Logo VÚA
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany
Výskumného ústavu agroekológie
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: hnat@minet.sk
 
 


Hodnotenie účinnosti hnojenia zrnovej kukurice

Kukurica je jednou z najproduktívnejších plodín. Jej vysoký úrodový potenciál sa však môže efektívne využiť len pri správnej technológii pestovania, významným prvkom ktorej je výživa a hnojenie.

Vo výžive a hnojení kukurice má rozhodujúce postavenie dusík, ktorý sa najviac podieľa na formovaní úrody a kvality. Vo všeobecnosti najväčšie požiadavky na dusík má kukurica v období intenzívneho rastu a v období zakladania šúľkov, t. j. asi 60 dní po sejbe. Názory na účinnosť hnojenia fosforečnými hnojivami sa rôznia, pretože kukurica si dobre osvojuje fosfor z pôdy. Výsledky výskumu naznačujú, že kukurica v priaznivejších agroekologických podmienkach si lepšie osvojuje fosfor z pôdnej zásoby ako z priameho hnojenia fosforečnými hnojivami. Spotreba draslíka kukuricou je pomerne vysoká a približuje sa spotrebe dusíka. Na pôdach, ktoré trpia nedostatkom draslíka, môže preto nastať výrazné zníženie úrod. Viacerí autori uvádzajú, že pri hnojení kukurice zohráva rozhodujúcu úlohu zásobenosť pôdy živinami (tzv. stará pôdna sila). Účinnosť hnojenia priemyselnými hnojivami nie je priamo adekvátna aplikovaným dávkam, ale je výslednicou zložitého komplexu pôdnoklimatických a pestovateľských podmienok.

Aby sme ukázali možnosť zhodnotenia účinnosti aplikovaných hnojív pre poľnohospodársku prax, použijeme na ilustráciu výsledky maloparcelkových poľných pokusov Výskumného ústavu agroekológie Michalovce z podmienok dvoch typov fluvizemí a dvoch poveternostne odlišných pestovateľských rokov.

Identické pokusy s hybridmi kukurice boli založené na experimentálnych pracoviskách Výskumného ústavu agroekológie Michalovce - vo Vysokej nad Uhom na pôdnom type fluvizem kultizemná (FMa) a v Milhostove na pôdnom type fluvizem glejová (FMG) v kukuričnej výrobnej oblasti Východoslovenskej nížiny (110 m n. m.). Kukurica bola pestovaná konvenčným spôsobom. Po zaorávke maštaľného hnoja v dávke 40 t.ha-1 strednou orbou na hnojených variantoch sa v jeseni vykonala hlboká orba. Po jarnej príprave pôdy sa pred sejbou aplikovali priemyselné hnojivá - amofos, liadok amónny a draselná soľ. Rámcová potreba hnojenia N, P a K bola určená na základe bilancie zásob v pôde pred založením pokusu. Pri rovnakej dávke fosforu (22 kg.ha-1) a draslíka (93 kg.ha-1) sme zvolili štyri rôzne úrovne hnojenia dusíkom: 60 kg, 60 + 30 kg (delený dusík), 90 kg a 120 kg.ha-1. Na prihnojenie variantu s delenou dávkou dusíka bol použitý liadok amónny vo fáze - 6. - 8. listov kukurice. Úrodové výsledky sú prezentované ako priemer skupiny rovnakých hybridov pestovaných v oboch pokusoch. Na výpočet koeficientu účinnosti hnojenia N, P, K sme použili vzorec

kde:

Kúh - koeficient účinnosti hnojenia N, P, K vyjadrený v % z celkovej úrody získanej použitým množstvom N, P, K;
Úh - úroda pri zvolenej úrovni hnojenia N, P, K, v t.ha-1;
Ú0 - úroda na kontrole bez hnojenia N, P, K, v t.ha-1.

Účinnosť 1 kg aplikovaného N, P, K vyjadrenú prírastkom úrody zrna kukurice oproti kontrole nehnojenej N, P, K sme vypočítali podľa vzorca

kde:

ÚČNPK - účinnosť 1 kg aplikovaného N, P, K vyjadrenú prírastkom úrody zrna kukurice v kilogramoch;
Úh - úroda pri zvolenej úrovni hnojenia N, P, K, v t.ha-1;
Ú0 - úroda na kontrole bez hnojenia N, P, K, v t.ha-1;
DNPK - dávka N, P, K pri zvolenej úrovni hnojenia, v kg.

