Logo SPU


Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra


 
 


Zber viacročných krmovín na ornej pôde

Viacročné krmoviny sú dôležitou súčasťou kŕmnych plodín, ktorými sa zabezpečujú kŕmne dávky prežúvavcov. Sú zastúpené ďatelinovinami, kŕmnymi trávami, prípadne ich miešankami. Významom a rozsahom pestovania ich hodnotíme ako základnú zložku krmovinovej základne na ornej pôde a hlavného producenta bielkovinových krmív.

Účel pestovania viacročných krmovín je mnohostranný. Poskytujú vysokokvalitný krm na zeleno, na silážovanie na seno, a výrobu úsuškov. Zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v osevných postupoch ako donátory uhlíka a plodiny, ktoré zvyšujú pôdnu úrodnosť. Veľký je ich fytosanitárny význam. Hlboko koreniace ďatelinoviny zachytávajú splavené ionty NO3–N do hlbších pôdnych horizontov. Trávy pôsobia ako najefektívnejší biofilter, ktorý tiež zachytáva ionty NO3-N, ale aj exhaláty zo spádov priemyselných podnikov.

Význam ďatelinovín možno posúdiť z týchto aspektov:

1. Krmovinársky aspekt zvýrazňuje pomerne isté a vysoké úrody kvalitného a chutného krmu. V našich podmienkach sú najúrodnejšie lucerna siata a ďatelina lúčna. Ostatné ďatelinoviny sú doplnkovými druhmi pre miestne pestovanie.

2. Agrotechnické hľadisko oceňuje veľmi významnú biologickú fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Prostredníctvom biologickej fixácie sú schopné ďatelinoviny uhradiť až 90 % svojej potreby dusíka. Z agronomickej stránky je veľmi dôležité veľké množstvo zanechaných koreňov a pozberových zvyškov v pôde, ktoré sa postupným rozkladom stávajú zdrojom nenahraditeľného humusu a minerálnych látok, čo priamo súvisí so zlepšovaním pôdnej úrodnosti.

3. Ekonomické hľadisko súvisí so spomínanou symbiózou ďatelinovín s hrčkotvornými baktériami, tvorbou humusu a vynášaním niektorých živín z hlbších pôdnych horizontov (P, Ca, Mg a pod.). Zníženie potreby minerálnych a organických hnojív šetrí náklady na nákup drahých minerálnych hnojív a použitých maštaľných hnojív, čo je pri väčšej výmere pestovania ďatelinovín dosť podstatné zníženie nákladov.

4. Ekologické hľadisko je adekvátne ekonomickému v tom, že pomocou dusíka získaného symbiózou sa znižuje input živín a súčasne sa lepšie využívajú zanechané zdroje po predchádzajúcich predplodinách.

Správnym zaradením ďatelinovín v osevnom postupe, využitím ich potenciálnych možností a fytosanitárneho účinku možno prispieť k naplneniu hesla: “To, čo je ekologické, je aj ekonomické”.

Zber ďatelinovín

Využívanie lucerny siatej musí sledovať dva hlavné ciele: získať optimálnu úrodu krmu s vysokým obsahom živín a zaistiť prevádzkovú trvácnosť porastu. Preto pri vlastnom využití je potrebné vychádzať aj z biologických požiadaviek lucerny. Týka sa to určenia zberu v zodpovedajúcej rastovej fáze a termínu zberu poslednej kosby. Súčasne sa prihliada aj na celkovú dĺžku využívania plochy lucerny. Ak si zvolíme dvojročné využívanie porastu je potrebné ho využívať intenzívnejšie už od samého začiatku, pri trojročnom o šetrnejšie v prvom roku.

Pre zaistenie trvácnosti a viackosnosti je veľmi dôležité poznať biológiu ukladania rezervných látok do koreňov, koreňového krčka a spodných častí stoniek. Maximum ukladania je v období od začiatku kvitnutia až po odkvitnutie. Znamená to, že lucernu by bolo výhodné zberať v neskorších rastových fázach v dobe kvitnutia a po odkvitnutí. Je to však v protiklade s kvalitou (výživnou hodnotou lucerny). Lucerna siata má najväčšiu koncentráciu živín a stráviteľnej sušiny v mladších rastových fázach a postupným prechodom do generatívnej fázy (tvorba kvetov, kvitnutie) zvyšuje sa podiel vlákniny a hlavne lignínu.

