|
Z produkčného a mimoprodukčného hľadiska majú v krmovinovej
základni nezastupiteľné miesto viacročné ďatelinoviny. Vo výžive
polygastrických zvierat zabezpečujú bielkovinovú zložku kŕmnej dávky
vo forme zeleného krmiva, sena, zavädnutej siláže aj úsuškov. Z kvalitatívneho
hľadiska sa vyznačujú vysokou biologickou hodnotou bielkovín – priaznivým
obsahom esenciálnych aminokyselín, potrebným obsahom kosťotvorných
minerálií (Ca, P), vitamínov, účinných látok. V osevných postupoch
sú ťažko nahraditeľným zdrojom organickej hmoty (C) do pôdy, majú
dôležitý fytosanitárny, pôdoochranný, zúrodňovací význam a veľmi
dobrú predplodinovú hodnotu. Z ekonomického aspektu sa cení
predovšetkým biologická fixácia vzdušného dusíka pomocou symbiotických
hrčkotvorných baktérií, žijúcich na koreňoch ďatelinovín.
Vysoký úrodový potenciál a mimoprodukčné pôsobenie našich
najdôležitejších ďatelinovín lucerny siatej a ďateliny lúčnej
sa môže plne prejaviť len v dostatočne hustých, dobre zapojených
kompletných porastoch. Nekompletné porasty okrem toho, že zaostávajú
v úrodách za kompletnými, vytvárajú priestor pre rozširovanie
burín, pútajú menej dusíka, horšie plnia funkciu zlepšovateľa pôdnej
úrodnosti, zanechávajú v pôde menej organickej hmoty a majú
nižšiu predplodinovú hodnotu. O hustote a kompletnosti
porastov viacročných ďatelinovín sa rozhoduje už pri ich zakladaní.
Aj keď sa stále najčastejšie používa tradičný spôsob zakladania
porastov ďatelinovín sejbou na jar do krycej plodiny na zelené kŕmenie
alebo bez krycej plodiny, za predpokladu dobrých vlahových pomerov
a ľahšie spracovateľnej pôdy možno úspešne zakladať produkčné
porasty ďatelinovín i letnou sejbou. Letná sejba sa
z agronomického a organizačného hľadiska považuje za najvhodnejší
spôsob zakladania porastov lucerny siatej v závlahových podmienkach.
V bezzávlahových podmienkach nížinných oblastí je pre vysokú
závislosť na poveternostných podmienkach riziková. Za netradičnú
(náhradnú) sa letná sejba stále považuje pri zakladaní porastov
ďateliny lúčnej v oblastiach jej pestovania (podhorská, horská),
i keď sa jej v niektorých situáciách nemožno vyhnúť –
napríklad v prípade náhradných osevov po nevydarených podsevoch
v krycej plodine. Vyššia dynamika rastu a lepšie zakoreňovanie
zvýhodňuje tetraploidné odrody ďateliny lúčnej pre zakladanie porastov
letnou sejbou.
Pri letnej sejbe ďatelinovín treba rešpektovať požiadavku na výber
vhodných predplodín, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom bezburinovom
stave, skoro opúšťajú pole a umožňujú včasnú a kvalitnú
prípravu pôdy na sejbu. Do úvahy prichádzajú skoré zemiaky, kapusta
repková pravá, jarné strukovinoobilné miešanky, skoré odrody pšenice
letnej forma ozimná, jarného a ozimného jačmeňa. Vhodnými predplodinami
pre ďatelinoviny zakladané letnou sejbou sú obilniny pestované na
výrobu silážnej drte (GPS systém), ktoré sa zberajú 3 – 4 týždne
pred dozretím zrna, zanechávajú pôdu v lepšom bezburinovom
stave a nehrozí vypadávanie semien výdrolom.
