logo SPU
Katedra krmovinárstva
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel: 037/6508 230
e-mail: Novak.Jan@uniag.sk
 
 


Vplyv obsahu burín na kvalitu krmu trávnych porastov

Burinové druhy v trávnych porastoch sú prísne viazané na pôdne a klimatické podmienky a spôsob využívania. Ich podiel vo botanickom zložení lúk a pasienkov výrazne ovplyvňuje kvalitu krmu. Väčšina burín v porovnaní s krmovinársky hodnotnými druhmi sa vyznačuje väčšou životaschopnosťou, konkurenčnou schopnosťou a odolnosťou voči nepriaznivým vplyvom. Buriny dokážu veľmi dynamicky reagovať na zmeny ekologických faktorov. V niektorých prípadoch, po zničení predchádzajúcej vegetácie, vplyvom antropogénnych činiteľov, osídľujú plochy synantropné druhy. Podľa európskej spoločnosti pre výskum burín (EWRS) sa za burinu považuje každá rastlina, ktorá prekáža cieľom a požiadavkam človeka. Príčinami vzniku prázdnych miest a následnej zaburinenosti sú nepriaznivé vplyvy stanovišťa (vysoká alebo veľmi nízka hladina podzemnej vody), pratotechnické chyby pri obhospodarovaní a využívaní (zanedbanie povrchovej úpravy, nedostatok živín, prehnojenie prekošarovaním ovcami alebo dlhodobým pobytom jalovíc v stádliskách a iné).

Celkový obraz o kvalite nadzemnej biomasy trávneho porastu vyjadruje bonitácia trávneho porastu (BTP). Je to suma kvalitatívnych hodnôt všetkých rastlín prítomných v poraste získaných vynásobením dominancie (D) v % a kŕmnej hodnoty (Kh), ktoré delíme číslom 8. Dominancia je skutočná pokryvnosť jednotlivých rastlinných druhov zastúpených v trávnom poraste vyjadrená v percentách. Kŕmna hodnota zahrňuje chemické zloženie, morfologicko-anatomickú stavbu, stráviteľnosť a chutnosť a je vyjadrená hodnotami 10 bodovej stupnice. Najnižšiu Kh majú jedovaté druhy (-1), najvyššiu dosahujú vysoko hodnotné druhy rastlín (8). Bonitáciu trávnych porastov ovplyvňuje aj podiel prázdnych miest v mačine trávneho porastu. Porast má byť dostatočne zahustený, aby sa v preriedenej mačine nemali šancu uchytiť burinové druhy. Čím je podiel prázdnych miest vyšší úmerne sa znižuje aj hodnota BTP.

Kvalitný trávny porast s vysokou kŕmnou hodnotou má zastúpenie 60 - 70% tráv, od 15 do 25% leguminóz a zvyšok tvoria ostatné byliny. Takýto krm je optimálny, živinovo najvzrovnanejším a najlacnejším plnohodnotným zdrojom živín pre prežúvavce. Kvalita závisí od druhovej skladby a krmovinársky hodnotných druhov. Kvalitu krmu trávnych porastov výrazne ovplyvňujú jednotlivé burinové druhy a ich percentuálny podiel v poraste. Je dôležité či sú to absolútne alebo fakultatívne buriny.

Typickými burinami v trávnych porastoch sú absolútne buriny. Do tejto skupiny zaraďujeme jedovaté druhy (kŕmna hodnota Kh = –1, toxicita Tx = 2 až 3), ktoré trvalo poškodzujú orgány zvierat, napr. jesienka obyčajná, iskerník prudký, praslička močiarna, mliečnik chvojkový, starček Jakubov, orličník obyčajný, žerušnica lúčna, ranostaj pestrý a iné. K najčastejšie sa vyskytujúcim poloparazitickým a parazitickým rastlinám (Kh = –1 až 0, Tx = 1 až 2) patrí očianka Rostkovova, štrkáč menší, zdravienok neskorý, záraza a kukučina. K rastlinám mechanicky poškodzujúcim tráviace orgány zvierat (Kh = 0, Tx = 2) zaraďujeme druhy bodliak trnistý, lopúch väčší, lopúch plstnatý, pichliač roľný, bodliak trnistý, ihlica roľná, ihlica trnistá, krasovlas bezbyľový, vres obyčajný, kručinka farbiarska a iné. Do skupiny absolútnych burín patria aj rastliny s prízemnou ružicou na silno ušľapávaných stanovištiach (Kh = 1 až 2), ktoré nie sú dosiahnuteľné zvieratami pri pasení a mechanizmami pri kosení, napr. skorocel väčší, sedmokráska obyčajná, nátržník husí a iné. K druhom škodlivým až mierne jedovatým (Kh = 1 až 2, Tx = 1 až 2) zaraďujeme iskerník plazivý, ľubovník bodkovaný, ľubovník škvrnitý a iné.

