Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
 
 

Možnosti a predpoklady zlepšovania úrodnosti TTP


Trvalé trávne porasty (TTP) sú v poľnohospodárstve významnou kultúrou. Ich funkcia v krajine je predovšetkým protierózna, transformačná i krajinotvorná. Prevažná časť výmery TTP sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach s horším geologicko-petrografickým substrátom, ako v úrodných nížinných polohách, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál.

Hospodárska funkcia TTP spočíva najmä v zabezpečení kvalitného glycidobielkovitého krmiva pre polygastrické zvieratá. Narušenie kontinuity, vyvoláva krajinotvorné problémy, ktoré sa prejavujú zmenou botanického zloženia s dominanciou menejhodnotných tráv a bylín, ako aj nástupom náletu drevín.

  • Na vlhších údolných lúkach, v alúviách povodí a potokov sa rozširujú zárasty jelší a vrbín.
  • V pahorkatinách na výsušných svahoch sa v porastoch rozmáhajú húževnaté trváce suchovzdorné buriny.
  • V stredných a vyšších polohách na teplejších svahoch nastupujú listnaté kríky a borievky spolu s bukom, kým na čerstvých svahoch zárasty smreka, a to často na rekultivovaných plochách.

Na porastoch silne degradovaných (veľký výskyt húževnatých burín, trvale nízka produkcia alebo kvalita), ktoré nemožno zlepšiť žiadnymi opatreniami, výživou, respektíve zmenou výživy a využívania, používame systémy obnovy, a to:

  • Úplná obnova s dvoj-trojročnou poľnou periódou a následným zatrávnením zložitejšou ďatelinotrávnou miešankou. Orba má dôležité miesto pri pestovaní poľných plodín, zakladaní lúk a pasienkov. Podmienkou je dodržať kritériá orateľnosti. Ak ide o silnejší výskyt húževnatých burín (napríklad širokolisté štiavy) treba ich chemicky likvidovať.
  • Rýchloobnova, pod ktorou sa rozumie plytšie zaoranie mačiny, jej okamžité spracovanie a následné zatrávnenie v priebehu roka, alebo pri jesennej aplikácii skoro na jar.

Úplná obnova TP znamená zničenie pôvodného trávneho porastu a založenie porastu nového.

Pri obnove TTP väčší priestor krmovín dávame ďatelinotrávnym miešankám, ktoré majú svoje prednosti vo vyrovnanom pomere živín, znášaní krycej plodiny, utláčania, lepšej regenerácii, rýchlejšom raste, menšími zberovými stratami odrolom, ochrane proti erózii, lepší je u nich predplodinový efekt a je u nich možnosť pastvy, o ktorú nám ide nielen z hľadiska ekonomického, ale i zdravotného.

Pestovanie ďatelinotráv uprednostňujeme v horších ekologických podmienkach pred čistými porastami ďateliny lúčnej.

Do ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde používame klasické druhy voľne trsnatých tráv ako reznačku laločnatú, kostravu lúčnu a timotejku lúčnu. Výhodné je využitie i niektorých tetraploidných trávnych odrôd, napríklad mätonohu vytrvalého (odrody Tarpan a Mustang). Do ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde zaraďujeme medzirodové hybridy Felina, Bečva a Perun. Prednosťou týchto trávnych hybridov je kvalita pokoseného krmu, daná zvýšeným obsahom stráviteľných dusíkatých látok a vodorozpustných cukrov, vrátane vyššej produkcie čerstvej hmoty a sušiny.

V príspevku uvádzame výsledky z poľného pokusu overenia produkčnej schopnosti ďatelinotrávnych miešaniek s trvácnosťou dvoch a troch rokov pestovaných v strednej časti Slovenska.

Dobré úrody 10,8 t.ha-1 až 11,6 t.ha-1 boli s trojročnou trvácnosťou. Zo zaradených odrôd ďateliny lúčnej sa dobre uplatnili cv. Vesna, cv. Radegast a cv. Margot. Z trávnych komponentov medzirodové hybridy Felina a Hykor a mätonohy Mustang, Kentaur. Stabilitu úrod sledovaných siatych trávnych porastov v danej oblasti však silne ovplyvňoval priebeh poveternostných podmienok. Vysoká a ťažko predvídateľná variabilita hlavných meteorologických prvkov, t.j. zrážok a teplôt bola hlavnou príčinou výrazného kolísania úrod siatych trávnych porastov v jednotlivých rokoch i využívaniach. Názorne to možno dokumentovať experimentálne získanými údajmi za roky 1997 – 2000 (tabuľka 1). Variabilita rozdielov v úrodách bola aj medzi jednotlivými miešankami.

