logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: zak@vurv.sk
 
 


Hospodársky významná zaburinenosť a druhová diverzita burín v kukurici na zrno
pestovanej v integrovanom a low input systéme

Jednotlivé druhy burín vplývajú odlišne na kultúrne rastliny v závislosti od potenciálnej zaburinenosti, stavu porastu pestovanej plodiny, pôdnych a poveternostných podmienok ako i ďalších faktorov.

Hospodársky význam - škodlivosť burín - sa stanovuje podľa konkurenčného vzťahu medzi burinami a pestovanou plodinou - prahom škodlivosti, t.j., aký počet burín na m2, resp. aká pokryvnosť burín preukazne znižuje úrody pestovanej plodiny. I keď tieto vzťahy medzi burinami a pestovanými rastlinami nie sú jednoznačné, stanovili sa v odbornej literatúre 3 skupiny burín z hľadiska hospodárskeho významu (škodlivosti):

  • Málo významné (zanedbateľné) buriny (+). Do tejto skupiny patria buriny útleho vzrastu, spravidla sú v prízemnej vrstve porastu a málo sa premnožujú
  • Menej nebezpečné (príležitostné) buriny (++). Patria sem buriny menšieho vzrastu a pri normálnej zaburinenosti, v dobre zapojenom poraste neznamenajú pre pestovanú plodinu vážne nebezpečenstvo.
  • Veľmi nebezpečné buriny (+++). Vzrastnejšie druhy burín, s mohutnejšou koreňovou sústavou, rastliny s rýchlym vývinom a pre pestovanú plodinu znamenajú silnú konkurenciu už pri malom počte na jednotke plochy.
    (http://www.agrosidlo.info/sk/kk.html)

Kukurica ako plodina vysievaná do širokých medziriadkov vytvára výborný predpoklad pre rast a vývoj burín. Buriny v kukurici odoberajú nielen vodu, živiny a svetlo ale aj zanechávajú porast oslabený a neschopný konkurencie voči nim. Z tohto dôvodu je potrebné aby porast bol bez burín hlavne v prvých 40-50 dňoch po jeho vzídení. K tomu sú nápomocné všetky agrotechnické opatrenia vykonané v požadovaných agrotechnických termínoch od základného obrábania cez predsejbovú prípravu pôdy až ošetrovanie počas vegetácie. Keďže mechanické ošetrenia sa v ostatnom období snažia pestovatelia z ekonomických dôvodov vynechávať, je potrebné dôslednejšie sa venovať používaniu herbicídov.

V poslednom období došlo k zmene aktuálnej zaburinenosti porastov kukurice siatej. Príčiny zmien môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Znížil sa celkový počet druhov burín, ustúpili druhy menej náročné na úrodnosť pôdy, ustúpili druhy citlivé na viaceré herbicídne účinné látky, rozšírili sa druhy náročné na úrodnosť pôdy (najmä na obsah dusíka v pôde), rozvíjajú sa druhy adaptabilné na zmenené stanovištné podmienky (http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/burkuk.htm).

Naším zámerom bolo experimentálne odskúšať vplyv integrovaného a low input systému hospodárenia na zaburinenosť a druhovú biodiverzitu burín v kukurici siatej na zrno.

Stacionárne pokusy boli založené na účelovom hospodárstve VÚRV v Borovciach neďaleko Piešťan. Z klimatického hľadiska ide o lokalitu s kontinentálnym charakterom podnebia s priemernou ročnou teplotou 9,2 °C (za vegetáciu 15,5 °C) a priemernými ročnými zrážkami 593 mm (z toho za vegetáciu 358 mm). Nachádza sa v oblasti kukurično-jačmenného výrobného typu. Pôdnym predstaviteľom je hlinitá až ílovito-hlinitá černozem hnedozemná vytvorená na spraši (pH 5,5-7,0; obsah humusu 1,8 - 2,0 %, dobrá zásoba prístupného draslíka, stredný obsah fosforu a vysoký obsah horčíka).

Integrovaný systém pestovania rastlín (IS) predstavuje systém hospodárenia bez živočíšnej výroby. Využíva prirodzené autoregulačné mechanizmy (osevný postup, tolerantné odrody, bezorbové technológie, integrované hnojenie a výživu rastlín, priamu cielenú ochranu rastlín a kompost + pozberové zvyšky). Kompost po rozhodení nebol zapravený do pôdy. V integrovanom systéme nebola vykonaná orba a sejbu kukurice siatej na zrno sme urobili bezorbovou sejačkou Kinze.

Low input systém pestovania rastlín (LIS) predstavuje obrábanie pôdy s použitím orby pluhom, aplikáciu pesticídov a redukovaných dávok živín dusíka z priemyselných hnojív. Proti chorobám a škodcom ako aj na reguláciu burín sa použili pesticídy. Plodiny sme pestovali konvenčnou technológiou spracovania pôdy a sejbu sejbu kukurice siatej na zrno sme urobili bezorbovou sejačkou Kinze.