V lete po zbere predplodiny dochádza v dôsledku vyšších
priemerných denných teplôt a nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu
k zvýšenej evaporácii a presušeniu už i tak vlahovo
vyčerpanej pôdy. To sťažuje prípravu pôdy a kvalitného osivového
lôžka na založenie porastov ďatelinovín. V závlahových podmienkach
je preto potrebná predvegetačná závlaha (20 - 25 mm vody),
ktorou sa prevlhčí pôdny profil do hĺbky 0,2 – 0,3 m. Uľahčí sa
tým príprava pôdy a zlepšením vlahových podmienok sa urýchľuje
mineralizácia organickej hmoty i samotné vzchádzanie vysiatych
ďatelinovín. Tiež sa podporí vzchádzanie burín s možnosťou
ich následnej mechanickej regulácie.
Vlastná príprava pôdy sa môže uskutočniť za použitia rôznych
technológií v závislosti od predplodiny, termínu jej zberu,
množstva a kvality zanechaných pozberových zostatkov, stavu
a zaburinenosti pozemku. Možno ju urobiť klasicky letnou plytkou
orbou, alebo minimalizačnými technológiami bez obracania pôdy (tanierové
náradie, rotavátor a podobne), alebo i bezorbovými technológiami
za použitia špeciálnych sejačiek.
Uprednostňovať treba technológie, ktoré maximálne šetria pôdnu
vlahu, teda bez obracania pôdy, a to aj v závlahových
podmienkach a prednostne pri zakladaní porastov ďateliny lúčnej,
ktorá vyžaduje prirodzene uľahnutejšiu pôdu. V prípade zvýšeného
rizika vzchádzania výdrolu obilnín a burín je však vhodnejšie
urobiť ošetrenú podmietku a po vzídení väčšiny semien orbu
s bezprostredným urovnaním povrchu a prípravou osivového
lôžka.
Príprava osivového lôžka sa uskutočňuje podľa stavu pôdy
a konkrétnych podmienok smykovaním, bránením, valcovaním a podobne.
Pretože semená ďatelinovín sú veľmi drobné (HTS lucerny siatej a
2n odrôd ďateliny lúčnej je okolo 2 g, 4n odrôd ďateliny lúčnej
2,5 – 2,7 g), osivové lôžko má byť v hĺbke do 20 – 30
mm. Pôda pod osivovým lôžkom má byť primerane utužená s objemovou
hmotnosťou 1,2 – 1,3 g.cm-3, aby sa zabezpečil kapilárny
pohyb vody k semenám, vrchná časť s objemovou hmotnosťou
1,0 g.cm-3 dostatočne kyprá, nie však prachovitá. Má
umožňovať ľahké prerastanie vzchádzajúcich rastliniek, znižovať
výpar a prehrievanie pôdy. Kvalitne urobená predsejbová príprava
pôdy pre ďatelinoviny je vtedy, ak je na 1 m2 menej ako
5 hrúd o veľkosti nad 35 mm, prevažujú hrudky o veľkosti
3 – 5 mm a nerovnosti povrchu pôdy nepresahujú 30 mm.
Termín sejby treba voliť tak, aby porasty do zimy dobre
zakorenili a nahromadili si dostatok zásobných látok pre úspešné
prezimovanie. Lucerna siata vyžaduje do konca vegetačného obdobia
minimálne 60 – 70 dní a sumu priemerných denných teplôt okolo
800 °C. Vtedy dobre prezimuje a úrodami v nasledujúcom
roku sa nelíši od porastov založených jarnou sejbou. Letnú sejbu
lucerny siatej treba uskutočniť vo vyšších polohách do konca júla,
v nížinných oblastiach do polovice augusta. Keď sa sejba v našich
závlahových oblastiach uskutoční do začiatku augusta, možno získať
ešte v roku sejby (v polovici októbra) úrodu 15 – 20 t.ha-1
zelenej hmoty.
Letnú sejbu ďateliny lúčnej v oblastiach jej pestovania treba
ukončiť do konca júla, v nižších polohách do polovice augusta.
Najlepšie prezimuje vtedy, keď do zimy vytvorí listové ružice s 5
a viac listami.
