Logo VÚTPHP
CVRV - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva - Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: golecky@vutphp.sk
 
 


Využívanie trvalých trávnych porastov pasením

Ponímanie trvalého trávneho porastu (TTP) iba z hľadísk produkčných, i keď vo vzťahu k prírodným (ekologickým) podmienkam, je príliš úzke a zjednodušené. Musíme si uvedomiť, že poloprírodné, druhotné útvary, vzniknuté v prvotnom lesnom pásme činnosťou človeka (rúbaním, spaľovaním, zámerným spásaním a kosením) sú súčasne životným priestorom množstva mikroorganizmov a živočíchov, ktoré patria do tohto komplexného prírodného spoločenstva. Všetky zložky tohto spoločenstva, žijú v prepojení rôznymi zložitými väzbami, najmä potravnými (tzv. potravné reťazce) a energetickými v dynamickom celku - systéme, ktorý má schopnosť autoregulácie - vyrovnávania výkyvov - pravda po určitú hranicu. Ak sa pozeráme na trávny porast z takýchto hľadísk, potom preň používame názov trávny ekosystém.

Možno to pri pohľade na dnešnú krajinu tak nevyzerá, ale pasenie bolo jedným z hlavných faktorov, ktoré utvárali prírodu. Pasenie a trvalé trávne porasty sú neoddeliteľne späté. Po stáročia sa vyvíjali spoločenstvá rastlín i živočíchov - rôzne biotopy, ktoré boli ovplyvnené okrem stanovištných podmienok najmä systémom ich využívania - pasením. Súčasné stavy hospodárskych zvierat nie sú dostatočné na pokrytie a využívanie všetkých plôch TTP u nás. Iné využívanie TTP je skôr vzácnosťou ako pravidlom. Preto sme v dnešnej dobe svedkami zarastania lúk a pasienkov, čo spôsobuje ich postupnú degradáciu spojenú so znižovaním počtu druhov rastlín a živočíchov. Práve absencia racionálneho pasenia zapríčiňuje miznutie určitých biotopov a s nimi spojených rastlín a živočíchov.

Trvalé trávne porasty sú viac menej komplexné rastlinné spoločenstvá, ktoré sa vyznačujú veľkou botanickou, anatomickou, morfologickou a fyzikálno-chemickou rozmanitosťou. Sú to rastlinné spoločenstvá, ktoré zahŕňajú viac ako 50 botanických druhov troch hlavných agrobotanických druhov: trávy, ďatelinoviny a byliny.

Základnou podmienkou plnenia ich funkcií je ich využívanie. Produkcia trvalých trávnych porastov na Slovensku je veľmi rozdielna. Úrody v sušine sa pohybujú v rozmedzí 1 - 5 t. ha-1. Ovplyvňuje ju úrodnosť pôdy a veľmi dôležitú úlohu hrajú klimatické podmienky, z nich hlavne zrážky a teploty. Stanovištné podmienky zahrňujú v sebe komplex činiteľov, okrem vyššie uvedených tiež hladinu podzemnej vody, pôdny druh a typ, svahovitosť, expozícia a členitosť terénu. Nadmorská výška sa prejavuje v súhrne podmienok. So stúpajúcou výškou znižuje sa priemerná teplota vzduchu, stúpa množstvo zrážok, vyššia je relatívna vlhkosť vzduchu, zvyšuje sa množstvo slnečného žiarenia (hlavne vo vyšších polohách), skracuje sa dĺžka vegetačného obdobia a spravidla sa zhoršujú aj agrochemické vlastnosti pôd. Omnoho silnejšie kolíšu úrody sušiny podľa floristického zloženia porastov. Už dávnejšie sa zistilo, že porast je funkciou stanovišťa.

