logo UKF
Univerzita Konštantína Filozofa Nitra
Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
e-mail: shraska@ukf.sk
 
 


Význam a dôsledky používania kvalitného osiva

Pri klesajúcej výmere ornej pôdy (dnes aj z ekologických aspektov) sa problém výživy obyvateľstva a hospodárskych zvierat dá riešiť predovšetkým progresívnym zvyšovaním biologicky bezchybnej produkcie poľnohospodársky významných druhov rastlín. To sa dá zabezpečiť využitím faktorov, ktoré pri minimálnych ekonomických vkladoch zabezpečia vysokú a kvalitnú produkciu ako základ pre dostatočnú a kvalitnú výživu človeka, zvierat a potrieb priemyslu. Tento problém sa dá riešiť využitím potenciálu vysoko úrodných a kvalitných odrôd poľnohospodárskych plodín prostredníctvom kvalitného osiva a sadiva. Aj efektívnejšie využitie energeticky náročných vkladov do výroby (priemyselné hnojivá, závlahy, chemická ochrana proti chorobám a škodcom a pod.) podmieňuje použitie kvalitného osiva a sadiva čo najlepších odrôd.

Pri všetkých plodinách patrí osivo a sadivo k rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim úrody poľnohospodárskych druhov rastlín. Kvalitu osiva a sadiva nie je možné hodnotiť len podľa platných STN, ako je klíčivosť, čistota a pod., ale aj podľa biologickej hodnoty, ktorú vyjadruje vnútorná vlastnosť daná kvalitou živej hmoty semien, plodov, hľúz. Táto má dedičný základ a je ovplyvňovaná aj podmienkami pestovateľského prostredia. Kvalita osiva je výsledkom pôsobenia genetickej podmienenosti, ktorú zabezpečil tvorca odrody a podmienok prostredia v ktorom bolo osivo tejto odrody dopestované (kvalita pôdy, agrotechnika, klimatické faktory, kvalita ošetrovania semenárskeho porastu, kvalita zberu, pozberového dozrievania a úpravy osiva a sadiva).

Význam osiva a sadiva s vysokou biologickou hodnotou je zvlášť dôležitý na Slovensku, kde prevláda vnútrokontinentálna klíma s typickým extrémnym striedaním suchých a teplých rokov s vlhkými a chladnými rokmi a v súčasnosti navyše vstupujú do týchto podmienok zmeny globálneho charakteru, ktoré sa dotýkajú najmä rozloženia zrážok počas veľkého vegetačného obdobia a posunu teplôt v jarnom období, čím sa mení charakter štyroch ročných období, najmä jarného obdobia. Na tieto zmeny musia reagovať predovšetkým tvorcovia nových odrôd. Stále však platí, že najkritickejším obdobím v ontogenéze rastlín je obdobie klíčenia a vzchádzania. Rýchlosť fyziologických procesov v týchto fázach ontogenézy závisí od biologickej hodnoty osiva a sadiva a ak sa ku slabej biologickej hodnote osiva a sadiva pridá nesprávna agrotechnika, výživa, nedostatok vody, tepla atď., významne to ovplyvní proces vzchádzania rastlín, čo ešte znásobí napadnutie klíčiacej rastliny patogénmi a výsledkom je znížený počet jedincov na jednotke plochy, čím sa ovplyvní hlavný faktor úrodnosti - optimálny počet jedincov. Pozberovou úpravou semien, ako je kalibrácia, fortifikácia výživnými a ochrannými látkami proti patogénom, inkrustácia a obaľovanie semien, je možné značne ovplyvniť túto veľmi kritickú fázu vývoja rastlín. Obaľované semená umožňujúce pozvoľné uvoľňovanie fortifikačných a ochranných chemických prostriedkov proti patogénom podľa potrieb vzchádzajúcej rastliny umožňujú výsev na presne určené vzdialenosti, čím sa vytvára optimálna organizácia porastu a pri niektorých plodinách (repa cukrová a kŕmna, kukurica, zeleniny a pod.) sa znižujú pracovné náklady pri sejbe na konečné vzdialenosti.

Vedecky je dokázané, že napr. pri obilninách odroda zabezpečuje úrodu na 30-40 %. Pri niektorých plodinách má odroda svojimi znakmi, úrodnosťou a kvalitou rozhodujúci ekonomický význam, ako sú napr. skoré hybridy kukurice siatej pre zemiakarskú výrobnú oblasť, jednoklíčne odrody repy cukrovej a kŕmnej, intermediárne odrody hrachu siateho, nepoliehavé odrody ovsa siateho, bezerukové odrody repky olejky a pod.

Poľnohospodárska prax zahŕňa pod pojem odroda aj osivo a sadivo. Od vynikajúcich odrôd požaduje, aby aj ich osivo bolo vynikajúcej kvality a aby bolo tiež v dostatočnom množstve k dispozícii. To teda znamená, že vyšľachtená odroda udržiavaná vo svojich znakoch a vlastnostiach počas udržiavacieho šľachtenia priamo šľachtiteľom si musí svoje znaky a vlastnosti udržať až po jej pestovanie na produkčných plochách farmára. Finálnym produktom udržiavacieho šľachtenia je stupeň S1 (prvý presev semien vybraných typických rastlín príslušnej odrody v udržiavacom šľachtení). Potom nasleduje množenie osiva a sadiva prostredníctvom ďalších stupňov u semenárskych množiteľov. Pri väčšine plodín sú to predstupne S2, S3 a stupeň E (elita), OR (originál) a P (presev alebo presadba). Výnimku tvoria len hybridné materiály, pri ktorých sa v semenárstve dopestováva len F0 (vznik hybridného semena) a v pestovateľskej praxi sa využíva F1 (hybrid prvej generácie). Stupeň E, OR a P má proso, všetky olejniny, semenné okopaniny a jednoročné krmoviny. Všetky druhy ďatelinovín a tráv z predstupňa S2 prechádzajú na E a ďalšie množenie je rovnaké s ostatnými druhmi. Čím vyšší je stupeň množenia, tým je genetický potenciál odrody neporušenejší a úroda je bližšia k úrodnosti. V trhovom hospodárstve je možné na prevádzkovej ploche farmára pestovať ktorýkoľvek množiteľský stupeň. Ekonomicky solventnejší farmári nepestujú odrody v stupni OR, ale v stupni E alebo dokonca v predstupňoch. Toto limituje ekonomický prepočet nákladov na osivo vyššieho stupňa a príjmov z dosiahnutej úrody.

