Logo SPÚ
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: miroslav.juracek@is.uniag.sk
 
 


Kvalitná kukuričná siláž - dôležitý faktor vysokej produkcie mlieka

Kukurica je z hľadiska hektárového výnosu živín a plasticity získavaných krmív dôležitou jednoročnou krmovinou pestovanou na ornej pôde. Jej krmivárske uplatnenie je predovšetkým vo forme siláže. Kukuričná siláž predstavuje rozhodujúci zdroj energie vo výžive prežúvavcov. Pri celoročnom zastúpení v kŕmnych dávkach je významným stabilizujúcim prvkom bachorovej fermentácie a to najmä z hľadiska obsahu a charakteru sacharidov. Kvalitná kukuričná siláž je dobrým zdrojom štrukturálnych, ale aj neštrukturálnych sacharidov ako pohotových zdrojov energie pre bachorovú proteosyntézu. Aj keď sa situácia vo výrobe konzervovaných krmív z roka na rok zlepšuje, stále sú v podmienkach Slovenska poľnohospodárske podniky, kde výrobe konzervovaných krmív neprisudzujú náležitú pozornosť. Preto je cieľom nášho príspevku poukázať na najdôležitejšie faktory pri výrobe kvalitnej kukuričnej siláže, ktoré sme na základe našich výsledkov poradenskej a vedecko-výskumnej činnosti zhrnuli do desiatich bodov a v závere článku uvádzame výsledky hodnotenia kukuričných siláží analyzovaných v roku 2011 na Katedre výživy zvierat FAPZ SPU v Nitre.