K fakultatívnym lúčnym a pasienkovým burinovým druhom (Kh = 1 až 6) zaraďujeme rastliny, ktoré sú pri nižšom podiele hodnotnými, menej hodnotnými až bezcennými bylinami a pri vyššom percentuálnom zastúpení ich pokladáme za buriny. Ich zaradenie medzi buriny závisí od množstva, rastovej fázy a stavu pri skrmovaní. Okrem bežných bylinných druhov sem patria aj druhy rozširujúce sa po nadmernej zásobe tuhých a tekutých organických hnojív v pôde. Sú to ruderálne buriny (Kh = 1 až 4), napr. štiavec tupolistý, pŕhľava dvojdomá, pichliač roľný, ruman roľný, kozonoha hostcová, trebuľka lesná, boľševník borščový, mrlík dobrý a iné. Tvoria fácie s rôznym percentuálnym podielom a kombináciami jednotlivých druhov.

Ruderálne buriny sú typickými a najčastejšími burinovými druhmi v trávnych porastoch. Rozširujú sa v poškodenej a preriedenej mačine, na pôde s nadmernou zásobou najmä dusíka a draslíka. Väčšinou sú to stanovištia, kde sa hospodárske zvieratá dlhodobo zdržiavajú cez noc počas pasienkového obdobia, po extrémnom zaťažení a prehnojení výkalmi (stádliská) alebo na plochách v blízkosti fariem, nadmerne prehnojených hnojovicou, príp. močovkou.

Na stádliskách, kde bola po dažďoch dobytkom rozšliapaná mačina sa pôvodný ekosystém degraduje, pôvodná fytocenóza sa mení na ruderalizovaný trávny porast, kde je dominantným druhom štiavec tupolistý. V pôde takýchto stanovíšť sa nahromadí veľké množstvo semien burinových druhov (banka semien), odkiaľ sa po tvorbe generatívnych orgánov ďalej rozširujú na susedné plochy. V posledných rokoch sa veľmi problematickým a najčastejšie sa rozširujúcim druhom stal pichliač roľný, ktorého "padáčikové diaspory" sa vetrom dostávajú na veľké vzdialenosti. Jeho percentuálny podiel sa na spustnutých trávnych porastoch z roka na rok zväčšuje. Rozširuje sa vegetatívne (bohatá koreňová sústava v niekoľkých poschodiach), ale aj generatívne pomocou semien, ktorých rastliny produkujú veľké množstvo. Takéto stanovištia sa stávajú semeniskom burinových druhov, odkiaľ sa rozširujú na susedné plochy. Vetrom sa dostávajú nielen na susedné, ale aj na vzdialené plochy.

