Logo VÚTPHP
CVRV - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva - Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: rogoznikova@vutphp.sk
 
 


Zelená daň ako stimulácia

Daň je povinná pravidelná peňažná, zákonom stanovená platba do verejného rozpočtu. Je to najmocnejší nástroj v tvorbe rozpočtových zdrojov. Je charakterizovaná percentuálnou sadzbou, absolútnou hodnotou, štruktúrou a diferenciáciou podľa sektora, aplikovaných technológií, druhu výrobku a náročnosti spotreby, aplikovateľnosti a podľa rozsahu (regionálny, národný, medzinárodný).

Medzi platby nadobúdajúce formu daní, poplatkov, odvodov, emisných povolení, depozično-refundačných systémov, správnych poplatkov patrí aj zelená daň, odborne nazývaná environmentálna daň. V minulosti bol v súvislosti s touto problematikou častejšie používaný termín emisná daň, ale v 80-ych rokoch minulého storočia (v zmysle "Ekologickej daňovej reformy") došlo k prehodnoteniu tejto kategórie. Slúži buď ako postih nežiadúcej produkcie, javu, procesu, ekologicky nepriaznivého správania (znečisťovateľ platí /polluters pays principle) zvýšením daňového zaťaženia, buď ako podpora priaznivého správania (produkcie, technológie) znížením daňového zaťaženia. Environmentálna daň podľa Európskej komisie je definovaná ako "daň, ktorej predmetom daňového základu je fyzická jednotka, ktorá bez ohľadu na to, či slúžila na výrobu, resp. výrobou bola uvoľnená, má negatívne účinky na životné prostredie"(ďalej ŽP). Daňovým základom tak môžu byť napr. vypúšťané emisie (do ovzdušia, vody, pôdy), energie (fosílne palivá, elektrická energia), poľnohospodárske vstupy (hnojivá, pesticídy) a ich výstupy, vybrané environmentálne škodlivé výrobky (obaly z plastov, batérie, pneumatiky), ale aj hluk. Cieľom každej ekonomickej politiky bez ohľadu na zvolené modely, či nástroje, ktorou sa líši štát od štátu je pozitívny ekonomický rast, pričom nesmie dôjsť k narušeniu konkurencie v rámci jedného trhu. Z tohto dôvodu je možné tieto platby rozdeliť z rôznych hľadísk. Európska agentúra pre ŽP (EEA) uplatňuje štruktúru environmentálnych platieb podľa ich funkcií na fiškálne (rozpočtové), sociálne, regulačné a stimulačné. Ekológovia upozorňujú na poškodenie ekosystému, množstvo vyvolaných ekologogických nákladov, a na vypracovanie základnej metodickej príručky SNA (System of National Account - Systém národných účtov), podľa ktorej pracujú štatistické úrady väčšiny štátov vo svete. Ide o potrebu vytvoriť medzinárodnú harmonizáciu. Do tohto smerovania je orientovaný aj kvartérny sektor ekonomiky národného hospodárstva, ktorý tvorí aj oblasť školstva, vedy, techniky, výskumu a informatiky s modernými informačnými technológiami. K takto orientovanej environmentálnej politike sa snažia prispieť aj inštitúcie poľnohospodárskeho výskumu. V primárnej sfére vidíme stále priestor pre ekologické poplatky predovšetkým v živočíšnej prvovýrobe ako progresívnu daň za produkciu skleníkových plynov, či už sa jedná ako celok za celý sektor, alebo len za produkciu skleníkových plynov samotnými zvieratami v procese ich zažívacieho procesu. Tak isto rastlinná výroba produkuje skleníkové plyny, ktoré je však schopná čiastočnou úpravou technologického procesu výrazne obmedziť.(Obr.1)

Slovenskej republike ako členskej krajine EU v oblasti nakladania s odpadmi vyplýva záväzok obmedziť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov (BRO), opätovne ich materiálovo, či energeticky zhodnocovať recykláciou, kompostovaním, výrobou bioplynu. Stratégia si kladie za cieľ zaistenie trvalého znižovania objemu BRO - do 5 rokov na 75%, do 8 rokov na 50% a do 15 rokov na 35% množstva vzniknutého v roku 1995. V tomto kontexte ponúka krajina i poľnohospodárska prax jednoduchú technológiu umožňujúcu výrazne znížiť produkciu skleníkových plynov a súčasne vytvoriť nezanedbateľné množstvo kvalitného organického substrátu zo zabezpečením kolobehu živín v ekosystéme.