Z podmienok stanovišťa však musíme vychádzať pri ich obhospodarovaní. Jednoducho povedané dĺžka a systém pasenia, množstvo i kategória zvierat sa musí prispôsobiť možnostiam stanovišťa. Ak chceme pásť na TTP zvieratá ktoré si vyžadujú vyššiu intenzitu chovu musíme pratotechnickými zásahmi (najmä hnojenie a prísev) zvýšiť jeho produkčnú úroveň.

Využívanie trávnych porastov pasením je najstarší a najprirodzenejší spôsob výživy prežúvavcov. Výmery a produkčný potenciál trávnych porastov najmä v podhorských a horských ich predurčujú na to, aby hmota z nich tvorila základ výživy hovädzieho dobytka a oviec.

Využívanie TTP pasením jalovíc

Jalovice je kategória zvierat, ktorá sa od nepamäti pásla na pasienkoch tvorených TTP. Dôležité pri nich nebol len primeraný denný prírastok, ale najmä zdravý a proporcionálny vývin organizmu, ktorý zaručoval do budúcnosti produkciu primeranú genetickému potenciálu jedinca. V súčasnosti je situácia trochu iná, najmä z pohľadu na priemerné denné prírastky. Silné tlaky zo strany farmárov krajín EÚ a súčasné ekonomické nástroje nútia poľnohospodárov dosahovať také výsledky, ktoré im zabezpečia konkurencieschopnosť výroby. A preto sa dnes požaduje priemerný denný prírastok minimálne 650 g.kus-1, ale odporúčaný je až 750-800 g.kus-1. Dá sa to dosiahnuť pomocou pasenia na TTP? Výsledky našich pokusov jednoznačne potvrdzujú, že áno. Treba však dodržiavať určité pravidlá.

  1. Zabezpečiť prechodné obdobie tak, aby u zvierat nedošlo k nutričnému stresu. To si vyžaduje:
    • Pridať do pasienkovej KD živiny, ktoré v nej chýbajú (sušina, vláknina) - Možnosti: pridanie kvalitného sena alebo kvalitnej trávnej (ďatelinotrávnej) siláže;
    • Pridať do pasienkovej KD živiny potrebné na vyrovnanie pomeru N-látky - energia. Možnosti: pridanie jadrovej zmesi, siláže, sena;
    • Pridať do pasienkovej KD minerálne látky (najmä Na, Mg a Se);
    • Dodržať zásady postupného prechodu pri prechode zo zimnej KD na pasienkovú - to znamená, denne ubrať z pôvodnej dávky cca 10 % (prechodné obdobie bude trvať 10 - 14 dní) a nahradiť ho novou. Tento čas je potrebný na prispôsobenie sa bachorovej mikroflóry na zmenenú KD.
  2. Zabezpečiť prípravu samotných zvierat na pasenie. Sem patria okrem zooveterinárnych zákrokov aj návyk zvierat na pobyt v oplôtkach. Tieto treba riešiť ešte pred samotným vyháňaním na pasienok.
    • Vyháňanie zvierat do výbehov, by malo začať najmenej 2 týždne pred začatím pasenia. Keďže začať pásť v našich klimatických podmienkach je možné už od tretej dekády apríla, začiatok tejto prípravy spadá do obdobia okolo 10. apríla. V tomto období začíname aj s úpravou kŕmnej dávky.
    • Začiatok pasenia má byť preto čo najrýchlejší, aby sa čo najlepšie zužitkovala vysoká nutričná hodnota porastu na začiatku sezóny a dosiahlo sa rovnomernejšie narastanie trávnej hmoty k ďalším cyklom.
  3. Zabezpečiť prikrmovanie zvierat na pasienku. Počas sezóny nastávajú v poraste zmeny v nutričnom zložení vyplývajúce zo starnutia porastu. Pri spásaní staršieho porastu chýba v KD ako energia, tak aj dusíkaté látky ktoré musíme dodať zvieratám formou príkrmu. Veľmi sa osvedčilo celosezónne podávanie 0,5 kg jadrovej zmesi na kus a deň, ktoré množstvo bolo dostatočné na stabilizáciu denných prírastkov.
    V pokuse sme jalovice pásli rotačným systémom pomocou elektrických oplôtkov. Počas sezóny sme dosiahli 4 pasienkové cykly. Priemerná celoročná úroda bola na úrovni 4,3 t sušiny z ha priemernej kvality.

