Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva

Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
 
 

Progresívne technológie zberu trvalých trávnych porastov

Trvalé trávne porasty (TTP) sú významnou kultúrou poľnohospodárstva Slovenskej republiky. Ich podiel z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy predstavuje jednu tretinu. Prvoradou funkciou TTP v krajine je predovšetkým protierózna a transformačná (usmerňujú zrážkovú vodu do podzemných odtokov). Významná je i krajinotvorná funkcia trávnych porastov. Prevažná časť výmery TTP na Slovensku sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach s horším geologicko-petrografickým substrátom ako v úrodných nížinných polohách, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál. Terénne podmienky sú veľmi rozmanité (takmer 70 % výmery TTP je na svahoch nad 8°) a rovnako vodné pomery sú faktorom, ktorý limituje a podmieňuje ich obhospodarovanie. Fyzikálnym princípom protieróznej ochrany je maximalizácia zasakovacej schopnosti pôdy. Prirodzenou vlastnosťou pôdy pod optimálne využívaným trávnym porastom je dobrý fyzikálny stav ako aj akumulačná schopnosť pre zrážkovú vodu.

Preto optimálne využívajme viac ako 865.000 ha TTP, čím získame kvalitnejšie zdroje vody, budeme mať čistejšiu a zdravšiu krajinu a navyše nám to prinesie viac kvalitnejších mliečnych a mäsových výrobkov.

Hospodárska funkcia TTP spočíva hlavne v zabezpečovaní kvalitných bielkovinových krmovín pre polygastrické zvieratá. Chov dojníc, odchov mladého hovädzieho dobytka a oviec treba v našich podmienkach budovať na základe objemových krmovín, z ktorých významné miesto, najmä v horských a podhorských oblastiach, majú lúky a pasienky. Vysoká spotreba jadrových krmív na produkciu 1 l mlieka alebo 1 kg hovädzieho mäsa je neopodstatnená a ekonomicky nevýhodná. Poľnohospodárske využívanie trávnych porastov sa ukazuje z dlhodobého hľadiska najefektívnejšou a najekonomickejšou formou ich obhospodarovania. Narušenie kontinuity vyvoláva vážne krajinotvorné problémy, ktoré sa v prvej fáze prejavujú zmenou botanického zloženia v prospech menej hodnotných tráv a bylín a v druhej fáze nástupom náletu drevín. Náklady vynaložené na jeho odstraňovanie sú potom podstatne vyššie ako klasické poľnohospodárske využívanie. Z celospoločenského hľadiska je preto žiadúce udržať v horských a podhorských oblastiach primerané a riadne využívanie TTP. Hospodárskym cieľom je podchytiť predovšetkým krmovinársky hodnotné druhy. Nájsť súlad medzi zachovaním biodiverzity druhov a hospodárskym využívaním TTP je v súčasnosti hľadané optimum. Uvedené snahy úzko súvisia s programom trvalo udržateľného poľnohospodárstva.Poľnohospodárstvo bolo a je rozhodujúcou súčasťou starostlivosti o krajinu. V dnešnej situácii, keď sa na Slovensku značná časť trvalých porastov nevyužíva, je potrebné chov dojníc, odchov mladého dobytka a oviec orientovať na objemové krmoviny, hlavne z týchto porastov. Čiže v prvom rade využiť to, čo ponúka príroda.Po obnovení kvalít pastoralizmu volá rovnako Európska únia, stredná a východná Európa, ba dokonca i zámorie. Napríklad vo Wisconsine, ktorý je na prvom mieste v produkcii mlieka v tzv. mliečnom páse (Dairy Belt) v USA, sa v sedemdesiatych rokoch prešlo od pasenia dojníc ku ich kŕmeniu na maštali, kde sa ich kŕmenie úplne zautomatizovalo, a to na báze kukuričnej siláže a senáže lucerny. Od začiatku rokov deväťdesiatych však prešlo na pasenie dojníc už viac ako 20 % chovateľov dojníc, pretože hľadajú menej nákladné systémy, ktoré nie sú pracovne náročné a nepoškodzujú životné prostredie.

So svojou produkciou 11 miliónov ton od asi 15 000 výrobcov je Nový Zéland jedným z hlavných svetových producentov mlieka. Hoci táto produkcia predstavuje iba 2 % z celosvetovej produkcie, znamená zároveň 30 % na svetových trhoch (oproti 37 % EÚ), pretože Nový Zéland exportuje viac ako 90 % svojej produkcie, najmä vo forme sušeného mlieka, masla, kazeínov a syrov, najmä čedaru.

