Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
E-mail: polak@vutphp.sk
 
 

Výroba kvalitných siláží z trávnych porastov a zásady silážovania kukurice

Výroba kvalitných siláží z trávnych porastov

V poľnohospodárskej praxi je výroba krmív v súčasnosti pod stálym tlakom zefektívňovania chovu a výživy zvierat pri znižovaní nákladov na jednotku produkcie. Nestabilné klimatické podmienky v posledných rokoch spôsobujú značné výkyvy v úrodách zelených krmovín, čím stúpajú požiadavky na množstvo a kvalitu konzervovaných krmív aj v letnom kŕmnom období. Z týchto dôvodov je výroba siláží neodmysliteľnou súčasťou výroby konzervovaných krmív pre prežúvavce, nakoľko zabezpečuje efektívnu výrobu mlieka a mäsa. Prednosťou silážovania je, že krmivá možno zberať v optimálnom štádiu zrelosti, kedy obsahujú najviac využiteľných živín a energie a tiež uchovanie podstatnej časti úrody krmovín na čas vegetačného kľudu. Obsah živín v konzervovaných krmivách nepodlieha počas ich skladovania takým výrazným zmenám ako v zelených krmivách počas vegetácie, čo je dôležité pre stabilitu obsahu živín v kŕmnych dávkach pre hospodárske zvieratá.

Pri silážovaní je treba brať do úvahy celý rad faktorov, ktoré nie je možné oddeľovať, lebo je od nich závislá výsledná kvalita konzervovaných krmív, najvýznamnejšie sú: druh krmoviny (odroda, hybrid, miešanka, podiel bylín a burín), zloženie krmoviny (chemické, epifytná mikroflóra, emisie cudzorodých látok), fenologická fáza v čase zberu, počasie, agrotechnika, technológia zberu a konzervovania, úprava krmiva, ošetrenie (stimulátory, inhibítory) a skladovanie. Kŕmna hodnota získaných siláží, druh a rozsah strát potom naväzuje na priebeh kvasných a ďalších pochodov v konzervovaných krmovinách.

Spôsobilosť krmovín k silážovaniu sa nazýva silážovateľnosť. Závisí od chemického zloženia hmoty určenej pre konzervovanie, ktorá pri trávnych porastoch vyplýva z ich chemického zloženia. Úspešnosť fermentačného procesu je v podstatnej miere ovplyvnená obsahom sušiny, vodorozpustných sacharidov a dusíkatých látok. Medzi faktory, ktoré vplývajú na silážovateľnosť trávnych porastov patrí aj úroveň hnojenia dusíkom, poradie kosby a fenologická fáza porastu v čase zberu.

Zvyšovaním dávok dusíkatého hnojenia preukazne narastá obsah N-látok a klesá obsah cukrov, vplyvom čoho sa trávna hmota ťažšie silážuje. Naopak obmedzené alebo žiadne hnojenie porastov dusíkom síce zvyšuje obsah vodorozpustných sacharidov, znižuje pufračnú kapacitu a zlepšuje silážovateľnosť, ale v porastoch je nedostatok dusičnanov, tým chýba ochranný účinok dusitanov voči baktériám maslového kvasenia, a to môže umožniť vytvorenie kyseliny maslovej skôr ako pH klesne na kritickú úroveň.

S poradím kosby sa zlepšuje chemické zloženie krmovín a obsah sušiny sa spravidla zvyšuje, čo pozitívne ovplyvňuje silážovateľnosť. V prvých kosbách sa aj napriek najvyššiemu zastúpeniu cukrov v trávnej hmote pre nízky obsah sušiny nedarí bez zavädania vyrobiť kvalitné siláže ani s použitím konzervačných prípravkov.

Tab. 1 Silážovateľnosť zelenej trávnej hmoty a kvalita vyrobených siláží (g.kg-1 sušiny)

Kosba

Porast

Sušina
pôvodnej hmoty

N - látky

Koeficient
silážovateľ-
nosti

Obsah kyselín

Akostná
trieda

VRS/NL

mliečna

octová

maslová

1

TTP

250,56

135,91

0,93

21,60

24,79

7,21

III

PTP

231,85

136,94

0,99

12,06

27,91

17,67

IV

DPT

257,18

144,54

0,91

18,30

22,64

18,02

IV

2

TTP

367,83

151,56

0,56

23,98

12,90

0,00

III

PTP

340,99

152,40

0,53

30,41

13,57

1,45

II

DPT

365,46

149,63

0,56

25,66

11,68

4,42

II

3

TTP

293,62

176,30

0,52

45,86

16,65

0,00

I

PTP

257,55

175,26

0,52

42,50

16,99

0,00

I

DPT

323,29

157,31

0,59

37,68

14,41

0,00

I

TTP-poloprírodný trávny porast, PTP-prisievaný trávny porast, DTP-dočasný trávny porast