Na túto problematiku aktivít nepotravového využitia trávnych porastov sme sa zamerali aj v našom výskumnom ústave. Účelom bolo určiť podmienky maximalizácie viazanosti anorganických látok v organickej hmote pri minimalizácií vzniku polutantov. Ako príklad by sme uviedli viazanosť organického uhlíka v substráte zrejúceho kompostu, problematiku CO2 a zníženie jeho produkcie dôsledným založením a riadením kompostovacieho procesu. Vplyv biopreparátov sme sledovali v 3 variantoch, ošetrených rôznymi biopreparátmi dostupnými na našom trhu a jeden variant bez aplikácie biopreparátu. Substrát čerstvej biomasy sme kombinovali s materiálmi vhodnými na skladovanie, t.j. zeminou a dendromasou. Fáza zrenia kompostu pri ktoromkoľvek variante určovala koniec cyklu. Pred založením pokusu sme vzorky jednotlivých substrátov fytomasy a pôdy analyzovali v chemickom laboratóriu VUTPHP a určili sme pomer C:N a obsah P2O5 v sušine. V priebehu kompostovacieho procesu sme pozorovali teplotu, ktorá by nemala prekročiť hodnotu 65°C a vlhkosť, pri ktorej je 70% pórovitosti kompostu zaplnených vodou. Z ďalších parametrov sme sledovali produkciu CO2.
Hodnotenie zrelosti kompostu sme vykonali podľa STN 465735.

Vlhkosť sme stanovili gravimetricky. Obsah celkového N sme stanovili metódou podľa Kjeldahla. Pomer C:N, nerozložiteľné prímesy a homogenitu celku podľa metodiky STN 465735. Jednotlivé varianty sme zhodnotili z hľadiska priebehu a produktu procesu kompostovania na základe chemických analýz, záznamu teplôt a vlhkosti pomocou porovnávacích testov štatistických metód a analýzou rozptylu.

Redukciu objemovej hmotnosti sme posúdili na základe rozdielov množstva pri založení kompostu a po fáze zrenia. (Obr.2)

Z výsledkov sme štatisticky dokázali pozitívny vplyv biopreparátov na zrenie kompostu. Tento vplyv sa prejavil u všetkých testovaných prípravkov. Obmedzujúcim faktorom biopreparátov považujeme veľkosť substrátu, pri väčšom priemyselnom založení kompostu by sa ich vplyv prejavil silnejšie a výraznejšie. Avšak aj týmto naším laboratórnym experimentom sme dokázali, že kvalitne založený kompost bez biopreparátov vykazuje dobré hodnoty v sledovaných ukazovateľoch a umiestňuje sa v stanovených limitoch normy STN 465735. V ďalších úlohách riešime využitie prebytočnej biomasy formou kompostovania s návrhom na modelové technologické riešenie s predpokladom, že v blízkej budúcnosti dôjde k obnovenej mobilizácií trávnych porastov v okrajových a extrémne položených lokalitách, ktoré sú v súčasnosti opustené, alebo opúšťané z rôznych dôvodov, prevažne ekonomických.

V európskom priestore si tvorcovia poľnohospodárskej politiky stále intenzívnejšie uvedomujú a presadzujú do praxe multifunkčné využívanie krajiny. Od regulácie trhu tradičných poľnohospodárskych komodít sa postupne prechádza k stimulácii funkcií poľnohospodárstva v oblasti údržby krajiny a ochrany ŽP. Čím skôr začneme s touto transformáciou, tým lepšie budú naše vyhliadky, že svoje poznatky k výrobe zdravých potravín a krmovín biotechnológiami s nízkymi vstupmi budeme vedieť pozitívne zosúladiť s ochranou a tvorbou ŽP.

Vystavené 7.5. 2009

Autori textu: Mgr. Alena Rogožníková, RNDr. Štefan Pollák