Ako vyplýva z 12-ročného výskumu Katedry krmovinárstva SPU v Nitre silne zaburinený (ruderalizovaný) trávny porast štiavcom tupolistým (30%) so 40%-ným podielom prázdnych miest po príseve miešanky so zastúpením ďateliny plazivej (30%) a reznačky laločnatej (40%), kde reznačka ako konkurenčne silný a nitrofilný druh odčerpávala nadmerné množstvá NPK-živín z pôdy. Bonitácia takto silne zaburineného trávneho porastu (BTP) bola pomerne nízka (22), pretože v ňom nachádzalo málo kultúrnych druhov V priebehu rokov došlo k zmene agrochemických vlastnosti pôdy pod trávnym porastom (pokles Nt zo 6693,5 na 3100 mg.kg-1, P zo 180 na 93,8 mg.kg-1 , K z 550 na 55,5 mg.kg-1), ale aj nadzemnej biomasy (pokles N z 38,3 na 22,9 g.kg-1, P z 5,5 na 4 g.kg-1, K zo 44 na 23,9 g.kg-1). Prisiaty porast sa za celé obdobie javil ako veľmi hodnotný. V prvých troch rokoch po príseve bola hodnota BTP najvyššia (90) a po 12 rokoch dosahovala hodnotu 67,3, kde zastúpenie reznačky laločnatej bolo 32,2%, ďateliny plazivej 4% a podiel prázdnych miest a machov 6,9%.

Vysoké dávky hnojovice a močovky, ktoré sa najmä v zime (vysoká snehová pokrývka, ľad) permanentne vyvážajú na plochy trávnych porastov v blízkosti fariem, spôsobujú zaburinenosť hrubostebelnými, ruderálnymi druhmi so širokými listami. Za slnečného počasia v období vegetácie po aplikácii hnojovice dochádza k vypáleniu mačiny alebo sa vytvára na povrchu kôra, ktorá spôsobuje pri nedostatku vzduchu a svetla etiolizáciu a “zadusenie” rastlín, čím sa kŕmna hodnota trávneho porastu silne znižuje.

Výskyt burinových druhov vždy indikuje zmeny v už existujúcej vegetácii. Zmeny sú spôsobené znehodnotením trávneho porastu a znížením jeho produktivity a kvality. Na vyjadrenie škodlivého vplyvu sa používa pojem prah škodlivosti. Biologický prah škodlivosti vyjadruje počet rastlín po prekročení ktorého klesajú úrody. Medzi absolútne buriny na pasienku, ktorých podiel by nemal prekročiť prah (hranicu) škodlivosti 1% patria jedovaté druhy (Kh = -1), napr. iskerník prudký, jesienka obyčajná, mliečnik chvojkový, praslička močiarna. Podiel poloparazitických druhov, napr. očianka Rostkovovaštrkáč menší, škodlivé a mechanicky poškodzujúce tráviace orgány dobytka, napr. bodliak trnistý, ihlica roľná, vratič obyčajný, vres obyčajný, brusnica čučoriedková (obyčajná), ale aj ruderálne buriny, napr. štiavec tupolistý (kučeravý), pŕhľava dvojdomá, pichliač roľný (močiarny), lopúch väčší (plstnatý), kapsička pastierska, iskerník plazivý, zádušník brečtanovitý, ruman roľný by nemal prekročiť 3%. Podobne je to pri konkurenčne silných druhov, napr. iskerník plazivý, kozonoha hostcová, ľubovník škvrnitý, ľubovník bodkovaný, kapsička pastierska, pakost nízky, nevädzovec lúčny, veronika obyčajná, príp. druhoch s prízemnou ružicou, napr. skorocel väčší, sedmokráska obyčajná, nátržník husí. Hranica škodlivosti do 3% platí aj pre trávy s drsným ochlpením a tvrdými listami (metlica trsnatá, pýr plazivý, psica tuhá a iné) a pre druhy, ktoré sa podobajú trávam, napr. sitiny a ostrice, ale aj pre druhy, napr. konopnica napuchnutá, mäta dlholistá, nátržník husí (vzpriamený), pupenec roľný, stavikrv vtáčí, kostihoj lekársky a iné.

Fakultatívne buriny sú všetky ostatné rastlinné druhy, ktoré sú v poraste pri bežnom nižšom zastúpení hodnotnými alebo menejhodnotnými bylinami. Ak prekročia prah škodlivosti, zaraďujeme ich medzi burinové druhy a pri percentuálnom zastúpení nad 10% sa kŕmna hodnota porastu znižuje. Z floristickej skupiny tráv zaraďujeme sem hrebienku obyčajnú, kostravu červenú, lipnicu pospolitú, trojštet žltkastý, medúnok vlnatý, stoklas bezosťový (mäkký), traslicu prostrednú a iné, z leguminóz hrachor lúčny, ľadenec rožkatý a viku plotnú. Z floristickej skupiny ostatných bylín tolerujeme do 10% bedrovník lomikameňový, boľševník borščový, čakanku obyčajnú, mrkvu obyčajnú, nevädzovec lúčny, púpavec jesenný, rascu lúčnu, rebríček obyčajný a iné, do 15% púpavu lekársku a skorocel kopijovitý.