V oboch systémoch bol 4 honový osevný postup s jednou bôbovitou plodinou: kukurica siata na zrno - jačmeň siaty f. jarná - hrach siaty - pšenica letná f. ozimná. Hnojenie dusíkom bolo v oboch systémoch rovnaké a to pri úrovni A (nižšej): pri hrachu bez dusíka, pri pšenici 30 + 30 kg N.ha-1, pri kukurici 20 + 20 kg N.ha-1 a pri jačmeni 25 kg N.ha-1 a pri úrovni B (vyššej): pri hrachu 20 kg N.ha-1, pri pšenici 30 + 30 + 10 kg N.ha-1, pri kukurici 40 + 40 kg N.ha-1 a pri jačmeni 50 kg N.ha-1. Hnojenie fosforom a draslíkom sa robilo podľa zásady import = export. Aktuálnu zaburinenosť a stanovenie druhového spektra burín sme sledovali pred aplikáciou herbicídov a pred zberom. Aktuálnu zaburinenosť sme sledovali metódou početnou. Počet burín a počet druhov burín v kukurici siatej na zrno je uvedený v tabuľke 1 a chemické ošetrenie herbicídmi v poraste kukurice je uvedené v tabuľke 2.

Úrodu kukurice siatej na zrno sme dosiahli v rokoch 1999 - 2005 v priemere pokusu 6,78 t.ha-1. Medzi rokmi boli vysoko preukazné a preukazné rozdiely. V low input systéme sme dosiahli 7,33 t.ha-1, v integrovanom 6,24 t.ha-1 (graf 1), takže v LIS sme dosiahli 117,5 % úrody integrovaného systému. Medzi systémami bol vysoko preukazný rozdiel a teda úroda zrna v LIS bola štatisticky významne vyššia ako v IS. Medzi úrovňami hnojenia sme zistili preukazný rozdiel a teda vyššia dávka dusíka sa prejavila vyššou úrodou zrna. Vysoko preukazná bola interakcia roky x systémy. Medzi rokmi sme zistili štatisticky významné rozdiely, podobne ako aj medzi systémami, keď v low input systéme bola úroda zrna kukurice vysoko preukazne vyššia ako v integrovanom systéme a tento stav zodpovedá vyššiemu zaburineniu v integrovanom systéme. Preukazne vyššiu úrodu zrna kukurice sme zistili aj vo vyššej úrovni hnojenia (B) v porovnaní s úrodou v nižšej úrovni hnojenia (A).

Po dobu trvania pokusu sme zistili 1926 ks burín, z toho 1172 ks burín (60,9 %) v IS a 684 ks burín (39,1 %) v LIS. V IS po vzídení bolo v nižšej úrovni hnojenia (A) 55,2 % burín, vo vyššej (B) 44,8 % burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 51,6 % burín, vo vyššej (B) 48,4 % burín, teda pomer zostal zachovaný. V LIS po vzídení bolo v nižšej úrovni (A) 43,4 % burín, vo vyššej (B) 56,6 % burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 87,1 % burín, vo vyššej (B) 12,9 % burín, teda účinnosť vo vyššej úrovni bola vyššia.

Zaburinený porast kukurice

V skupine málo významných burín (+) bolo v IS 4 ks burín (0,3 %), v LIS 2 ks burín (tiež 0,3 %), teda veľmi malé zastúpenie. V skupine menej nebezpečných burín (++) bolo v IS 96 ks burín (8,2 %), v LIS 100 ks burín (13,3 %), teda tiež pomerne malé zastúpenie. V skupine veľmi nebezpečných burín (+++) bolo v IS 1072 ks burín (91,5 %), v LIS 652 ks burín (86,4 %), teda významne vyššie zastúpenie v IS.

V IS v úrovni hnojenia A bolo 8,6 % burín zo skupiny menej nebezpečných burín (++) a 91,4 % burín zo skupiny veľmi nebezpečných burín (+++), v úrovni B bolo 0,7 % burín zo skupiny málo nebezpečných burín, 7,7 % burín zo skupiny menej nebezpečných burín (++) a 91,6 % burín zo skupiny veľmi nebezpečných burín (+++).V LIS v úrovni hnojenia A bolo 12,3 % burín zo skupiny menej nebezpečných burín (++) a 87,7 % burín zo skupiny veľmi nebezpečných burín (+++), v úrovni B bolo 0,5 % burín zo skupiny málo nebezpečných burín, 14,1 % burín zo skupiny menej nebezpečných burín (++) a 85,4 % burín zo skupiny veľmi nebezpečných burín (+++).