Kúh a ÚČNPK sú tým vyššie, čím väčší je rozdiel úrody pri zvolenej úrovni hnojenia N, P, K oproti úrode na kontrole bez hnojenia N, P, K.

Ako vyplýva z úhrnu zrážok (tabuľka 1) pokusné roky boli odlišné. Vo Vysokej nad Uhom bolo vegetačné obdobie roku 1999 s vyšším úhrnom zrážok - o 71 mm (21 %) v porovnaní s dlhodobým priemerom oproti roku 2000, kedy bolo zrážok menej o 34 mm (10 %). V Milhostove tomu bolo naopak. V roku 1999 bol vo vegetačnom období nedostatok zrážok - o 95 mm (27 %), kým v roku 2000 bol prebytok zrážok o 65 mm (18 %). Na oboch stanovištiach bol v oboch rokoch na začiatku vegetačného obdobia ( IV. - VI.) menší či väčší nedostatok zrážok. Charakter vegetačného obdobia ovplyvnilo najmä rozdelenie zrážok v ostatných mesiacoch vegetačného obdobia (VII. - IX.).

Tabuľka 1: Úhrny zrážok v pokusoch (mm)

Úroda zrnovej kukurice (tabuľka 2) bola ovplyvnená úhrnom zrážok a ich rozdelením v jednotlivých mesiacoch vegetačného obdobia. Vo Vysokej nad Uhom vplyvom zrážkovo priaznivejšieho vegetačného obdobia roku 1999 bola priemerná úroda za pokusné varianty vyššia o 0,44 t.ha-1 v porovnaní s rokom 2000. V Milhostove v dôsledku zrážkovo bohatšieho vegetačného obdobia roku 2000 bola úroda v porovnaní s rokom 1999 v priemere za pokusné varianty ešte vyššia ako vo Vysokej nad Uhom - o 1,22 t.ha-1.

Tabuľka 2: Úrody zrnovej kukurice v pokuse na fluvizemiach (t.ha-1)

Zvoleným hnojením (odstupňované dávky dusíka spolu s fosforom a draslíkom) sme v porovnaní s kontrolou, ktorá nebola hnojená N, P, K ani maštaľným hnojom dosiahli v priemere za oba pokusy a dva pokusné roky vyššiu úrodu kukuričného zrna o 0,95 - 1,09 t.ha-1 (11,9 - 13,6 %). Vysoké úrody dosahované v pokuse aj v kontrolnom variante boli dôsledkom vysokej úrovne agrotechniky (uplatňované dlhodobé striedanie plodín, kvalitné obrábanie pôdy, vápnenie) spolu s efektom tzv. starej pôdnej sily.

Vo Vysokej nad Uhom v zrážkovo priaznivejšom roku 1999 sa oproti kontrole najvyšší prírastok úrody zrna dosiahol vo variante s delenou dávkou dusíka (60 + 30 N) - o 0,90 t.ha-1. Pri nedelených dávkach dusíka 120 N, 90 N a 60 N, bol prírastok mierne nižší a dosahoval 0,78 - 0,59 - 0,58 t.ha-1. V suchšom roku 2000 sa oproti kontrole najvyšší prírastok dosiahol vo variantoch 90 N a 60 + 30 N oproti variantom 120 N a 60 N - o 1,21 - 1,20 - 1,09 - 1,07 t.ha-1.

V Milhostove sa aj v zrážkovo nepriaznivejšom roku 1999 oproti kontrole najvyšší prírastok v úrode zrna dosiahol vo variante s delenou dávkou dusíka (60 + 30 N) - o 0,96 t.ha-1. Pri nedelených dávkach dusíka 120 N, 90 N a 60 N bol prírastok nižší a dosahoval 0,94 - 0,84 - 0,79 t.ha-1. Vo vlhšom roku 2000 sa oproti kontrole najlepšie uplatnilo hnojenie vo variantoch 90 N, 60 N a 60 + 30 s prírastkom úrody zrna 1,35 - 1,34 - 1,29 t.ha-1.