Z ekologického prieskumu vyplýva, že najpestrejšia zásoba liečivých bylín býva práve v ruderálnych trávnych porastoch. Niektoré burinové druhy sa vyznačujú aj terapeutickými účinnými látkami, toxicitou, medonosnosťou, príp. sekundárnymi metabolitmi. Terapeutický účinok rastlín sa môže posudzovať podľa podielu liečivých rastlín. Niektoré zvieratá nedokážu využiť (pýr plazivý, kostihoj lekársky a iné), pretože ich účinné látky sú v koreňoch, ktoré nedosiahnú, iné sú liečivé, avšak pre dobytok jedovaté (toxické) a môžu spôsobiť pri vyššom podiele v pasienkovom krme zdravotné problémy až smrť (jesienka obyčajná, iskerník prudký, starček Jakubov), ďalšie sú škodlivé (očianka Rostkovová, praslička močiarna, ľubovník bodkovaný, nátržník husí, nátržník vzpriamený, vratič obyčajný a iné). Z hľadiska toxicity (Tx) typickými jedovatými bylinami sú z najčastejšie sa vyskytujúcich jesienka obyčajná, iskerník prudký a praslička močiarna, mliečnik chvojkový a starček Jakubov, k škodlivým patrí štrkáč menší, zádušník brečtanovitý, ľubovník bodkovaný, vratič obyčajný, nátržník husí (vzpriamený), očianka Rostkovová, pichliač roľný, ruman roľný, žerušnica lúčna a sitina kĺbkatá. K toxicite patrí aj alérgenné pôsobenie. Z burín zaraďujeme medzi alergény napr. iskerník prudký (plazivý), ľubovník bodkovaný (škvrnitý), mätu dlholistú, mliečnik chvojkový, ostrice, pŕhľavu dvojdomú, sedmokrásku obyčajnú, stavikrv vtáčí, štiav lúčny, štiavec tupolistý (kučeravý) a vratič obyčajný. Štiavec tupolistý a iskerník plazivý vyvolávajú podráždenie sliznice nosa, očných spojiviek, kýchanie, kašeľ až závrat, najmä za slnečného a veterného počasia a nízkej vlhkosti vzduchu. V zaburinenom až ruderalizovanom trávnom poraste, ktorý je pre výživu zvierat prakticky bezcenný niektoré druhy, napr. iskerník prudký (Kh = -1), štiavec tupolistý (Kh = 1) a iné dobytok pri pasení obchádza.

Buriny jednoročné až dvojročné spôsobujú zníženie kvality krmu len krátke obdobie, väčšie problémy spôsobujú buriny trváce. Burinové druhy podľa doterajších výsledkov obsadzujú prázdne miesta v trávnom poraste a bez ich regulácie sa kvalita krmu z roka na rok zhoršuje. Burinové druhy sa môžu v trávnom poraste okrem sporadického výskytu hromadiť na miestach so silným výskytom a tvoria ohniská burín, kde je kŕmna hodnota porastu najnižšia. Sušenie nadzemnej biomasy s podielom burín s hrubými byľami prebieha pomalšie, po usušení sa široké listy v sene mrvia. Nedosušené hrubé byle černejú, príp. spôsobujú lokálne plesnivenie až samovznietenie sena v senníku.

