Logo VUTPHP
Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail: ovua_agrochemia@minet.sk
 
 

Súčasnosť a budúcnosť trvalých trávnych porastov na Východoslovenskej nížine

Trvalé trávne porasty mali v minulosti, ale majú aj v súčasnosti na Východoslovenskej nížine (VSN) významné postavenie a to ako z hľadiska poľnohospodárskeho, tak aj z pohľadu ich krajinotvornej funkcie. V období nezregulovaných vodných pomerov na VSN sa pri vylievaní vodných tokov zaplavovali značné územia. Tieto periodicky zaplavované plochy sa prevažne využívali ako lúky a pasienky, pričom ich botanické zloženie nezodpovedalo kvalitatívnym požiadavkám hospodárskych zvierat. Po postupnej etapovitej regulácii vodných pomerov sa zmenilo aj postavenie trávnych porastov, zmenila sa ich druhová skladba a zlepšili kvalitatívne parametre.

Zo štruktúry poľnohospodárskeho pôdneho fondu na VSN (tabuľka 1) vyplýva, že v roku 1946 trvalé trávne porasty (TTP) tvorili na VSN 33,0 % z poľnohospodárskej pôdy a ich výmera bola 69 744 ha. Po hydromelioračných úpravách bola snaha o rozorávanie TTP a ich preradenie do kategórie ornej pôdy so zámerom zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby. V roku 1980 preto výmera TTP výrazne poklesla a tvorila 19,1 % poľnohospodárskej pôdy (38 683 ha).

Tabuľka 1: Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu na VSN

Rok

Poľnohospodárska kultúra

Orná pôda

Vinice

Záhrady

Sady

Trvalé trávne
porasty

Poľnohosp.
pôda

1946

138 798
65,8

956
0,5

1 471
0,7

-

69 744
33,0

210 969
100

1980

152 259
75,1

3 582
1,8

6 000
3,0

2 023
1,0

38 683
19,1

202 347
100

1989

143 532
71,2

3 097
1,5

8 652
4,3

1 408
0,7

44 974
22,3

201 663
100

1998

138 344
68,9

2 681
1,3

7 600
3,8

1 124
0,6

51 029
25,4

200 788
100

2002

134 408
67,3

2 590
1,3

7 562
3,8

1 346
0,7

53 707
26,9

199 613
100

Výhľad

122 980
62,8

2 515
1,3

7 596
3,8

1 250
0,6

64 781
32,5

199 122
100

V nasledujúcich rokoch sa plochy TTP mierne zvyšovali a v roku 1989 predstavovali 22,3 %. Zatrávňovanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch, čím sa plochy TTP v roku 2002 zvýšili na 53 707 ha, t.j. 26,9 %. V "Programe rozvoja poľnohospodárstva na VSN do roku 2005" sa výhľadovo ráta s trvalými trávnymi porastami na výmere 64 781 ha (32,5 % poľn. pôdy).

Zníženie výmery ornej pôdy a zvýšenie výmery TTP je v súlade s typologicko-produkčnou kategorizáciou poľnohospodárskej pôdy na VSN. Typologicko-produkčné kategórie dávajú prehľad o priestorovej diferencácii produkčného potenciálu pôdy a najmä o možnostiach ich racionálneho využívania. Štruktúra produkčného potenciálu pôd VSN je uvedená v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Štruktúra typologicko-produkčných kategórií poľnohospodárskej pôdy na VSN

Typologicko-produkčná kategória

Výmera (ha)

% p.p.

Potenciálne orné pôdy

Striedavé polia

Trvalé trávne porasty

Pre agrosystémy nevhodné územia

109 796

53 510

37 373

109

54,7

26,6

18,6

0,1

Spolu

200 788

100,0

V štruktúre typologicko-produkčných kategórií poľnohospodárskej pôdy sa objavuje kategória "striedavých polí", ktorá je charakteristická pre pôdy VSN. Špecifikom tejto kategórie je to, že z hľadiska ich fyzikálnych vlastností sa orať dajú, ale v záujme ochrany ich produkčného potenciálu a stability celej poľnohospodárskej krajiny sa vyžaduje, aby boli periodicky zatrávňované. Do tejto skupiny patria najmä pôdy s glejovým pôdotvorným procesom, ktoré na VSN zaberajú značnú časť výmery. V krátkodobom výhľade sa ráta, že asi 60 % z kategórie striedavých polí sa zatrávni a 40 % sa bude využívať ako orná pôda.

K naplneniu zámerov ekologickej stability územia a zníženia nákladov na spracovanie veľmi ťažkých pôd na VSN slúžili aj dotačné podpory na zatrávňovanie ornej pôdy. Predpokladalo sa, že v rokoch 2000 - 2005 sa zatrávni orná pôda na výmere 13 692 ha, čo by ročne predstavovalo 2 280 ha. V roku 2000 sa zatrávnilo 1 640 ha ornej pôdy, v roku 2001 to bolo 2 097 ha, ale po znížení dotačnej podpory na cca 2 950 Sk.ha-1 bolo v ďalšom roku zatrávnených len 913 ha a tento trend pokračuje ďalej.