S vývojom krmovín dochádza k poklesu obsahu N-látok, pričom sa obsah sušiny a cukrov zvyšuje. Tieto skutočnosti síce pozitívne ovplyvňujú chemické zloženie porastu k silážovaniu, ale v priebehu starnutia tráv sa zvyšuje koncentrácia vlákniny a klesá koncentrácia NEL, PDIN a PDIE. Znižovanie koncentrácie živín a energie v krmovinách znižuje stráviteľnosť a produkčnú účinnosť objemových krmív, preto je zber krmovín v optimálnej fenologickej fáze dôležitý.

Okrem už uvedených ukazovateľov závisí obsah živín v trávnej hmote určenej pre silážovanie aj od technológie prípravy hmoty na poli. Straty živín a energie počas zavädania biomasy vznikajú najmä pri nepriaznivých klimatických podmienkach, čo znižuje výživnú hodnotu vyrobených krmív. Jednou z možností eliminácie strát, zrovnomernenia a urýchlenia procesu zavädania je využitie mechanickej úpravy pokosenej hmoty žacími strojmi kombinovanými s kondicionérom. Narušením štruktúry stebiel a načechraním hmoty na riadku dosiahneme skrátenie doby zavädania a tým zníženie strát živín a energie. Spojenie pracovných operácií zároveň prispieva k ochrane porastu a pôdnej štruktúry znížením počtu prejazdov mechanizačných prostriedkov po pozemku.

Ako významný faktor voľby technológie výroby objemových krmív na zimné obdobie v praktických podmienkach vystupuje dostupnosť už vybudovaných stavieb a zariadení. Pri konzervovaní produkcie trávnych porastov a ich miešaniek s leguminózami silážovaním je možné realizovať viaceré výrobné systémy.

Pri silážovaní do žľabov o výslednej kvalite siláže rozhoduje vo veľkej miere rýchlosť naskladňovania hmoty. Pomalé plnenie žľabov spojené s nedostatočným utláčaním má za následok zvyšovanie teploty v naskladňovanej biomase, čo vytvára podmienky pre rozvoj nežiadúcich baktérií, fermentačný proces neprebieha požadovaným smerom a výsledkom je siláž nízkej kvality a výživnej hodnoty. Kvalita siláží vyrobených v žľaboch je ovplyvnená aj dĺžkou rezanky, stupňom zavädnutia, spôsobom zakrytia a zaťaženia hmoty po naplnení žľabov. Uplatňovaním správnych technologických postupov výroby siláží pri optimálnom obsahu sušiny je možné dosiahnuť kvalitné krmivo s vysokou produkčnou účinnosťou. Eliminuje sa tým aj riziko odtoku silážnych štiav, a tým kontaminácia životného prostredia organickými kyselinami, ako aj problematika likvidácie neúspešne vyrobených siláží nevhodných na skrmovanie.

Rozvoj ekologických a malovýrobných foriem poľnohospodárskej činnosti prináša potrebu uplatňovať také výrobné postupy, ktoré zodpovedajú príslušným požiadavkám a podmienkam výroby. Jedným z takýchto postupov je technológia konzervácie zavädnutej trávnej hmoty prieťažnou samolepiacou fóliou vo forme balíkov. Táto technológia má výhodu z dôvodu ľahkej manipulácie a uskladnenia balíkov hlavne pri nižších koncentráciách zvierat a tiež v tom, že každý balík je vlastne samostatné hermeticky uzavreté silo. Pri výrobe balíkov je jedným z dôležitých kritérií na dosiahnutie požadovanej kvality, stráviteľnosti a nutričnej hodnoty výsledných siláží dodržanie optimálneho obsahu sušiny lisovanej a obaľovanej hmoty. Pri balíkovaní biomasy trávnych porastov odporúčame rozsah obsahu sušiny 350-400 g.kg-1 a pri biomase lucernotrávnych a ďatelinotrávnych miešaniek 370-450 g.kg-1. Pri hmote s veľmi nízkym obsahom sušiny môže počas fermentačného procesu dôjsť k deformáciám balíkov, poškodeniu fólie a odtoku silážnych štiav. Naopak pri lisovaní hmoty s vysokým obsahom sušiny, dochádza k vysokým stratám už na poli pri zbere odrolom listových častí, ktoré majú vysokú výživnú hodnotu. Presušená hmota sa horšie lisuje a uzavretý vzduch v balíku napomáha rozvoju plesní, čím sa znižuje kvalita a výživná hodnota vyrobených siláží a tiež hrozí nebezpečenstvo ohrozenia zdravotného stavu zvierat mykotoxínmi. Pre zabezpečenie dokonalej hermetizácie obalenej hmoty, a tiež vyššej odolnosti voči mechanickému poškodeniu a poveternostným vplyvom odporúčame použiť minimálne 4-6 vrstiev prieťažnej fólie.

