Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
E-mail: polak@vutphp.sk
 
 

Uplatnenie zakonzervovanej trávnej hmoty vo výžive dojníc

Výrazné zníženie vstupov a štátnych dotácií do poľnohospodárskeho sektoru v poslednom desaťročí so sebou prinieslo celý rad problémov, s ktorými sa musí naša prvovýroba vyrovnávať. Na porastoch krmovín sa znížili dávky priemyselných, ale následkom zníženia stavov hospodárskych zvierat i maštaľných hnojív, čo sa najmä pri trávnych porastoch prejavilo zníženým ukladaním živín v krmovinách následkom poklesnutia využiteľných zdrojov výživných látok. To má za následok zníženie nutričnej hodnoty biomasy hlavne pri čisto trávnych porastoch, pri ďatelinotrávach je tento efekt čiastočne eliminovaný fixáciou vzdušného dusíka nitrifikačnými baktériami.

V súčasnom období sú na trhu dostupné osivá medzirodových hybridov tráv, ktoré sú šľachtené na vyrovnaný obsah živín pri ich zvýšenom obsahu v sušine, čo so sebou prináša zlepšenie ukazovateľov charakterizujúcich ich silážovateľnosť. Na základe sledovaní týchto hybridov sme však dospeli k názoru, že pri zníženej intenzite hnojenia dochádza k nedostatočnému využitiu ich úrodovej schopnosti a možnej kvality biomasy. Pestovaním takýchto odrôd tráv s cieľom zabezpečenia vyšších úrod kvalitnejšieho krmu jednoznačne nie je možné kompenzovať nedostatky v pratotechnike trávnych porastov.

Poľnohospodárska prvovýroba je naviac v súčasnosti zaťažená množstvom prevádzkových problémov súvisiacich s podkapitalizovaním družstiev a podnikov. Od tohto aspektu sa následne odvíjajú nedostatky pri výrobe a konzervácii krmovín na zimné kŕmne obdobie, keď často nie je možné dostatočne splniť všetky požiadavky výrobného procesu.

Snahou chovateľov je efektívne zabezpečenie výživy zvierat pri priaznivej ekonomickej náročnosti. Pod vplyvom úsporných opatrení dochádza ku nedodržiavaniu základných technologických požiadaviek pri výrobe siláží, čo sa neskôr odzrkadľuje na ich kvalite. Pri nízkej koncentrácii energie klesá u dojníc kapacita príjmu sušiny z objemových krmív a dosahovanú produkciu mlieka je nutné pokrývať skrmovaním jadrových krmív. Výrobou kvalitnej siláže s vysokou nutričnou a energetickou hodnotou vytvárame predpoklady pre výrobu mlieka prednostne z objemového krmiva, čo prináša predpoklad nielen pre zníženie nákladov na jeden kŕmny deň, ale i pre celoročne vyrovnanú výživu zvierat, keďže siláže sú vhodným stabilizačným prvkom kŕmnych dávok počas celého roka. V podhorských oblastiach Slovenska sú to predovšetkým siláže vyrobené zo zavädnutej hmoty trávnych a ďatelinotrávnych porastov.

V našich pokusoch na dojniciach sme pri celoročnom skrmovaní siláží dosiahli produkciu mlieka 12,0 kg zo zavädnutej trávnej a 11,2 kg mlieka zo zavädnutej ďatelinotrávnej siláže. V celkovej mliekovej úžitkovosti a kvalite mlieka sme medzi skupinami zaznamenali len malé rozdiely. V oboch porovnávaných kŕmnych pokusoch sa získalo mlieko s normálnym zložením a technologickými vlastnosťami. Obsah tuku presahoval limit pre štandardnú kvalitu kravského mlieka, priemerné hodnoty obsahu BTS však boli nižšie následkom nízkeho obsahu bielkovín v mlieku.