Predpokladom využitia vysokého biologického potenciálu úrod ďatelinovín
je ich výživa a hnojenie. Najväčší význam má fosforečno–draselné
hnojenie. Pozitívne ovplyvňuje produkčnú schopnosť ďatelinovín,
podporuje činnosť hrčkotvorných baktérií a rizosférnej mikroflóry,
podmieňuje odolnosť, trvácnosť, regeneračnú a konkurenčnú schopnosť
ďatelinovín a zlepšuje ich predplodinovú hodnotu. Hnojenie
fosforečnými hnojivami zvyšuje obsah N-látok a fosforu, zlepšuje
chutnosť, stráviteľnosť a celkovú nutričnú hodnotu krmu. Racionálne
hnojenie draslíkom tiež priaznivo ovplyvňuje kvalitu krmu, nevyvážené,
resp. nadbytočné hnojenie však vedie k nadmernému zvyšovaniu
obsahu draslíka v sušine nadzemnej biomasy a zhoršuje
z hľadiska požiadaviek zvierat pomery katiónov, najmä K : (Ca + Mg)
(tetanový pomer) a K : Na.
Dôležitý je tiež spôsob hnojenia. Na kyslých pôdach s veľmi
nízkou zásobou fosforu najlepšie stimuluje rast koreňov a počiatočný
vývin rastlín lokálna aplikácia fosforečných hnojív pod semená ďatelinovín
(pásová aplikácia). Pre pomalú migráciu fosforu v pôde ho možno
aplikovať s výnimkou extrémne ľahkých a kyslých pôd do
zásoby na plánovaný počet rokov pestovania. Pre väčšiu pohyblivosť
draslíka v pôde a vysoký príjem rastlinami (luxusný príjem)
pri jeho vysokom obsahu v pôde sa hnojenie draslíkom do zásoby
neodporúča. Nie je vhodná ani aplikácia draselných hnojív bezprostredne
pred sejbou kvôli negatívnemu vplyvu zvýšenej koncentrácie iónov
K+ a Cl- na klíčenie a vzchádzanie ďatelinovín.
Pri letnej sejbe ďatelinovín sa hnojenie fosforečno–draselnými hnojivami
uskutočňuje k predplodine. Konkrétna dávka sa určí na základe
obsahu živín v pôde. Orientačne možno počítať na 1 úžitkový
rok s dávkou 25 – 40 kg.ha-1 fosforu a 80 – 140
kg.ha-1 draslíka. Ukazovateľom potreby hnojenia PK–živinami
môže byť i obsah týchto prvkov v sušine. Napríklad u lucerny
siatej by obsah P nemal klesnúť pod 2,6 g a obsah K pod
20 g.kg-1 sušiny.
Hnojenie dusíkom sa pri pestovaní ďatelinovín neodporúča. Ďatelinoviny
až 90 % z celkovej potreby dusíka získavajú zo symbiotickej
fixácie vzdušného dusíka. Našou snahou má byť maximálne využitie
tohto zdroja dusíkatej výživy, a to optimalizáciou podmienok
pre činnosť hrčkotvorných baktérií. Najlepšie podmienky pre fixáciu
dusíka sú na štruktúrnych pôdach s vhodným vodno–vzdušným režimom,
neutrálnou pôdnou reakciou a dostatkom P, K, Ca, Mg, Mo a B
v pôde. Hnojenie nižšími dávkami dusíka (30 kg.ha-1)
pri zakladaní porastov ďatelinovín má zabezpečiť potrebu dusíka
na prvé 3 – 4 týždne po zakorenení, kým nezačnú činnosť hrčkotvorné
baktérie.