Tab. 2 Kvalita, výživná hodnota a stráviteľnosť zakonzervovanej hmoty v balíkoch

Variant

Sušina

pôvodnej hmoty

(g.kg-1)

Akostná

trieda

PDIN

PDIE

NEL

NEV

ME

Sušina

N - látky

Vláknina

OH

( g.kg -1 sušiny )

( MJ.kg -1 sušiny )

( % )

TTP

361,07

I

71,49

69,64

5,52

5,37

9,38

68,5

69,1

72,4

71,2

558,86

II

65,75

66,71

5,17

4,96

8,95

63,6

62,9

67,8

66,4

Lucerno - trávna

miešanka

366,10

I

86,23

80,03

5,54

5,43

9,43

67,5

72,9

66,3

69,3

585,58

I

78,10

66,85

5,39

5,24

9,19

65,9

66,0

66,4

67,6

Súčasná prechemizovaná doba a vedomie ochrany životného prostredia zasahujú aj do oblasti konzervovania krmovín, a to hlavne v smere obmedzovania chemických konzervantov so snahou zavádzať biologické konzervanty, ktoré prakticky nezaťažujú životné prostredie, ani nedávajú predpoklad nežiadúcich reziduálnych látok v konečných produktoch, t.j. potravinách. V tejto súvislosti zaujímajú dnes vo výrobe konzervovaných krmív probiotické konzervačné prípravky na báze mikroflóry kompetentných baktérií mliečneho kvasenia homofermentatívneho alebo heterofermentatívneho typu v čistých formách alebo v kombináciách s enzýmami, ktorých úlohou je uvoľnenie ľahkoskvasiteľných cukrov pre metabolizmus laktobacilov.

Tab. 3 Kvalita, výživná hodnota a stráviteľnosť zakonzervovanej trávnej hmoty ošetrenej probiotikami

Variant

Sušina

pôvodnej

hmoty (g.kg-1)

Akost.

trieda

PDIN

PDIE

NEL

NEV

ME

Sušina

N - látky

Vláknina

OH

( g.kg -1 sušiny )

( MJ.kg -1 sušiny )

( % )

Kontrola

257,4

II

75,83

82,90

6,71

6,82

11,05

71,1

67,4

71,9

72,7

Kontrola + kyselina mravčia

261,0

I

77,47

81,20

7,02

7,24

11,45

74,1

72,6

74,0

75,4

BMK + enzým

268,8

I

78,21

82,18

7,12

7,36

11,57

74,6

70,7

77,6

75,6

BMK

266,2

I

75,33

79,72

6,85

7,03

11,22

72,7

69,3

75,7

73,9

Rozhodnutie o ich použití musí vychádzať z objektívneho posúdenia ich pôsobenia a dosiahnutej účinnosti. Všeobecne však z výsledkov dosiahnutých v našich pokusoch môžeme tvrdiť, že pozitívne ovplyvňujú kvalitu siláží, zvyšujú obsah kyseliny mliečnej, znižujú straty živín a energie.

Aj pri použití silážnych prípravkov je nevyhnutné zabezpečiť všetky pracovné operácie, ktoré súvisia s technológiou konzervovania a to: optimálna fenologická fáza, obsah sušiny pri zbere, dĺžka rezanky, hygiena naskladňovania do sila, utlačenie hmoty a hermetizácia silážneho priestoru. V praktických podmienkach je niekedy obtiažne zabezpečiť požadovaný komplex pracovných operácií, vzniknuté nedostatky sa však zákonite prejavia na výslednej kvalite a výživnej hodnote vyrobených krmív. So stúpajúcou kvalitou objemových krmív sa zároveň zvyšuje príjem sušiny a stráviteľnosť, zvieratá tak uhrádzajú potrebu energie na produkciu vo zvýšenej miere základnou kŕmnou dávkou bez nadmerných dávok jadrových krmív.

