie využitie dusíka z foliárne aplikovaného hnojiva sa dosahuje vtedy, ak súčasťou N hnojiva je cukor, alebo aminokyselina.

Z cukrov sa v rastlinnej výrobe osvedčili najmä jednoduché cukry ako glukóza, fruktóza a disacharid sacharóza pozostávajúci z glukózy a fruktózy. Sacharóza je repný cukor, a tak jej použitie býva z finančného hľadiska efektívnejšie ako použitie glukózy, prípadne fruktózy. Po aplikácii sacharózy na list, jej príjem predchádza jej rozklad na glukózu a fruktózu, pričom glukóza je zvyčajne rýchlejšie prijímaná ako fruktóza.

Pracovníci Katedry agrochémie a výživy rastlín SPU v Nitre disponujú viacerými poznatkami o efektívnom použití sacharózy. Jedným z nich je vplyv foliárnej aplikácie sacharózy na listy špenátu vykonanej tri týždne po jeho vyklíčení (tab. 1). Použitá sacharóza pozitívne, štatisticky významne ovplyvnila nielen výšku úrody pestovanej rastliny, ale aj jej kvalitu (tab. 1). Znížila obsah dusičnanov.

Tab. 1: Vplyv foliárnej aplikácie sacharózny (repného cukru) na úrodové parametre špenátu

Variant
Úroda
NaNO3
[g.m-2]
[%]
[mg.kg-1]
[%]
kontrola
23887,7
100,00
3019,8
100,00
2 % -ný roztok sacharózy
2788,8++
116,45
2953,4
97,80
5 % -ný roztok sacharózy
2878,0++
120,48
2572,0++
85,17

V podmienkach slovenskej poľnohospodárskej praxe sa po foliárnej aplikácii, nezávisle od dodanej živiny, v priemere zvyšujú úrody pri pestovaní jačmeňa jarného o 5 až 10 %, repky olejnej o 5 - 20 % a pšenice ozimnej o 15 - 18 %. Z uvedeného je zrejmé, že prednosťou foliárnej výživy je fakt, že pri malých aplikačných dávkach makroelementov, t.j. pri malých nákladoch na nákup živiny, sa častokrát dosahuje výrazné zvýšenie úrody, čo spolu s možnosťou zlučovať agrotechnické opatrenia (hnojenie s aplikáciou pesticídov, t.j. fungicídov, insekticídov, morforegulátorov a niekedy i herbicídov) robí z listovej výživy výrazne ekonomicky efektívnym opatrením.

Vystavené: 3.8.2012

Autori textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc. - Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra;
Ing. Zuzana Kováčiková - Stredná odborná škola veterinárna v Nitre