Produkcia mlieka sa za ostatných 10 rokov zvýšila na Novom Zélande o 50 %, každým rokom o 5 % a uvedené mliečne výrobky sa vyvážajú najmä do ázijských krajín a do Južnej Ameriky. Cena mlieka na Novom Zélande je pritom najnižšia v porovnaní s ostatnými vyvinutými krajinami. Ročná kŕmna dávka dojníc je na 90 % krytá pasením a 10 % trávnou silážou alebo senom (približne 500 kg sušiny na dojnicu). Dojniciam sa nepridávajú žiadne jadrové krmivá, pretože cena jadra je príliš vysoká v porovnaní s cenou 1 litra mlieka (pomer ceny 1 litra mlieka : cene 1 kg jadra = 0,6).

Novozélandské kravy plemena Jersy majú hmotnosť iba 350 kg. Ich priemerná dojivosť dosahuje pritom iba 3500 litrov na dojnicu a rok, čo však pri prepočítanom zaťažení 2 VDJ/ha znamená produkciu mlieka 10 000 l/ha. Novozélanďania radšej uvádzajú výrobu mlieka z 1 ha trávnych porastov, pretože sa snažia maximálne zhodnotiť všetku produkciu trávnej hmoty.

V severotalianskom údolí Aosta sa v letných mesiacoch využívajú pasením aj horské trávne porasty v Alpách, tzv. alpáže, ktoré sú v nadmorskej výške 1800 až 2700 m. Pasenie dojníc na vysokopoložených pasienkoch je rozšírené aj v susedných " alpských " krajinách ako je Francúzsko a Švajčiarsko. Horské, alpské mlieko sa spracováva na tradičné kvalitné regionálne syry. V údolí Aosta je to "Fontina" – syr z najvyššie položených horských pasienkov v Európe.

Z ekonomického hodnotenia rezačkovej technológie, ošetrenia probiotikami, lisovaním do valcových balíkov s obalením fóliou a výrobou sena bez dosušovania vyplýva, že náklady v Sk na 1 tonu sú najnižšie pri výrobe sena, rovnako tak pri výrobe sena na 1 ha. Táto skutočnosť poukazuje na to, že v ďalšom smerovaní pri výrobe objemových krmovín a ich finalizácii na zimné obdobie sa v ďalšom výskume musíme sústrediť na možnosti výroby kvalitného sena. Ďalším argumentom pre naliehavé riešenie týchto otázok je zlý zdravotný stav dojníc na celom území SR. Poukazujú na to veterinárni lekári argumentami neúnosného konzumu kyslých siláží a tým spôsobeného prekysľovaniu organizmov s následným ochorením pečene. Nášmu ústavu na posledných seminároch doporučovali opätovné prehodnotenie sena v kŕmnych dávkach dojníc.

Tretím argumentom je neustále zvyšovanie cien energií, čo z hľadiska perspektívy vychádza pre technológiu výroby sena. Navyše to potvrdzovali skúsenosti našich predkov a neustále potvrdzujú alpskí farmári, ktorí vyrábajú najkvalitnejšie syry na svete. Tie sú vyrobené z mlieka, ktoré vyprodukovali dojnice v priebehu vegetačného obdobia z pastvy a v zimnom období zo sena.

Z komplexného výskumného hodnotenia problematiky TTP na Slovensku a z praktických výsledkov využívania trávnych porastov vo svete vyplýva, že najprogresívnejšou technológiou zberu TTP je pasenie.

Pasienkárstvo sa na Slovensku stále nevenuje dostatočná pozornosť. Náš výskumný ústav preto, aby pomohol jeho rozvoju, vydal " Príručku pasienkára ". V prvej časti: Systémy pasenia – autori uvádzajú všetko o TTP, o pasení dojníc, ostatných kategóriách HD, oviec, kôz, zmiešaných stád zvierat, divej zveri v oborách, až po pasenie husí. V druhej časti: Technické zariadenia na pasienkoch – sa uvádzajú ciele a výhody oplôtkového systému, návody na výstavbu oplôtkov, potrebnú techniku, pomôcky, nástroje, testovanie a ochranu elektrického systému.Aby pasienkárstvo bolo efektívne, je potrebné začať s pasením skoro na jar a v priebehu ročníka dosiahnuť čo najvyšší počet pasienkových dní. Na jar musí zviera čakať na pastvu a nie naopak.

Vystavené 18. 7. 2003

Autori textu: Ing. Milan Michalec, CSc.; Ing. Katarína Maťúšová