Súčasný nepriaznivý stav s využívaním TTP na VSN súvisí s ťažkou ekonomickou situáciou poľnohospodárov v regióne. Po zmapovaní takmer 80 % plôch TTP je možné skonštatovať, že viac ako 10 % výmery TTP sa poľnohospodársky nevyužíva. V nevyužívaných lokalitách dochádza k degradácii porastov s prevahou bylinného spoločenstva nad kultúrnymi trávami. V blízkosti lesov je badateľné samozalesňovanie náletmi krovín. Z obhospodarovaných plôch sa 52 % využíva na pasenie a ostatné plochy majú kosné, prípadne kombinované využitie. Oplôtky sa využívajú len na 5 % plochy TTP. Odvodňovacie zariadenia boli vybudované na 28 % výmery TTP, ale v súčasnom období sú už v prevažnej miere nefunkčné. Využívanie ďalšieho intenzifikačného faktora ako sú závlahy je minimálne. Závlahové zariadenia boli vybudované na 8 % plochy TTP, ale v súčasnosti sú už v dezolátnom stave a ich sfunkčnenie by si vyžiadalo nemalé finančné prostriedky. O extenzite pestovania TTP svedčí aj to, že takmer 70 % plôch sa nehnojí priemyselnými hnojivami. Na ostatnej výmere sa aplikujú nízke dávky dusíkatých hnojív v liadkovej forme. Močovkou, alebo hnojovicou sa vyhnojí len okolo 8 % plôch. Pri takomto využívaní TTP sa priemerné úrody sena v rokoch pohybujú od 1,2 do

1,7 t.ha-1, ale v niektorých lokalitách nedosahujú ani úroveň 1,0 t.ha-1.

Kvalitatívne hodnoty porastov sú závislé od botanického zloženia porastov, ktoré je na VSN veľmi rôznorodé a meniace sa v závislosti od pôdnych a vlhkostných podmienok. V juhovýchodnej časti v oblasti medzi Veľkými Kapušanmi a Kráľovským Chlmcom v agrobotanickom zložení porastov prevládajú kultúrne trávy (47 %) a z nich najmä lipnica lúčna (Poa pratensis L.), kostrava lúčna (Festuca pratensis Huds.), kostrava červená (Festuca rubra L.), mätonoh trváci (Lolium perenne L.), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis L.) a reznačka laločnatá (Dactylis glomerata L.). Ďatelinoviny tvoria asi 10 % plôch, byliny 23 % a prázdne miesta 20 %. Z bylín sú zastúpené myší chvost obyčajný (Achillea millefolium L.), púpava lekárska (Taraxacum officinale Weber in Wiggers) a pastierska kapsička (Capsella bursa-pastoris L.).

V centrálnej časti VSN v porastoch TTP prevládajú bylinné spoločenstvá (45 %). Kultúrne trávy tvoria 30 %, ďatelinoviny 6 % a prázdne miesta 19 %. Druhové zloženie tráv je podobné, ako v oblasti Kapušian. Z bylín ma vysoké zastúpenie mrkva obyčajná (Daucus carota L.) a myší chvost obyčajný (Achillea millefolium L.). V depresných polohách v okolí Malčíc je zastúpenie kultúrnych tráv vyše 50 % a bylín 35 %. Nízke je zastúpenie ďatelinovín (2 %). Z kultúrnych tráv dominujú najmä psiarka lúčna (Alopecurus pratensis L.), mätonoh trváci (Lolium perenne L.), lipnica lúčna (Poa pratensis L.), kostrava červená (Festuca rubra L.), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata L.) a stoklas bezbranný (Bromus inermis Seys.). V niektorých častiach sú sporadické výskyty kríkov trnky obyčajnej (Prunus spinosa L.), hlohu obyčajného (Cratageus oxyacantha L.) a ruže šípovej (Rosa canina L.). Najvyššie zastúpenie (viac ako 60 %) kultúrnych tráv je na TTP v okrajových oblastiach VSN (oblasti pahorkatín a podhoria). Ďatelinoviny tvoria takmer 10 % porastov a byliny 20 %. Z kultúrnych tráv dominujú lipnice, kostravy a mätonohy. Menšie zastúpenie majú priarka lúčna a timotejka lúčna.

Po zovšeobecnení je možné povedať, že na VSN je floristické zloženie porastov nepriaznivé. Pomerne vysoké je zastúpenie bylín a prázdnych miest. Evokuje to potrebu vylepšenia botanického zloženia porastov prísevom, prípadne inými spôsobmi.

Potreba obnovy trvalých trávnych porastov na VSN bola kvantifikovaná aj na základe typologicko produkčnej kategorizácie pôd na výmere 35 143 ha. V súčasnom období bola obnova urobená len na výmere okolo 10 000 hektárov. Znižovaním dotačných prostriedkov sa plochy obnovovaných TTP každoročne znižujú.