Výroba krmovín ako súčasť poľnohospodárskej prvovýroby premosťujúca rastlinnú a živočíšnu výrobu je činiteľom bezprostredne vstupujúcim do celkovej krajinotvorby územia a jednotlivých regiónov. Dôsledným uplatňovaním poznatkov o možnostiach konzervácie produkcie trávnych porastov je možnosť efektívneho využitia produkčného potenciálu krajiny pri obmedzení negatívnych vplyvov tohto odvetvia poľnohospodárstva na životné prostredie.

 

Zásady silážovania kukurice

Kukuričná siláž predstavuje nosný podiel základných kŕmnych dávok najmä v nížinných oblastiach Slovenska, i keď aj v severnejších regiónoch nachádza vo výžive polygastrických zvierat významný podiel. Pestovanie kukurice na siláž má u nás dlhodobú tradíciu a jej agrotechnika je na dobrej úrovni nielen teoreticky prepracovaná, ale často i úspešne aplikovaná v praktických podmienkach. Otázka využitia produkčného potenciálu tejto plodiny však nekončí dosiahnutím plánovanej úrody na hektár, ale konkrétnym potenciálom krmív určených pre potreby živočíšnej výroby. Konzervovanie kukurice silážovaním predstavuje významný faktor ovplyvňujúci rentabilitu výroby celého podniku a zároveň je predpokladom pre kontinuitu využitia biologickej hodnoty tejto výkonnej krmoviny.

Predpoklady pre úspešné zakonzervovanie sú pri kukurici na veľmi dobrej úrovni, či už z hľadiska dostatku ľahkoskvasiteľných sacharidov alebo malého podielu tlmivo pôsobiacich látok. Samotnú silážovateľnosť ovplyvňuje najmä obsah sušiny a jej zloženie, ktoré sú bezprostredne závislé od fenologickej fázy kukurice v čase zberových prác. V postupnosti technologických požiadaviek na výrobu kvalitnej kukuričnej siláže je veľkou výhodou dosahovanie požadovaného obsahu sušiny porastu “na koreni”, t.j. prirodzeným vegetačným starnutím, čo je i výrazným rozdielom kukurice v porovnaní s inými krmovinami.

Obsah sušiny pri silážovaní hmoty smerujeme v závislosti od pestovateľských podmienok a požiadaviek na výživnú hodnotu siláže. Vhodnejšie podmienky pre pestovanie, teda nížinné oblasti Slovenska, umožňujú využiť rozsiahly sortiment odrôd silážnych kukuríc, pri ktorých je možné dosahovať vyšší obsah sušiny pri zvýšenom podiele klasov v úrode, čím sa stúpa nielen jej stráviteľnosť, ale i samotné využitie živín a produkčná účinnosť. V severnejších oblastiach pestovateľské podmienky vzhľadom na skrátené vegetačné obdobie determinujú možnosť výberu odrody či hybridu. Je potrebné zvoliť veľmi skoré a skoré odrody s nižším číslom FAO, i keď konkrétna voľba závisí od posúdenia príslušných požiadaviek a možností výroby. Jednoznačne však musíme počítať s tým, že súčasne so skorosťou odrody klesá výnos živín z hektára a koncentrácia energie v úrode, čo hlavne pri dojniciach naznačuje využitie týchto siláží skôr pri zvieratách s nižšou úžitkovosťou.

U vysokoprodukčných dojníc stúpajú nároky na zabezpečenie dostatku energie a živín, čo prináša potrebu obsahu NEL v kg sušiny na úrovni 6,5 MJ, v počiatočných štádiách laktácie i nad 7,0 MJ. Skoršie hybridy svojim zníženým výnosom nie sú schopné túto požiadavku pokryť, preto kukuričná siláž plní v rámci podhorských oblastí v kŕmnych dávkach len doplnkovú a stabilizačnú funkciu.

V nížinných oblastiach je situácia diametrálne odlišná a možnosť využitia vysokoproduktívnych, výnosných odrôd kukurice prináša možnosť výberu nielen klasických metód konzervovania, ale i realizáciu výroby LKS siláží, prípadne silážovaného vlhkého mliaždeného zrna. Najmä posledný z menovaných postupov je efektívnym riešením pre chovy s vysoký podielom vysokoprodukčných zvierat.

Pri klasickom konzervovaní kukurice vznikajú nároky na kvalitu rezačiek a zvládnutie uskladnenia konzervovanej hmoty. Napriek dobrej silážovateľnosti kukurice sa môžu vyskytnúť faktory znižujúce konečný efekt pri skrmovaní siláží. Celá technológia silážovania musí byť smerovaná pre zabezpečenie vysokej produkčnej účinnosti krmiva, a preto je nevyhnutné zvoliť nielen optimálny čas zberu, ale aj v maximálnej miere eliminovať straty znižujúce biologickú hodnotu dopestovanej úrody.