Z 20 analyzovaných parciel v lesopoľnohospodárskej krajine Slovenska vyplýva, že burinové druhy v trávnych porastoch, tak ako v plodinách na ornej pôde, ovplyvňujú celkovú produkciu a navyše aj kvalitu nadzemnej biomasy. Bonitácia ukazuje, že veľmi hodnotné a vysoko hodnotné trávne porasty sú prakticky bez burín, so zastúpením krmovinársky hodnotných druhov tráv a leguminóz. Už malý obsah burín znehodnocuje porast a čím je podiel bezcenných, škodlivých až jedovatých druhov v poraste vyšší, tým je kŕmna hodnota lúky alebo pasienka nižšia.

Na permanentné udržanie trávneho porastu v dobrej kondícii a kvalite je preto potrebné porast dokonale poznať. K preventívnym opatreniam patrí aj pravidelná floristická analýza trávnych porastov. Získame tak cenné podklady a obraz o percentuálnom zastúpení jednotlivých druhov a podiele burín. Floristická analýza slúži na výpočet bonitácie (BTP), ktorá vyjadruje celkovú krmovinársku hodnotu a chutnosť porastu. Na základe analýzy botanického zloženia a bonitácie robíme v trávnych porastoch so zníženou kvalitou na ich zlepšenie prísevy krmovinársky hodnotných druhov. V horských a podhorských oblastiach sú kvalitné a krmovinársky vysoko hodnotné trávne porasty pilierom ekonomiky a zvyšovania mliečnej úžitkovosti, ale aj cestou k prosperite každého podniku.

Tab. 2 Bonitácia trávneho porastu (BTP)

Par-
cela

Podiel dominantných burinových druhov (%)

Pokryvnosť [D v %]

Prázdne
miesta [%]

Bonitácia (BTP)

trávy

legu-minózy

byliny

hodnota

slovom

1

intenzívny pasienok bez burín

65

25

6

4

92,75

vysoko hodnotný

2

intenzívna lúka bez burín

71

17

5

7

87,49

veľmi hodnotný

3

reznačkový porast s nízkym obsahom burín

54

11

23

12

74,50

hodnotný

4

psinčekový porast s nízkym obsahom burín

53

7

25

15

60,00

hodnotný

5

ihlica roľná (8), bodliak trnistý (3), mliečník chvojkový (3)

54

15

20

11

54,50

menej hodnotný

6

iskerník plazivý (5), skorocel väčší (5), nátržník husí (4)

21

12

54

13

48,35

menej hodnotný

7

štiavec tupolistý (5), pakost nízky (5)

26

9

49

16

44,33

menej hodnotný

8

pichliač roľný (8), pakost lúčny (4), skorocel väčší (4)

30

6

49

15

42,95

menej hodnotný

9

pichliač roľný (5), palina obyčajná (5), nevädzovec lúčny (6)

24

11

52

13

42,09

menej hodnotný

10

iskerník plazivý (9), štiavec tupolistý (8), skorocel väčší (7)

32

0

43

25

41,22

menej hodnotný

11

štiavec tupolistý (6), iskerník plazivý (4)

27

6

40

27

40,19

menej hodnotný

12

vratič obyčajný (9), zdravienok neskorý (4), čakanka obyčajná (6)

24

8

54

14

39,86

málo hodnotný

13

metlica trsnatá (23), mäta dlholistá (9)

50

6

21

23

38,60

málo hodnotný

14

štiavec tupolistý (13), pŕhľava dvojdomá (5), lopúch plstnatý (4)

21

4

56

19

38,09

málo hodnotný

15

štiavec tupolistý (13), iskerník plazivý (6)

19

4

53

24

36,35

málo hodnotný

16

pakost lúčny (13), štiavec tupolistý (10)

19

3

57

21

35,22

málo hodnotný

17

pakost lúčny (21), palina obyčajná (6)

7

4

73

16

34,10

málo hodnotný

18

pŕhľava dvojdomá (18), iskerník plazivý (6), štiavec tupolistý (5)

15

5

65

15

33,47

málo hodnotný

19

pichliač roľný (13), lopúch plstnatý (7), bodliak trnistý (4)

18

9

60

13

32,09

málo hodnotný

20

štiavec tupolistý (43), iskerník plazivý (11), pŕhľava dvojdomá (4)

7

0

63

30

15,11

škodlivý


Autor textu: doc. Ing. Ján Novák, PhD.