Pre charakteristiku nutričnej hodnoty uvádzame pri jednotlivých ďatelinotrávnych miešankách obsah dusíkatých látok (NL), tuku, fosforu (P), draslíka (K) a výživnej hodnoty (tabuľky).

Rast úrod a zmeny v jeho kvalite podmienili aj zmeny v kvantite a kvalite rastlinného odpadu, čo ovplyvňuje celý komplet pôdnych vlastnosti. Z hľadiska zásobenosti pôdy prijateľným P a K došlo v porovnaní so stavom pred založením pokusu k celkovému zrastu obsahu týchto prvkov. Podobne hodnoty aktuálnej a výmennej pôdnej reakcie sa zvýšili, čím sa pH pôdy posúva do neutrálnej oblasti. Jeden z najdôležitejších faktorov úrodnosti pôdy je obsah a kvalita humusu. Vzhľadom na pestovanie ďatelinotrávnych miešaniek dochádza k vzostupu obsahu Cox a Nt tak ako to uvádzajú aj práce ďalších riešiteľov výskumnej problematiky.

Bezorbové prísevy trvalých trávnych porastov sa uplatňujú:

  1. ako hlavný spôsob obnovy preriednutých, prípadne bežne zaburinených poloprírodných i dočasných trávnych porastov do svahovitosti 18o, najmä tam, kde sa cestou samotného hnojenia a využívania už nedá zvyšovať produkčná schopnosť,
  2. ďalšie uplatnenie prísevov
  • na zvýšenie podielu ďatelinovín, kde je dosť glycidových krmív, alebo v chránených vodohospodárskych územiach, keďže sa pri tom môže znižovať aj vylúčiť (podľa vlahových podmienok) hnojenia dusíkom,
  • na vyrovnanie pomeru SNL : ŠJ cestou tráv s vyššou koncentráciou vodorozpustných glycidov (mätonohy, vzrastné kostravy a ich krížence),
  1. technológia pásikového prísevu bezorebnými sejačkami
  • na prísev sa používa sejačka typu SE 2-024, SP – 16 alebo zahraničné stroje pre tento účel (Betinnson, Vrédo, MF – 130)
  • pred prísevom, ktorý možno robiť v rôznych termínoch od jari do predjesene, pokiaľ je pôvodný porast vyšší, treba ho skosiť, alebo silne vypásť zvieratmi,
  • prísev sa robí s výsevkom, zodpovedajúcim zápoju porastov,
  • pre prísev na zvýšenie podielu ďatelinovín sa využívajú najmä tetraploidné odrody ďateliny lúčnej, ktorých osivo sa pred vysiatím inokuluje Rhizobínom,
  • pri novom zmladení pôvodného porastu do výšky 100 – 150 mm treba znova uskutočniť kosbu, aby sa obmedzila jeho konkurenčná sila,
  • porasty s prevahou ďatelín (po ich samostatnom príseve) sa hnoja iba fosforom a draslíkom, pretože sa počíta s dostatočnou účinnosťou rhizobiálneho dusíka.

Výživa poloprírodných trávnych porastov sa zabezpečuje diferencovane. Ustanovuje ju Program poľnohospodárskej činnosti vo vyhlásených zraniteľných oblastiach z júna 2004.

Rozdielne má byť hnojenie na prevažne kosených a pasených porastoch:

  • na lúkach: plná úhrada živín N, P, K pri obmedzenejšom delení dávky N,
  • na pasienkoch: plná úhrada N a P, obmedzená dávka K pri viacnásobnom delení N

Ročné úrody sušiny (t.ha-1) ďatelinotrávnych miešaniek
tab. 1

Ďatelinotrávne miešanky - dvojročné
var. trávy odrody 1997 1998 1999 2000 priemer rokov t.ha-1
1. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Beskyd
Perzeus
3,38 15,70 14,91 2,04 9,01
2. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Beskyd
Perun
4,51 17,16 18,31 5,85 11,46
3. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Mätonoh mnohokvetý (MM)
Margot
Bečva
Lubina
4,48 15,82 16,26 5,85 9,56
4. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Mätonoh mnohokvetý (MM)
Margot
Lofa
Lubina
4,63 15,60 20,12 2,77 10,78
Ďatelinotrávne miešanky - trojročné
1. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Mätonoh trváci (MT)
Vesna
Felina
Jara
5,42 16,24 19,20 5,69 11,64
2. Ďatelina lúčna (ĎL)
Medzirodový hybrid (MRH)
Mätonoh trváci (MT)
Radegast
Hykor
Kentaur
4,95 15,72 17,28 5,50 10,86
3. Ďatelina lúčna (ĎL)
Kostrava trsteníkovitá (KT)
Mätonoh trváci (MT)
Margot
Kora
Mustang
5,17 16,29 19,09 4,22 10,86
4. Poloprírodný trávny porast - 4,89 2,01 2,62 2,43 2,99
Úhrn zrážok za vegetačné obdobie (mm) 402,2 402,2 606,6 246,4  
Priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (oC) 14,5 15,3 15,9 16,1  