Na zakladanie porastov ďatelinovín treba používať len kvalitné
osivo uznaných odrôd s vysokou úžitkovou hodnotou, t.j.
o vysokej čistote (98 %) a klíčivosti (85 %). Dobrú
klíčivosť si semená ďatelinovín uchovávajú len krátko, približne
2 roky. Každoročne sa znižuje u lucerny siatej o 8 – 10
%, u ďateliny lúčnej ešte viac. Osivo sa očkuje špecifickými
kmeňmi hrčkotvorných baktérií, alebo sa morí. Zvlášť očkovanie vysoko
efektívnymi kmeňmi rhizóbií predstavuje významnú rezervu zvyšovania
úrod ďatelinovín a ich kvality. Napríklad v závlahových
podmienkach sa týmto zásahom môžu zvýšiť úrody o 8 – 10 %
a obsah N-látok o 15 – 20 %. Vzhľadom na ceny dusíkatých
hnojív sa prínos očkovania javí ako jednoduchá cesta znižovania
nákladov na dusíkaté hnojivá v osevných postupoch, v ktorých
sa pestujú ďatelinoviny. Je známe, že kompletné a dobre zapojené
porasty ďatelinovín zanechávajú pre následnú plodinu až okolo 70
kg.ha-1 N.
Ďatelinoviny pestované na krm sa najčastejšie vysievajú na medziriadkovú
vzdialenosť 125 mm do hĺbky podľa druhu pôdy 10 – 30 mm. Dôležitá
je rovnaká hĺbka sejby a rovnomerné rozmiestnenie osiva na
celej ploche. Možno ich ovplyvniť rýchlosťou sejby. Za optimálnu
sa považuje rýchlosť 4 – 6 km.h-1, nemala by prekročiť
8 km.h-1. Pri hlbšom zapravení osiva do pôdy sa výrazne
znižuje vzchádzavosť ďatelinovín. Lepšiu distribúciu osiva do pôdy
zabezpečujú pásové sejačky ako riadkové, pri riadkovej sejbe sú
výhodnejšie užšie (75 mm) riadky. Výsevok 6 – 7,5 mil. klíčivých
semien (12 – 15 kg.ha-1) pri lucerne siatej a 20 – 22
kg.ha-1 4n odrôd ďateliny lúčnej pri letnej sejbe pre
vytvorenie dobre zapojených porastov postačuje. Ešte stále sa zvyknú
používať vyššie výsevky na kompenzáciu nedostatočne urobenej prípravy
pôdy a osivového lôžka. Zvýšené výsevky znižujú poľnú vzchádzavosť
a neopodstatnene zvyšujú náklady na založenie porastu, pretože
sa nezhodnocujú zvýšenými úrodami. Po sejbe treba pozemok najmä
za suchého počasia povalcovať, čím sa zlepšia podmienky pre klíčenie
a vzchádzanie. V prípade vytvorenia pôdneho prísušku je
potrebné ho rozrušiť ježkovými valcami. Pri silnom zaburinení treba
vo fáze 2 – 4 pravých listov ďatelinovín aplikovať herbicídy podľa
zastúpenia hlavných burín, alebo použiť tzv. odburiňovaciu kosbu.
Pri nej treba nastaviť výšku kosenia tak, aby neboli zasiahnuté,
alebo len minimálne, rastlinky ďatelinovín. Predčasná kosba lucerny
siatej v roku založenia nepriaznivo ovplyvňuje jej zakoreňovanie
a prezimovanie. Pri ďateline lúčnej je dôležitým opatrením
pred príchodom zimy valcovanie pri vhodnej pôdnej vlhkosti. Tiež
treba dbať, aby rastliny v roku sejby nezakvitli.
V závlahách aj po sejbe treba sledovať vývoj pôdnej vlahy.
Ak v pôdnom profile 0,2 – 0,3 m klesne obsah vody pod 50 %
VVK, treba porasty zavlažovať. V priemernom roku treba pri
letnej sejbe počítať okrem predvegetačnej závlahy s ďalšími
2 – 3 závlahovými dávkami.
Kvalitu založenia porastov letnou sejbou preverujeme biologickou
kontrolou. Ak po plnom vzídení napočítame na ploche 1 m2
350 a viac rastlín, je predpoklad získania vysoko produkčných
porastov ďateliny lúčnej alebo lucerny siatej.
|