Predpoklady výroby kvalitnej kukuričnej siláže

  1. Kvalitná krmovina
    Pre výrobu kvalitnej kukuričnej siláže je rozhodujúci výber vhodného silážneho hybridu. V predchádzajúcich rokoch sa šľachtitelia zameriavali najmä na zvýšenie podielu zrna, avšak v súčasnosti je rozhodujúca aj stráviteľnosť zvyšku rastliny, najmä frakcií vlákniny: acidodetergentnej (ADV) a neutrálnedetergentnej (NDV). Zvýšením stráviteľnosti NDV o 4 % sa môže zvýšiť denná produkcia mlieka o 1 liter FCM na dojnicu (Oba a Allen, 1999). Silážne hybridy sa líšia najmä číslom FAO, typom zrna a spôsobom dozrievania rastliny. Podľa čísla FAO sa hybridy kukurice rozdeľujú na veľmi skoré (do 250), skoré (251-300), stredne skoré (301-350), stredne neskoré (351-400), neskoré (401-450) a veľmi neskoré (nad 450). Typ zrna flint má nižšiu degradovateľnosť škrobu v bachore (46 %) ako typ zrna dent (62 %) a tým je väčší prietok škrobu do tenkého čreva (Philippeau et al., 1997). Hybridy kukurice s neskorším dozrievaním vegetatívnej časti rastliny (stay green) vytvárajú predpoklady pre lepšie využitie živín nielen z kukuričného zrna.
  2. Optimálna fenologická fáza zberu kukurice na výrobu siláže z celej rastliny je vo fáze mliečno-voskovej až voskovej zrelosti zrna. Ak sa orientujeme podľa mliečnej línie zrna, tak je vhodné ju zberať ak sa mliečna línia zrna nachádza v 2/3.
  3. Vhodný obsah sušiny pre kukuricu je 30-38 %. Pred zberom sa odporúča odobrať niekoľko rastlín kukurice, narezať a pomocou mikrovlnnej rúry orientačne zistiť obsah sušiny. Nízky obsah sušiny je rizikový z hľadiska strát odtokom silážnych štiav a strát živín spôsobených rozvojom nežiaducej mikroflóry, najmä enterobaktérií. Kukuričné siláže s nízkym obsahom sušiny sa vyznačujú vyššou koncentráciou kyseliny octovej a po nutričnej stránke majú nízky obsah škrobu a tým aj nižšiu energetickú hodnotu. Na druhej strane aj vysoký obsah sušiny (nad 40 %) možno považovať za nevhodný z dôvodu nižšej využiteľnosti živín a horšieho utlačenia hmoty, s čím je spojená vyššia koncentrácia kyslíka v hmote, fermentácia prebieha pri vyšších teplotách, čím sa ešte znižuje stráviteľnosť živín a vytvárajú sa vhodné podmienky pre rozvoj nežiaducej mikroflóry, najmä mikroskopických húb a ich toxínov.
  4. Zber a úprava krmiva
    Jednou z možností zvýšenia koncentrácie energie pri zbere je zvýšenie výšky strniska. Wu a Roth (2003) uvádzajú, že zvýšením výšky strniska kukurice o cca 30 cm má hmota vyšší obsah energie (+ 4,4 %) v dôsledku vyššieho podielu zrna a tým vyššieho obsahu škrobu (+ 5,9 %) a nižšej koncentrácie frakcií vlákniny (- 7,4 % NDV, - 10,2 % ADV), čo priaznivo ovplyvňuje stráviteľnosť živín (+ 2,5 % u sušiny, + 4,7 % u NDV). Výnos silážnej hmoty z hektára je však nižší (-7,4 % v sušine). Vhodná dĺžka rezanky pre silážovanie kukurice je 1-2 cm s podielom narušeného zrna min. 95 %. Ak nie je zrno narušené, živiny uzatvorené oplodím zrna odolávajú tráviacim enzýmom a väčšina zŕn prechádza tráviacou sústavou neporušených do výkalov. Krátka dĺžka rezanky a mechanické narušenie zrna pozitívne ovplyvňuje proces fermentácie rýchlejším rozvojom baktérií mliečneho kvasenia sprístupnením skvasiteľných sacharidov a skorého dosiahnutia anaeróbnych podmienok. Krátka dĺžka rezanky (pod 8 mm) je nevhodná pre prežúvavce nakoľko utlmuje prežúvanie a zvyšuje riziko vzniku bachorovej acidózy. Dĺžku rezanky je vhodné voliť na základe obsahu sušiny silážovanej hmoty (vyššia sušina = kratšia rezanka) a aj spôsobu následného vyberania siláže (vyberanie frézou = dlhšia rezanka). Hmota s dlhou rezankou je ťažšie stlačiteľná, s čím je spojené riziko uzavretia väčšieho objemu kyslíka a priebehu fermentácie pri vyšších teplotách. Pri teplote (nad 45oC) sa znižuje stráviteľnosť živín v dôsledku Maillardovej reakcie, ktorá je nezvratnou reakciou medzi aminokyselinami a sacharidmi.
  5. Prídavok silážnych aditív
    K výhodám prídavku silážnych aditív patrí rýchlejšia tvorba kyseliny mliečnej a tým rýchlejší pokles hodnoty pH, inhibícia nežiaducich mikroorganizmov, zvýšenie aeróbnej stability, zníženie strát živín a energie a zvýšenie hygienickej kvality siláží. Pri obsahu sušiny 30-38 % je vhodné aplikovať biologické aditíva a mimo optimálnych hodnôt sušiny majú svoje opodstatnenie chemické prípravky. Z biologických aditív sa uplatňujú prípravky na báze homofermentatívnych, ale aj heterofermentatívnych kmeňov baktérií mliečneho kvasenia, ktoré zvyšujú aeróbnu stabilitu kukuričných siláží po otvorení sila. Tesne pred zakrývaním hmoty je aplikácia chemických aditív najmä na báze kyseliny propiónovej účinná na ochranu vrchnej vrstvy.
  6. Spôsob naskladňovania
    V silážnych žľaboch je najvhodnejší spôsob naskladňovania do klinu (na zadnú čelnú stenu) s utlačením každej vrstvy hmoty (max. hrúbka 25 cm). Pri prejazdných silážnych žľaboch je možné začať utláčať od stredu, tiež spôsobom do klinu, je to však náročnejšie na počet mechanizmov utláčajúcich silážovanú hmotu. Z hľadiska minimalizácie strát živín a energie je vhodné silážny žľab naplniť do 3 dní.
  7. Dokonalé utlačenie
    Cieľom je naskladniť do 1m3 min. 225 kg sušiny (Pyatt a Berger, 2003). Nevhodné utlačenie hmoty je spojené s vyššou koncentráciou kyslíka v naskladnenej hmote, čím fermentácia prebieha pri vyšších teplotách, znižuje sa stráviteľnosti živín a vytvárajú sa vhodné podmienky pre rozvoj nežiaducej mikroflóry, najmä kvasinky a mikroskopické huby.
  8. Dôsledná hermetizácia
    Ešte pred naskladnením je vhodné založiť bočné fólie, ktoré chránia hmotu po bokoch silážneho žľabu, kde je riziko prieniku zrážkovej vody a aj väčšej koncentrácie kyslíka. Po naskladnení a dokonalom utlačení sa hmota prekryje najskôr bočnými fóliami a následne jednou tenkou krycou fóliou a min. jednou silážnou krycou fóliou s min. hrúbkou 0,15 mm. Silážna krycia fólia musí byť dostatočne pevná, pružná a stabilizovaná voči UV žiareniu. V zastrešenom silážnom žľabe je vhodnejšia čierna fólia a v nezastrešenom žľabe mliečne biela, v dôsledku nižších strát živín a energie. Pri kúpe krycej silážnej fólie je potrebné prihliadať aj na jej životnosť. Akýkoľvek iný spôsob "zakrytia" hmoty (ako napr. prísev hustosiatych obilnín) v silážnom žľabe, ako použitie silážnej fólie je nevhodný. V silážnom žľabe so šírkou 15 m a dĺžkou 40 m ak sa znehodnotí "len" 30 cm siláže na povrchu, tak to predstavuje stratu cca 2400 € pri cene kukuričnej siláže 30 € za 1 tonu.
  9. Zaťaženie
    Na povrchu a po okrajoch je nutné silážnu fóliu zaťažiť napr. pneumatikami, vreckami s pieskom, balíkmi alebo súvislou vrstvou slamy, príp. panelmi tak, aby sa nepretrhla a zakrývala hmotu po celú dobu uskladnenia. Zaťaženie fólie pieskom je rizikové v dôsledku možného zmiešania piesku so silážou najmä pri vyberaní, čo negatívne ovplyvňuje príjem a stráviteľnosť živín.
  10. Spôsob vyberania
    Z hľadiska eliminácie strát živín a energie ako aj hygienickej kvality je veľmi dôležitý aj spôsob vyberania kukuričnej siláže. Za vhodné možno považovať vyberanie blokovým vykrajovačom alebo frézou. Pri technológii vyberania siláže frézou dochádza k intenzívnejšiemu narušeniu štruktúry (zmenšovanie častíc) v porovnaní s blokovým vykrajovačom. Odber siláže by mal byť pravidelný (1-1,5 m za týždeň) so zabezpečením minimálnej styčnej plochy so vzduchom, čím sa minimalizujú aeróbne straty. Nevhodné na vyberanie siláže sú rôzne nakladače, ktoré narušujú silážne dielo a prevzdušňujú hmotu. Aeróbneho rozkladu sa zúčastňujú najmä kvasinky a plesne, ktoré spotrebovávajú cukry, metabolizujú kyselinu mliečnu, produkujú toxíny a iné zlúčeniny negatívne ovplyvňujúce chuť siláže a jej príjem.

