Logo SPÚ
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: richard.pospisil@uniag.sk
 
 


Pestovanie kukurice siatej na siláž

Kukurica siata má v rámci obilnín významné postavenie. Z pohľadu svetovej i domácej produkcie sa zaradila medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce plodiny. Kukuricu síce v osevných postupoch počítame skôr medzi okopaniny, ale s ohľadom na botanickú príbuznosť a uplatňované pestovateľské technológie je zaraďovaná medzi obilniny.

Podiel pestovania kukurice siatej v súvislosti so špecializáciou vzrastá najmä vo vhodných pestovateľských podmienkach vďaka jej vysokej produkčnej schopnosti a možnosti vysokého stupňa mechanizovania prác pri jej pestovaní.

Kukurica siata na zrno je plodina veľmi teplých, suchších až mierne vlhkých oblastí s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Kukurici sa najlepšie darí na hlinitých hlbokých výhrevných pôdach dobre zásobených vápnom, humusom a živinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH je 5,5-6,8). V suchších polohách sú vhodnejšie pôdy ťažšie, v menej vhodných polohách za predpokladu dostatočného hnojenia aj pôdy ľahšie. Pre svoju vyššiu odolnosť voči suchu je kukurica siata vhodnejšia najmä do humóznych piesočnatých pôd, kde sa pšenici darí horšie. Má pomerne vysoké nároky na teplo (v dobe kvitnutia vyžaduje teploty 18-19°C). Zvýšené nároky na vlahu má asi do júla, t.j. kým si nevybuduje dostatočne mohutnú, hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. V prípade, že sa pestuje na hydromorfných pôdach, je neskôr na zrážky odkázaná menej. Najmä v suchších oblastiach je preto treba pri predsejbovej príprave dbať o šetrenie pôdnou vlahou.

Kukurica siata na siláž pri produkcii sušiny fytomasy 10 - 12 t.ha-1 a pri minimálnom hmotnostnom podiele šúľkov v zberanej hmote 50%, vyžaduje pozemok dobre zásobený všetkými živinami. Na vyprodukovanie uvedeného množstva hmoty je potrebné porastom kukurice dodať 120 - 180 kg N, 30 - 45 kgP a 80 - 160 kgK.ha-1. Nedostatočné zásobenie rastlín fosforom sa prejavuje najmä pri mladých rastlinách pred metaním. Listy sú užšie, sfarbené do tmavo modrozelenej farby a konce horných listov sú červeno-purpurové. Šúľky sú malé, zdeformované. Fosforečné hnojivá je najlepšie dodať do pôdy na jeseň spolu s hospodárskymi hnojivami. Dobrá výživa fosforom sa priaznivo prejaví v nasadení klasov a ich veľkosti. Draslík podporuje tvorbu cukrov, znižuje poliehavosť rastlín a zlepšuje ich odolnosť proti nepriaznivým vplyvom počasia. Dusík v priemyselnom hnojive je vhodné dodávať delene a to dve tretiny dávky pred sejbou a tretinu dávky vo fáze 5 - 6 listov. Touto delenou dávkou znížime straty dusíka do podzemných vôd a vytvoríme priaznivejšie podmienky pre rovnomerný príjem dusíka rastlinou.

Kukurica siata na siláž má najväčšie požiadavky na dusík v období intenzívneho rastu a tvorby šúľkov. To je asi po 60 dňoch od sejby. Nedostatok dusíka sa prejavuje žltozeleným sfarbením rastlín, pomalým rastom, tenkým steblom a často dochádza k predčasnému žltnutiu spodných listov. Klasy po odkvitnutí sú malé, nevyvinuté.

Kukurica dobre reaguje a využíva aj tekuté organické hnojivá. Najlepšou technológiou ich aplikácie je podlistová do meziriadkov na povrch pôdy, alebo pomocou špeciálnych radličiek priamo do pôdy.

Na sledovanie vplyvu digestátu - vyhnitého biokalu po kontinuálnej výrobe bioplynu na pôdu, výživový režim, zdravotný stav, produkčnú schopnosť a kvalitu produktov pestovaných plodín je založený poloprevádzkový pokus na parcele pri letisku v blízkosti vybudovanej bioplynovej stanice na závode 01 Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku v Kolíňanoch.

Pri hodnotení vybraných parametrov kvality dopestovanej kukurice siatej na siláž (tab. 1) konštatujeme, že na variantoch "Biokal" sme zaznamenali porovnateľné výsledky parametrov kvality s druhou kontrolou hnojenia - maštaľným hnojom.