Budúcnosť TTP na VSN súvisí s ich využívaním. Z dlhodobého hľadiska je najefektívnejšie ich poľnohospodárske využívanie. Narušenie ich poľnohospodárskeho využívania spôsobuje problémy pri ich krajinotvornej funkcii. Mení sa botanické zloženie porastu, v ktorom dominujú menej hodnotné trávy, byliny a nastupujú nálety drevín. Náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na ich odstránenie sú vyššie ako ich využívanie poľnohospodármi. Poľnohospodárske využívanie podmieňuje udržiavanie lúk a pastvín v kultúrnom stave. Vhodnými pratotechnickými postupmi a metódami, ako sú výživa a hnojenie, obnova a prísevy trávnych porastov a pravidelné kosenie resp. pastva polygastrov, je možné zaistiť udržanie a zvýšenie kvality TTP. Na obnovu TTP je možné na VSN využiť technológiu s orbou, diskovanie a rotavátorovanie a pásové prísevy do mačiny. Technológiu s orbou je možné kombinovať s diskovaním alebo rotavátorovaním. Nevýhodou tradičného spracovania pôdy sú vysoké náklady na založenie porastu. Ekologicky šetrným spôsobom obnovy trávnych porastov sú technológie priamych prísevov. Technológia slúži na zúrodnenie trávnych porastov a využitie ich produkčného potenciálu. Špecifické podmienky VSN s vysokou heterogenitou pôdnych podmienok si vyžadujú, aby sa veľká pozornosť venovala výberu vhodných miešaniek s primeraným zastúpením ďatelinovín. Na základe pokusných výsledkov sme na OVÚA Michalovce vypracovali návrhy miešaniek na konkrétne stanovišťa, ktoré sa na VSN nachádzajú. Na každé stanovište sú navrhnuté miešanky v závislosti od účelu ich využitia, spôsobu založenia a dĺžky ich využívania. Pri bezorbových prísevoch, výsledky pokusov potvrdili, že z ďatelinovín sú do týchto technológií vhodné tetraploidné odrody ďateliny lúčnej (Sigord, Margot, Radegast, Beskyd). Veľmi dobre sa uplatňovali aj MRH tráv Felina, Hykor, Perun, Lofa a Bečva a preukázali opodstatnenosť ich zaradenia do ďatelinotrávnych miešaniek na rôzne využitie.

Jedným z faktorov, ktoré negatívne vplýva na agrárne využitie TTP na VSN je znižovanie stavov hovädzieho dobytka (HD) v regióne. V roku 1989 sa chovalo na VSN 123 769 ks HD, v roku 1993 však už stavy poklesli na 66 407 a v roku 2002 bolo na VSN už len 33 394 ks HD. V programe rozvoja chovu hovädzieho dobytka sa na VSN predpokladá s nárastom stavov. Počet kusov HD sa má zvýšiť najmä nárastom podielu kráv bez trhovej produkcie mlieka a miernym nárastom počtu jatočného dobytka. Chov ostatných kategórií zvierat (ovce, kozy), ktoré by mohli využívať TTP, je na VSN málo efektívny a ich počty sú zanedbateľné. Trvalé trávne porasty plnia na VSN aj svoje mimoprodukčné funkcie. Sú dôležité z hľadiska krajinárstva a estetického, keď vytvárajú typický nížinný ráz Zemplínskeho regiónu. Esteticko-rekreačná funkcia TTP bude podľa predpokladov nadobúdať stále väčší význam.

V závere je potrebné zdôrazniť, že VSN je oblasťou, ktorá svojimi geografickými a pôdnymi špecifikami, intenzitou a efektívnosťou poľnohospodárskej produkcie patrí medzi problémové regióny. V oblasti TTP vývoj smeruje k zvyšovaniu ich výmer na úkor ornej pôdy. Zatrávňuje sa kategória tzv. striedavých polí, kde patria najmä pôdy s glejovým pôdotvorným procesom (veľmi ťažké pseudogleje a fluvizeme glejové). Pri monitoringu TTP na VSN sa zistil nepriaznivý stav vo využívaní TTP a v agrobotanickom zložení porastov. Na vylepšenie ich botanického zloženia je potrebné zvýšiť tempo obnovy TTP a na vylepšenie floristického zloženia využívať aj bezorbové prísevy ďatelinotrávnych miešaniek. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať pratotechnike TTP a využívaniu intenzifikačných faktorov, najmä hnojeniu minerálnymi hnojivami a zavlažovaniu porastov na pozemkoch, kde sú závlahy vybudované. Okrem poľnohospodárskeho využitia čoraz väčší význam budú mať TTP pri vytváraní estetického vzhľadu krajiny a plnení ďalších mimoprodukčných funkcií.

Vystavené 22. 10. 2004

Autori textu: Ing. Ladislav Kováč, PhD., Ing. Rastislav Mati, CSc., Ing. Pavol Porvaz, PhD.