Tab. 1: Výživná hodnota kukuričných siláží analyzovaných v roku 2011

rok 2011
S
NL
T
VL
Š
Po
PDIN
PDIE
NEL
NEV
g.kg-1
g.kg-1 sušiny
MJ.kg-1 suš.
priem.
324,1
73,7
30,6
182,2
363,6
41,6
44,9
65,5
6,32
6,29
min.
237,3
58,4
24,9
156,6
333,5
29,5
35,4
60,4
6,21
6,16
max.
387,1
102,2
37,2
264,1
383,2
54,4
62,0
68,3
6,39
6,36
S: sušina, NL: dusíkaté látky, T: tuk, VL: vláknina, Po: popol, PDIN a PDIE: skutočne stráviteľné NL v tenkom čreve prežúvavcov,
NEL: netto energia laktácie, NEV: netto energia výkrmu

Pri hodnotení kvality kukuričných siláží z oblasti západného Slovenska analyzovaných v roku 2011 na Katedre výživy zvierat, FAPZ, SPU v Nitre (tab. 1) sme zistili priemerný obsah sušiny 32,4 %, pričom 23 % vzoriek malo obsah sušiny pod 30 %. V kukuričných silážach bol zaznamenaný priemerný obsah vlákniny 182,2 g a škrobu až 363,6 g v 1 kg sušiny. Energetická hodnota vyjadrená NEL mala priemerný obsah 6,32 MJ.kg-1 sušiny, čo predstavuje produkčnú účinnosť 1,99 kg mlieka so 4 % obsahom tuku. Všetky kukuričné siláže sa vyznačovali vyšším obsahom kyseliny mliečnej ako 10 g v kg pôvodnej hmoty. Vyšší obsah kyseliny octovej ako 20 g v kg sušiny malo takmer 77 % vzoriek kukuričných siláží a vyšší obsah ako 30 g v kg sušiny malo 38 % vzoriek. V kukuričných silážach sme nezaznamenali prítomnosť nežiaducej kyseliny maslovej. Hodnota pH sa pohybovala v rozpätí od 3,46 do 4,08 s priemernou hodnotou 3,7. Po zatriedení do akostných tried, len 15 % vzoriek splnilo parametre pre I. kvalitatívnu triedu, 31 % splnilo kritériá pre II. a rovnako aj III. akostnú triedu a 23 % pre najhoršiu kvalitatívnu triedu (IV). Hlavnou príčinou zatriedenia kukuričných siláží do nižších akostných tried bol vyšší obsah kyseliny octovej, príliš nízke hodnoty pH (pod 3,7) a u jednej vzorky aj vysoký obsah vlákniny (nad 26 %).

Vystavené 7.11.2012

Autori textu: Miroslav Juráček; Daniel Bíro; Milan Šimko; Branislav Gálik; Michal Rolinec