Koncentrácia organických a anorganických látok v sušine trávnej hmoty (g.kg-1)
tab. 2

var. Ďatelinotrávne miešanky - dvojročné
1997 1998 1999 2000
NL tuk P K NL tuk P K NL tuk P K NL tuk P K
1. 170,0 38,0 3,1 34,7 161,3 32,5 2,8 34,9 139,3 32,4 2,7 28,9 133,7 38,1 2,8 24,5
2. 178,8 38,1 3,1 40,0 143,0 32,8 2,8 38,7 139,3 34,8 3,0 28,7 133,5 44,9 2,9 30,9
3. 183,9 34,2 3,3 39,5 158,0 37,5 2,9 35,9 146,3 31,6 3,1 33,3 134,9 44,1 2,4 26,8
4. 184,3 35,9 3,5 42,6 166,1 37,3 2,9 34,7 132,2 29,9 2,8 28,0 133,1 48,4 2,9 22,5
Ďatelinotrávne miešanky - trojročné
1. 184,4 35,9 3,1 44,4 165,9 37,9 3,0 36,3 132,8 28,9 2,7 31,6 116,6 35,6 2,6 28,5
2. 185,7 35,9 3,3 30,1 161,1 39,9 3,1 39,0 146,7 31,6 3,1 33,1 112,7 38,9 3,6 21,1
3. 172,1 36,0 3,4 42,1 178,5 39,7 3,1 38,6 135,5 32,7 3,1 33,6 114,3 41,9 2,7 24,3
4. 151,6 28,6 3,6 37,2 93,7 33,2 2,6 14,6 88,2 31,7 3,4 19,4 103,0 28,3 2,9 21,9
NL - dusíkaté látky, P – fosfor, K – draslík


Výživná hodnota trávnej hmoty
tab. 3

var.

Ďatelinotrávne miešanky - dvojročné

1997

1998

1999

2000

PDI

NEL

NEV

ME

PDI

NEL

NEV

ME

PDI

NEL

NEV

ME

PDI

NEL

NEV

ME

1.

90,0

6,25

6,23

10,42

89,0

6,25

6,24

10,42

85,0

6,24

6,23

10,42

83,1

6,24

6,23

10,42

2.

91,6

6,25

6,24

10,42

85,7

6,26

6,27

10,42

84,8

6,25

6,24

10,42

82,8

6,24

6,22

10,42

3.

92,9

6,25

6,26

10,42

87,9

6,25

6,26

10,42

86,4

6,26

6,26

10,42

83,1

6,24

6,23

10,42

4.

92,8

6,25

6,26

10,42

89,4

6,25

6,23

10,42

82,2

6,24

6,21

10,42

82,4

6,25

6,25

10,42

Ďatelinotrávne miešanky - trojročné

1.

93,1

6,12

6,08

10,25

89,6

6,12

6,07

10,25

82,8

6,12

6,09

10,25

72,7

6,12

6,08

10,25

2.

93,4

6,13

6,12

10,25

88,5

6,13

6,10

10,25

86,6

6,13

6,10

10,25

70,4

6,13

6,09

10,25

3.

90,4

6,13

6,11

10,25

91,7

6,12

6,08

10,25

84,3

6,12

6,09

10,25

71,2

6,13

6,10

10,25

4.

96,3

6,12

6,08

10,25

59,6

6,15

6,15

10,25

56,0

6,15

6,14

10,25

65,6

6,14

6,12

10,25

NEL- netto energia laktácie (MJ), NEV - netto energia výkrmu (MJ), ME -metabolizovaná energia (MJ)

PDI – nedegradované N-látky krmiva skutočne stráviteľné v tenkom čreve a mikrobiálne bielkoviny krmiva, ktoré môžu byť v bachore syntetizované z využiteľnej energie, keď nie je obsah degradovaných N-látok krmiva a ďalších živín limitujúci (g.kg-1)


Vystavené 29. 10. 2004

Autori textu: Ing. Elemír Tišliar, CSc., Emília Citarová