Skrmované siláže boli zväčša zaradené do 2. akostnej triedy, čo zapríčinil nízky obsah dusíkatých látok. Stupeň syntézy mliečnych bielkovín je ale závislý od dostatku stráviteľných dusíkatých látok a energie, pričom obsah bielkovín v mlieku je zároveň silne geneticky podmienený. Z tohto dôvodu sme sa snažili nižšiu kvalitu siláže v priebehu laktácie vyrovnať dávkovaním jadrovej zmesi, aby dojnice neboli nútené čerpať potrebné látky z telových rezerv. Priemerné zloženie celej kŕmnej dávky v kg sušiny u jednotlivých skupín dojníc uvádza tabuľka.

Pri oboch skupinách dojníc sme dosahovanú úžitkovosť zabezpečili pri podiele jadrovej zmesi zo sušiny kŕmnej dávky nižšom ako 25 %, a vhodnou kombináciou jadrových krmív sme vyrovnali nedostatky v kvalite siláží. Tým sme dosiahli plné využitie produkčnej účinnosti objemových krmív pri primeranej spotrebe jadra.

Skrmovanie zavädnutých siláží ako jediného objemového krmiva v kŕmnych dávkach dojníc predpokladá ich dostatočnú výživnú a energetickú hodnotu. Pri nedostatočnej produkčnej účinnosti objemového krmiva je potrebné kompenzovať nedostatok výživných látok a energie vysokými dávkami jadrových krmív, čo pri nevhodnej technike kŕmenia prispieva k prejavom acidózy a ketózy hlavne u vysokoúžitkových dojníc v začiatočných štádiách laktácie.

Výroba kvalitnej siláže sa odvíja od kvality porastu, ktorý chceme silážovať. Realizácia produkčnej schopnosti trávnych porastov priamo súvisí s úrovňou ich pratotechniky a aplikovanou dávkou hnojív. S hnojením dusíkom úmerne stúpa jeho ukladanie v trávnej hmote a následne aj podiel N - látok v sušine dopestovanej hmoty. Znížením dávok dusíkatých hnojív dochádza k poklesu produkčnej účinnosti vyrobených krmív a problémom s kompenzáciou dusíkatej výživy dojníc. Trávna siláž je krmivom polobielkovinového charakteru, no pri znížení obsahu dusíkatých látok sa prikláňa k povahe sacharidového krmiva. Pri kombinácii takejto trávnej siláže s krmivom sacharidového charakteru môže dochádzať k nedostatku dusíkatých látok v kŕmnej dávke. Pomerne dostupným a ekonomicky prijateľným spôsobom jej zabezpečenia môže byť skrmovanie močoviny. Na rozdiel od jadrových krmív s vysokým podielom dusíkatých látok, ktorých cena je zväčša vysoká, predstavuje močovina prijateľný spôsob riešenia dusíkatej výživy dojníc pri nízkych nákladoch. Jej zaradenie do kŕmnej dávky so sebou pochopiteľne prináša i niekoľko organizačných požiadaviek vzhľadom na špecifiká jej skrmovania a jej dávka by nemala presiahnuť 1 – 2 % zo sušiny kŕmnej dávky. Jednoduchým spôsobom podávania je zaradenie močoviny do zloženia kŕmnej zmesi. Pri tejto alternatíve je nutné uviesť do súladu nároky zvieraťa na dávku jadrového krmiva a vyrovnanie nedostatku dusíkatých látok. Tieto dva aspekty sa s rozdielnou výškou úžitkovosti menia, a preto nie je vhodné paušálne skrmovanie zmesi s rovnakým obsahom močoviny u celého stáda. Bilancovaním potreby pre dosahované produkčné parametre a zistením požiadaviek na dávku jadra a močoviny musíme zabezpečiť diferencovanú výživu dojníc podľa jednotlivých produkčných skupín.

Autori textu: Ing. Miroslav Polák - Ing. Mariana Čunderlíková