Výhodné je po zaobstaraní vyšších stupňov množenia si na farme rozmnožiť tieto stupne požadovanej odrody na semenárskych dielcoch pre potreby prevádzkovej plochy v budúcom roku. Na semenárskych dielcoch je potrebné zabezpečiť všetky opatrenia na zachovanie znakov a vlastností príslušnej odrody, vrátane úrodového potenciálu. Teda farmár musí realizovať všetky semenárske opatrenia tak, ako to robia semenári pri pestovaní vyšších množiteľských stupňov.

Čo všetko je potrebné realizovať? Predovšetkým treba udržať genetický potenciál odrody a pri množení zabezpečiť také pestovateľské podmienky, ktoré umožnia realizáciu genetickej informácie danej odrody. Pri pestovaní je odroda vystavená takým vplyvom, ktoré môžu zmeniť jej genetickú informáciu. V dôsledku prekríženia medzi odrodami aj samoopelivých druhov môže dôjsť k vytvoreniu heterozygotného stavu, ktorý ani uznávateľ odrody na poraste v roku prekríženia nemôže postrehnúť a prejaví sa to až v budúcom pestovateľskom ročníku. Týka sa to nielen alternatívnych znakov, ale aj znakov s plynulou premenlivosťou, teda úrodotvorných prvkov. Okrem možností prekríženia, ktorému zabraňujeme dodržaním izolačných vzdialeností, je každá odroda pestovaná v prírodných podmienkach vystavená mutagénnym faktorom fyzikálneho, chemického a biologického charakteru. Vzniknuté zmutované rastliny menia zloženie odrody a preto sa musia z porastu odstraňovať. Ďalší faktor, ktorý znehodnocuje kvalitu osiva a sadiva, sú prímesi iných druhov (vrátane burín) alebo odrôd. Tieto sa dostávajú do porastu pri sejbe, zbere, pozberovej úprave, uskladňovaní, balení a pri nedôslednom vyčistení mechanizmov potrebných pri manipulácii s osivom a sadivom. V dôsledku uvedených faktorov dochádza postupne k degenerácii odrody a preto treba dodržiavať opatrenia na ich odstránenie.

Mnohokrát si farmári vymieňajú osivo a sadivo dopestované v inej proveniencii s očakávaním, že dosiahnu pri pestovaní odrody v semenársky vhodných podmienkach vyššie a kvalitnejšie úrody. Takéto rozhodnutie treba pokladať za správne. Veď aj semenárske firmy dosiahli štatút množiteľov na základe preukázaných vhodných podmienok pre množenie. Osivo a sadivo dopestované v semenársky lepších oblastiach dosahuje predovšetkým lepšiu vitalitu. Vitalitu semien, plodov, hľúz možno pokladať za rastovú silu ovplyvnenú vonkajšími podmienkami, predovšetkým priebehom počasia počas ontogenézy najmä v čase formovania zrna, plodov a hľúz. Pri výskyte ekologických stresov počas ontogenézy dochádza k narušovaniu rovnovážneho stavu pri tvorbe endogénnych hormonálnych látok stimulujúcej povahy, ako sú citokiníny indukujúce delivý rast, giberelíny a auxíny regulujúce predlžovanie pletív a orgánov. Namiesto nich prebieha tvorba endogénnych inhibítorov, ktorými sa rastlina chráni pred ekologickými stresmi, ako sú vysoké a nízke teploty, vysoký a nízky obsah vody v pôde, nedostatočná a nadmerná alebo nevyvážená výživa a pod. Pri dozrievaní priaznivo pôsobí vysoká intenzita a dĺžka slnečného žiarenia, teploty 18 - 20 °C a stredné hodnoty zrážok. Za takýchto podmienok je lepší prísun asimilátov do reprodukčných orgánov, optimálna chemická skladba asimilátov a syntéza enzýmov. Teploty nad 30 °C narušujú vodný režim, dochádza k odčerpávaniu vody tvoriacim reprodukčným orgánom. Optimálne teploty ovplyvňujú hlavne príjem živín z pôdneho roztoku, vytvárajú sa vhodné podmienky pre zabudovanie aminokyselín do bielkovín a ich frakcií. Výskumy u nás a vo svete dokázali, že v krajinách so značnou variabilitou agroekologických podmienok má proveniencia na kvalitu osiva značný vplyv a osivo dopestované v najlepšej proveniencii sa oplatí dovážať do vzdialenosti 400 km, pretože poskytuje vyššie úrody s vyššou kvalitou.

Výmena osiva má svoje biologické a ekonomické opodstatnenie. Odroda každým presevom degraduje svoje znaky a vlastnosti a preto si poľnohospodárske podniky a farmári zabezpečujú osivo a sadivo v semenárskych firmách, ktoré udržujú štandard príslušnej odrody tak, aby sa na prevádzkových plochách dosiahla úroda blízka potenciálu príslušnej odrody.

Vystavené: 20.1.2009

Autor textu: prof. Ing. Štefan Hraška, DrSc.,