Pre dobré prezimovanie, trvácnosť a úrodnosť v nasledujúcich rokoch ma veľký význam časový interval medzi poslednou a predposlednou kosbou, ktorý má byť 7 – 8 týždňov.

V našich podmienkach možno aplikovať tri spôsoby zberu lucerny:

    1. Tradičný spôsob využitia porastu
    2. Využitie porastu podľa výšky
    3. Kontinuálne využitie na zelené kŕmenie

Tradičný spôsob využitia je najzaužívanejší a najviac zohľadňuje biologické požiadavky lucerny. Pri tomto využití dobre založený porast vydrží v produkčnom stave 3 – 4 roky. V tomto systéme sa riadi zber podľa rastových fáz. Získa sa maximum hmoty (8 – 12 t.ha-1 sušiny) s obsahom 240 – 320 g.kg-1 vlákniny v sušine v priemere kosieb.

Odporúčaný zber v jednotlivých kosbách je nasledovný:

    1. kosba vo fáze tvorby kvetných pukov s maximálnou dĺžkou zberu 7 – 8 dní
    2. kosba vo fáze plného kvitnutia s dĺžkou zberu 15 – 18 dní
    3. kosba vo fáze na začiatku kvitnutia s dĺžkou zberu 25 – 28 dní
    4. kosba nasleduje 7 – 8 týždňov po tretej kosbe

Posledná kosba (tretia alebo štvrtá) sa musí urobiť včas, aby sa pred ukončením vegetácie presunulo do zásobných orgánov maximum rezervných látok (sacharidy, minerálne látky). To znamená, že posledná kosba by sa mala urobiť do 10. – 15. októbra (vo vyšších polohách skôr).

Využitie porastu podľa výšky sleduje kvalitu z hľadiska vnútorného obsahu živín. Životnosť lucerny sa týmto spôsobom využitia skracuje obyčajne na dva roky (vo veľmi dobrých podmienkach prostredia vydrží aj tri roky). Pri tomto spôsobe využitia sa zber odporúča nasledovne:

    1. kosba – výška porastu 0,5 – 0,6 m
    2. kosba – výška porastu 0,6 – 0,7 m
    3. kosba – výška porastu 0,3 – 0,4 m
    4. kosba – výška porastu 0,4 – 0,5 m

Úroda sušiny sa pri tomto spôsobe využitia v porovnaní s tradičným spôsobom znižuje asi o 5 – 15%, avšak kvalita krmu je lepšia.

Kontinuálne využitie na zelené kŕmenie je organizované na základe rýchlosti rastu, vývoja a veku porastu. K dispozícii je čerstvé krmivo počas celého vegetačného obdobia. Výhoda kontinuálneho využívania je pri zostavovaní kŕmnej dávky (pre HD) na báze zelenej lucerny. Zber podľa veku lucerny sa riadi nasledovnou schémou (obr.1.).

Obr. 1 Schéma kontinuálneho využitia lucerny na zelené kŕmenie

Vek lucerny Máj Jún Júl August September Október
Novozaložená ••• ••• ••• •••
2–ročná ••• ••• ••• ••• ••• •••
3–ročná ••• ••• ••• •••

V treťom roku veku sa porast lucerny využíva obyčajne iba v troch kosbách, ak slúži ako predplodina pre hustosiate obilniny. V inom prípade lucernu možno využiť na zelené kŕmenie aj v ďalšej kosbe.

Výška kosienka má byť pri zbere minimálne 50 – 60 mm nad povrchom pôdy. Rez musí byť hladký s najmenším povrchom Prejazdy ťažkých mechanizmov sa musia obmedzovať na minimum, v dobe dažďov je potrebné využívať na zelený krm staršie porasty určené na likvidáciu. Pri výrobe sena, resp. siláže s vyšším obsahom sušiny je potrebné využívať mechanizmy s miagacím ústrojenstvom (lámanie stoniek) za účelom rýchlejšieho odparovania vnútrobunečnej vody.