Počas trvania pokusu sme zistili 23 druhov burín, z toho 21 druhov burín v IS a 17 druhov burín v LIS. V IS bolo po vzídení 16 druhov burín, pred zberom 16 druhov burín a v LIS bolo po vzídení13 druhov burín, pred zberom 11 druhov burín, pričom vyššia druhová diverzita bola v IS. V IS po vzídení bolo v nižšej úrovni hnojenia (A) 13 druhov burín, vo vyššej (B) 14 druhov burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 14 druhov burín, vo vyššej (B) 11 druhov burín. V LIS po vzídení bolo v nižšej úrovni (A) 9 druhov burín, vo vyššej (B)12 druhov burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 8 druhov burín, vo vyššej (B) 10 druhov burín.

V skupine málo významných burín (+) bol v IS aj v LIS 1 druh burín (Veronica agrestis), teda veľmi malé zastúpenie. V skupine menej nebezpečných burín (++) bolo v IS 11 druhov burín (Lamium purpureum, Plantago lanceolata, Malva neglecta, Viola arvensis, Capsella bursa pastoris, Malva neglecta, Fumaria officinalis, Stelaria media, Thlaspi arvense, Anthemis arvensis, Polygonum aviculare), v LIS 7 druhov burín (Lamium purpureum, Capsella bursa pastoris, Stelaria media, Anagalis arvensis, Thlaspi arvense, Anthemis arvensis, Polygonum aviculare), teda tiež pomerne malé zastúpenie. V skupine veľmi nebezpečných burín (+++) bolo v IS 10 druhov burín (Taraxacum officinale, Solanum nigrum, Fallopia officinalis, Acetosa pratensis, Echinochloa crus-galli, Amaranthus retroflexus, Galium aparine, Chenopodium album, Cirsium arvense, Convonvulus arvensis), v LIS 9 druhov burín (Cardaria draba, Fallopia convonvulus, Echinochloa crus-galli, Amaranthus retroflexus, Galium aparine, Solanum nigrum, Chenopodium album, Cirsium arvense, Convonvulus arvensis), teda prakticky rovnaký počet druhov ako v skupine menej nebezpečných burín (++).

V oboch systémoch sa v skupine menej nebezpečných burín (++) vyskytovali (Lamium purpureum, Capsella bursa pastoris, Stelaria media, Thlaspi arvense, Anthemis arvensis, Polygonum aviculare), v skupine veľmi nebezpečných burín (+++) sa vyskytovali (Solanum nigrum, Fallopia officinalis, Echinochloa crus-galli, Amaranthus retroflexus, Galium aparine, Chenopodium album, Cirsium arvense, Convonvulus arvensis).

Záver

Z dosiahnutých výsledkov vyplynuli nasledovné závery pre prax:

  • V low input systéme bola úroda zrna kukurice 7,32 t.ha-1, v integrovanom systéme 6,18 t.ha-1, takže v úrode zrna kukurice v priemere pestovateľských rokov 1999 - 2005 bola významne vyššia v low input systéme.
  • Po dobu trvania pokusu sme zistili 1926 ks burín, z toho 1172 ks burín (60,9 %) v IS a 684 ks burín (39,1 %) v LIS čo je prakticky o polovicu burín viac v IS.
  • V IS po vzídení bolo v nižšej úrovni hnojenia (A) 55,2 % burín, vo vyššej (B) 44,8 % burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 51,6 % burín, vo vyššej (B) 48,4 % burín, teda pomer zostal zachovaný.
  • V LIS po vzídení bolo v nižšej úrovni (A) 43,4 % burín, vo vyššej (B) 56,6 % burín, a pred zberom v nižšej úrovni (A) 87,1 % burín, vo vyššej (B) 12,9 % burín, teda účinnosť herbicídov vo vyššej úrovni hnojenia bola vyššia.
  • Počas trvania pokusu sme zistili 23 druhov burín, z toho 21 druhov burín v IS a 17 druhov burín v LIS.
  • V skupine málo významných burín (+) bol v IS aj v LIS 1 druh burín (Veronica agrestis), teda veľmi malé zastúpenie.
  • V oboch systémoch sa v skupine menej nebezpečných burín (++) vyskytovali (Lamium purpureum, Capsella bursa pastoris, Stelaria media, Thlaspi arvense, Anthemis arvensis, Polygonum aviculare).
  • V skupine veľmi nebezpečných burín (+++) sa vyskytovali v oboch systémoch (Solanum nigrum, Fallopia officinalis, Echinochloa crus-galli, Amaranthus retroflexus, Galium aparine, Chenopodium album, Cirsium arvense, Convonvulus arvensis).

Porast kukurice ošetrený herbicídmi

Vystavené 3 5.2011

Autori textu: Ing. Štefan Žák, CSc.; Ing. Soňa Gavurníková