Dosiahnuté úrody sa prejavili vo vypočítaných koeficientoch účinnosti hnojenia (tabuľka 3). Najvyššia účinnosť hnojenia sa dosiahla v roku 2000 na FMa pri dávke 90 N - 14,3 % a dávke 60 + 30 N - 14,2 % a na FMG pri dávke 90 N a 60 N - 13,2 % a potom dávke 60 + 30 N - 12,7 %. V priemere za oba pokusy bolo poradie variantov podľa koeficientov účinnosti hnojenia nasledovné: 60 + 30 N - 12,0 %, 90 N - 11,0 %, 120 N - 10,7 % a 60 N - 10,5 %. Vypočítaný koeficient účinnosti hnojenia vyjadruje podiel v percentách akým sa hnojenie podieľalo na celkovej úrode kukuričného zrna popri ostatných faktoroch. V tom spočíva praktická agronomická hodnota tohoto ukazovateľa.

Tabuľka 3: Koeficienty účinnosti hnojenia zrnovej kukurice (v %)

Agronomicky zaujímavým je najmä zhodnotenie účinnosti hnojenia vyjadrené prírastkom úrody zrna kukurice v kg oproti kontrole bez hnojenia N, P, K pri aplikácii 1 kg N, P, K (tabuľka 4).

Tabuľka 4: Účinnosť hnojenia 1 kg N, P, K vyjadrená prírastkom úrody zrna kukurice v kg oproti kontrole bez použitia hnojenia N, P, K

Najvyššia účinnosť hnojenia sa dosiahla v roku 2000 na FMG vo variante 60 N - 7,7 kg , 90 N - 6,6 kg a 60 + 30 N - 6,3 kg v prírastku úrody zrna kukurice oproti kontrole. V priemere za oba pokusy sa zvoleným hnojením N, P, K dosiahli najvyššie prírastky kukuričného zrna oproti kontrole v takomto poradí: 60 N - 5,40 kg, 60 + 30 N - 5,35 kg, 90 N - 4,90, 120 N - 4,05 kg. Vyššia účinnosť hnojenia bola pritom na ťažkej fluvizemi glejovej v porovnaní s agronomicky všeobecne vhodnejšou ľahšou fluvizemou modálnou. Z uvedeného porovnania účinnosti 1 kg aplikovaných živín vyplýva, že v daných pestovateľských podmienkach sa zámerne odstupňovaným dávkovaním dusíka nedosiahlo adekvátne úmerné zvyšovanie úrody kukuričného zrna vyjadrené jej prírastkami. Ináč povedané - nedošlo k adekvátnemu zhodnoteniu aplikovaných dávok vo zvýšenej úrode kukuričného zrna.

Záver

Účinnosť hnojenia zrnovej kukurice priemyselnými hnojivami možno okrem iných spôsobov určiť pomocou koeficientu účinnosti hnojenia (v %) i ako účinnosť 1 kg hnojiva vyjadrenú prírastkom úrody zrna kukurice v kg oproti kontrole bez použitia hnojiva. Oba ukazovatele sa odvíjajú od dosiahnutej úrody. Prvý ukazovateľ vyjadruje podiel v percentách akým sa hnojenie popri ostatných faktoroch podieľa na celkovej úrode kukuričného zrna. Druhý ukazovateľ poskytuje informáciu, ako sa v daných pestovateľských podmienkach zhodnotí 1 kg použitého hnojiva, t. j. koľko kilogramov kukuričného zrna sa vyprodukuje aplikáciou 1 kilogramu hnojiva. Pri analýze výšky dosiahnutej produkcie treba vždy zhodnocovať aj nákladovosť vstupov v priemyselných hnojivách. Neexistuje priama úmera medzi aplikovanými dávkami živín a dosahovanou úrodou. Limitujúcou pre výšku úrody je integrované spolupôsobenie pestovateľského prostredia a všetkých pestovateľských faktorov, z ktorých hnojenie priemyselnými hnojivami je len jednou zo zložiek V ilustračnom pokuse na fluvizemiach Východoslovenskej nížiny sa pri zohľadnení účinnosti hnojenia najvyššia úroveň úrody zrna kukurice dosiahla deleným použitím dusíka v celkovej dávke 90 kg.ha-1 (60 + 30 kg.ha-1), respektíve nedelenou dávkou dusíka 90 kg.ha-1 - pri súčasných dávkach fosforu 22 kg.ha-1 a draslíka 93 kg.ha-1.

Vystavené: 28.9.2011

Autor textu: Ing. Andrej Hnát