Tabuľka 1: Vybrané parametre kvality kukurice siatej na siláž hnojenej digestátom - biokalom po výrobe bioplynu (Hanáčková, 2009)

Variant hnojenia

Rok
N
mg.kg-1
vláknina
popol
tuky
sušina
%
Kontrolný variant
2007
15,48
21,18
4,81
1,59
43,00
2008
9,88
13,88
2,67
6,64
49,00
priemer
12,68
17,53
3,74
4,12
46,00
MH 25 t.ha-1
2007
18,18
18,88
3,72
1,69
36,00
2008
12,94
13,50
2,72
3,38
46,00
priemer
15,56
16,19
3,22
2,54
41,00
Biokal jeseň
50 t.ha-1
2007
17,41
19,75
4,20
1,70
36,00
2008
12,65
11,14
2,58
2,93
48,00
priemer
15,03
15,45
3,39
2,32
42,00
MH 40 t.ha-1
2007
17,76
18,90
3,46
1,55
37,00
2008
11,95
14,34
3,01
3,11
40,00
priemer
14,86
16,62
3,24
2,33
38,50
Biokal počas vegetácie
50 t.ha-1
2007
16,18
21,59
4,02
1,27
30,00
2008
13,80
11,85
2,72
5,66
48,00
priemer
14,99
16,72
3,37
3,47
39,00

To naznačuje, že hnojenie digestátom - biokalom je nielen rovnocenné z hľadiska obsahu živín iným hnojivám, ale pôsobí pozitívne aj na kvalitu dopestovanej silážnej kukurice.

Zároveň bol zaznamenaný efekt určitého predlžovania vegetácie (nižšia sušina v porovnaní s ostatnými variantami v čase zberu), čím sa ponúka možnosť regulácie termínu zberu jednotlivých, rôznymi hnojivami hnojených porastov.

Kukuricu siatu možno z hľadiska produkcie využiteľnej energie považovať v našich podmienkach za najvýznamnejšiu kŕmnu plodinu. Kukurica siata na siláž poskytuje energeticky vysoko koncentrované glycidové krmivo, ktoré je vhodné na kŕmenie všetkých druhov polygastrických zvierat, najmä výkrmových. Chovatelia dobytka využívajú kukuricu siatu na kŕmenie počas celého roka. Počas vegetácie na zeleno v čerstvom stave (letné obdobie), alebo v mimovegetačnom období technologicky upravenú - konzervovanú, vo forme siláže.

Na skrmovanie v čerstvom stave je kukurica najvhodnejšia v čase metania až kvitnutia, kedy obsahuje 12-15 % sušiny, 0,5-0,8 % SNL a 8-10 ŠJ. Vzhľadom na to, že obsahuje len 2,5-3,0 % vlákniny a veľké množstvo cukrov (takmer 4-5 %), prijíma ju hovädzí dobytok s veľkou chuťou v značných dávkach. Je vhodným doplnkom pri skrmovaní zelenej lucerny, ďatelinovín a ďalších krmovín bohatých na dusíkaté látky.

Na silážovanie je najvhodnejšia kukurica v období mliečnovoskovej zrelosti šúľkov, kedy má 25-30 % sušiny a podiel šúľkov tvorí minimálne 35-45 % z celkovej hmoty sušiny. Kukurica s týmto vysokým podielom šúľkov dosahuje 0,9-1,5 % SNL, 13-16 ŠJ a 6-9 % vlákniny. Len takáto silážna kukurica dáva predpoklady pre výrobu kvalitnej siláže a pri jej skrmovaní pre dosahovanie vysokej úžitkovosti pri nízkej spotrebe jadrových krmív.

Z hľadiska produkcie NEL, NEV je najvhodnejším termínom zberu vosková zrelosť (28 - 32% sušiny). Po tejto fáze sú už zrná dosť tvrdé a pri silážovaní nesfermentujú ak ostávajú neporušené. Dobytok tieto zrná nedostatočne požuje a značné množstvo prechádza nepoškodených zažívacím traktom. Lepšie využitie zrna je možné zabezpečiť už pri vlastnom zbere použitím rezačiek pre silážnu drvinu a využiť také typy vyberačov, ktoré tiež narušujú zrno. Pri zbere sa odporúča dodržať zásadu, že čím je nižšia sušina, tým môže byť dlhšia rezanka. Pri sušine 27% (mliečno vosková zrelosť) by dĺžka rezanky mala byť 20 - 25mm. Kukurica siata na siláž poskytuje v tejto fáze vysokú produkciu sušiny s podielom klasov nad 50%. Pri sušine pod 25% dochádza k silnému odtoku silážnych šťiav a k veľkým stratám živín.

Silážovanie je spôsob konzervovania krmív v šťavnatom stave kyselinou mliečnou. Kyselinu mliečnu vytvárajú baktérie mliečneho kysnutia z cukru nachádzajúce sa v krmivách za neprístupu vzduchu. Podmienkou správneho mliečneho kysnutia je dostatok cukru, dôkladné vytlačenie vzduchu, skladovací priestor zabraňujúci prístupu vzduchu, čistota a primeraný obsah vody v silážovanej hmote.

Zber a silážovania kukurice hlavne na veľkých farmách a s veľkými výmerami tejto plodiny si vyžaduje dobrú organizáciu práce. Jedným z kľúčových parametrov je včasné poznanie priebehu dozrievania a živinového zloženia kukurice na všetkých plochách, postupnosť zberu a dokonalé utláčanie hmoty v silážnych jamách alebo veľkoobjemových vakoch.

Vystavené 20.7.2010

Autori textu: prof. Dr. Ing. Richard Pospišil; Ing. Marián Mano