    Prírastky hmotnosti v kg na kus a deň

    Mesiac
    1. skupina
    2. skupina
    Priemer
    Máj
    0,64
    0,68
    0,66
    Jún
    0,67
    0,77
    0,72
    Júl
    0,74
    0,84
    0,79
    August
    0,74
    0,86
    0,80
    September
    0,82
    0,94
    0,88
    Priemer
    0,72
    0,82
    0,77

    1. skupina - paša
    2. skupina - paša s príkrmom jadrovej zmesi 500 g. ks-1.deň-1


    Okrem toho mali zvieratá počas pasienkovej sezóny najmä v období nedostatku paše k dispozícii ďatelinotrávnu siláž a seno.

Využívanie TTP pasením dojčiacich kráv

Ďalšou kategóriou vhodnou na využívanie TTP sú kravy bez trhovej produkcie mlieka. Tento vo svete značne rozšírený systém nemá na Slovensku dlhú tradíciu. Chov dojčiacich kráv má na Slovensku ekonomické, ale aj ekologické opodstatnenie. Nevyžaduje vážnejšie investície, môže plynulo naviazať na existujúce chovy najmä kombinovaných plemien. Svojou extenzitou a využitím miestnych prírodných a investičných podmienok môže byť vo viacerých podnikoch ekonomicky výhodnejší ako chov mliekových kráv.

V pokuse s kravami bez trhovej produkcie mlieka sme zistili na pasienku úrodu sušiny v priemere 3,75 t sušiny z ha podpriemernej kvality. Do pokusu boli zaradené kravy slovenského strakatého plemena s teľatami. Matky s teľatami boli celodenne pasené v oplôtkovom areáli, rozdeleného elektrickým ohradníkom na 7 oplôtkov, rotačným spôsobom s voľným prístupom k vode. Kŕmna dávka pozostávala len z pasienkového porastu. Prikrmovanie sa uskutočnilo iba v prechodnom období a v období sucha v lete senom a ďatelinotrávnou silážou (bez jadrovej zmesi).

Pri takomto využívaní dosiahli zvieratá veľmi dobré výsledky v denných prírastkoch.

Rok
živá hmotnosť (kg)
priem. denný prírastok na kus a deň (kg)
jalovičky
býčky
jalovičky
býčky
počiatočná
konečná
počiatočná
konečná
2003
82
198
86
212
0,808
0,881
2004
72
192
68
199
0,876
0,970
2005
73
177
87
209
0,965
1,146
Priemer
75,7
189
80,3
206,7
0,883
0,999

 

Záver

Opodstatnenosť využívania TTP pasením potvrdili doterajšie výskumy s pasením všetkých kategórií hovädzieho dobytka a oviec. Získané výsledky dokazujú vyššiu produkčnú účinnosť pasienkových porastov, než sa im doteraz pripisovala, najmä pri vhodnom obhospodarovaní. Veľký význam pri využívaní trávnych porastov zohráva organizácia pasenia. Táto sa musí prispôsobiť prírodným podmienkam a intenzite obhospodarovania. Práve nedodržiavaním pasienkovej disciplíny a zásad prechodného obdobia v praxi sa stáva, že výsledky z pasenia nie sú také, ako by sa očakávalo. Dôležitým výsledkom je aj to, že pravidelným racionálnym využívaním TTP dochádza k jeho zlepšeniu čo sa týka krmovinárskeho hodnotenia i hodnotenia jeho kvality.

Vystavené 2.6. 2009

Autor textu: Ing. Jaroslav Golecký, PhD.