Ďatelina lúčna má čiastočne odlišný spôsob dynamiky tvorby, ukladania a spotreby rezervných látok ako lucerna siata. Od rastovej fázy začiatku odrastania do odnoženia (vytváranie stoniek), ďatelina ukladá rezervné látky do koreňov a koreňového krčka. Vo fáze predlžovacieho rastu a začiatku tvorby kvetných pukov sa rezervné látky intenzívne spotrebovávajú a od vytvorenia kvetných pukov do začiatku kvitnutia sa opäť hromadia.

Pri skorej jarnej sejbe bez krycej plodiny poskytuje ďatelina 2 až 3 kosby. V tomto roku sa odporúča ďatelinu kosiť vždy pred začiatkom kvitnutia. U lucerny odporúčame opačne, porast kosiť pri plnom kvitnutí v roku založenia porastu. V hlavnom úžitkovom roku je výhodná u ďateliny lúčnej kosba pred kvitnutím. Možno ju však zberať aj skôr, vo fáze kvetných pukov. Prvá kosba by sa nemala oneskoriť, aby sa neznížili úrody v ďalších kosbách a nie je správne predlžovať jej zber aj pri využívaní na zelené kŕmenie.

Pri zbere kŕmnych tráv, tak ako aj u ostatných viacročných krmovín musíme rešpektovať a zladiť požiadavky na výživnú hodnotu krmiva a biologické vlastnosti z hľadiska ďalšieho vývoja rastlín. Z hľadiska kvality krmu a celkovej úrody je dôležité dodržanie optimálneho termínu zberu. Senokosná zrelosť je daná fázou začiatku klasenia do 50% vyklasených tráv. Oneskorením 1.kosby sa síce zvýši celková produkcia krmu, ale klesá kvalita a zhorší sa dorastanie do nasledujúcej kosby. Termíny druhej a ďalších kosieb už menej ovplyvňujú kvalitu krmu. Pri dvojkosnom využívaní, druhá kosba nasleduje o 60 – 80 dní, pri trojkosnom o 40 – 45 dní po prvej kosbe. Ak chceme trávnu hmotu silážovať zber uskutočníme v rastovej fáze na konci steblovania a začiatku klasenia, na výrobu zavädnutých siláží a kŕmenie zeleným krmom je vhodná rastová fáza klasenia až začiatku klasenia.

Kŕmne trávy znášajúce spásanie a zošľapovanie možno využívať v tzv. pasienkovej zrelosti, ktorá je ohraničená rastovou fázou plného odnožovania tráv do začiatku steblovania. Podľa druhového zloženia, intenzity hnojenia, vlahových pomerov a dĺžky vegetačného obdobia možno trávny porast využívať v troch až piatich pasienkových cykloch.

Ďatelinovinotrávne miešanky sú veľmi vhodné na skrmovanie v čerstvom stave (vyrovnaný pomer živín), dobre sa konzervujú (seno, siláž). Termín zberu je určovaný vývojovou fázou tých komponentov, ktoré v poraste dominujú a majú rozhodujúci vplyv na kvalitu krmiva. V krátkodobých miešankách, kým v nich prevláda ďatelinovinová zložka, termín zberu je určovaný podľa nej i napriek tomu, že ju vysoké trávne druhy prerastajú. Termín zberu by sa nemal predlžovať za rastovú fázu kvitnutia tráv. Ďatelinotrávne miešanky sa odporúča využívať viackrát za vegetáciu (3 - 5 krát) ako monocenózy (čisté porasty), avšak za predpokladu dodatkového dusíkatého hnojenia.

Výroba siláže je sťažená vysokým podielom ďatelinovín, resp. vysokými dávkami dusíka k prvej kosbe, ak je v poraste nižší podiel ďatelinovín (nízky obsah sacharidov).


Autori textu: prof. Ing. Ján Jančovič, PhD., Ing. Ľuboš Vozár