S postupujúcou vegetačnou fázou sa pri kukurici zvyšuje podiel klasov a zrna na celkovom obsahu sušiny, pričom obsah vlákniny klesá. Pre výrobu siláže so zníženým zastúpením vlákniny je napriek tomu potrebné adekvátne zvoliť výšku strniska pri zbere, nakoľko spodná časť rastlín, teda steblá nad povrchom pôdy, obsahujú vlákniny najviac. Výška rezu je následne kompromisom medzi množstvom hospodárskej úrody a jej kvalitou. Zber kukurice je potrebné v nížinných výrobných oblastiach začať po dosiahnutí sušiny 30-38 %. Uvedený obsah sušiny zabezpečuje nielen vysokú produkciu živín z pestovateľských plôch, ale i dobrú kvalitu siláží vzhľadom na vysoký obsah živín a energie v hmote pri súčasnej eliminácii odtoku silážnych štiav. Vo vyššie položených regiónoch nie je možné vzhľadom na kratšiu vegetáciu dosiahnuť túto hranicu a úrodu musíme zberať už pri sušine 25 %, minimálne však 22 %. Pri nižšom podiele hrozí nielen výrazný odtok silážnych štiav, ale i celkovo neúspešný priebeh kvasných procesov, výsledkom čoho je nekvalitná, často len podmienečne skrmovateľná siláž.

Čím vyšší obsah sušiny ako aj podiel klasov a zrna je v zberanom poraste, tým sa zvyšujú i nároky na dĺžku rezanky silážovanej hmoty. Pri mliečno-voskovej zrelosti postačuje rezanka o dĺžke 2 cm, pri voskovej zrelosti je potrebná nielen kratšia rezanka s dĺžkou do 1 cm, ale vzhľadom na vyšší podiel klasov i minimálne narušenie 90 % zŕn. V opačnom prípade klesá ich stráviteľnosť a skrmovaním týchto siláží nestúpa produkcia zvierat, ale kvalita maštaľného hnoja. Ak nie je možné po technickej stránke zabezpečiť tieto hodnoty, javí sa racionálnejším riešením zber kukurice pri nižšom obsahu sušiny a jej rezanie na dlhšiu rezanku, čo sa však odzrkadlí na nižšom výnose živín z hektára a nižšom príjme sušiny u zvierat.

Rezaním hmoty dochádza ku uvoľneniu bunkových štiav, ktoré obsahujú prekurzory pre tvorbu kyseliny mliečnej, a tým tvoria živnú pôdu pre činnosť baktérií mliečneho kvasenia. Po natlačení hmoty do žľabu sa úspešnosť silážneho procesu odvíja od rýchleho zabezpečenia poklesu hodnoty pH, čo dosiahneme intenzívnou tvorbou kyseliny mliečnej. Pre jej tvorbu je potrebný nielen dostatok ľahkoskvasiteľných sacharidov, ale aj adekvátne podmienky pre rozvoj baktérií. Najlepšie sa rozmnožujú za neprístupu vzduchu pri teplote 25-30 °C, preto je nutné dôkladné utlačenie a vytesnenie vzduchu z vrstvenej hmoty pri jej naskladňovaní do silážneho priestoru. Vrstvenie privážanej hmoty teda musí byť primerané jej množstvu. Lepšie je utláčať niekoľko tenších vrstiev, ako jednu hrubú, čím by pružnosťou narezanej hmoty dochádzalo ku nedostatočnému vytesneniu vzduchu. Po naskladnení musíme povrch hmoty dokonale utesniť a celý silážny priestor hermeticky uzavrieť, na čo sú vhodné na trhu už bežne prístupné silážne fólie. Ich povrch následne zaťažíme, najlepšie vrecami s pieskom.

Pri dodržaní technologických požiadaviek je možné vyrobenú siláž skrmovať už za štyri týždne od uskladnenia. Pri vyberaní siláže nevhodnou technikou však môže dôjsť ku veľkým stratám, a to nielen čo sa týka množstva, ale aj kvality siláže. Pri použití strojov výrazne narušujúcich natlačenú hmotu dochádza k jej nežiadúcemu prevzdušneniu a stratám sušiny a živín sekundárnym prekvasením. Predchádzať týmto efektom je možné používaním vyberacích fréz, vhodnejšie z pohľadu dieteticky zvierat sú ale blokové vyberače siláže, ktoré zachovávajú pôvodnú štruktúru siláže. Jednorázový odber by mal siahať do minimálnej hĺbky 40 cm, siláž nie je vhodné vyberať do zásoby. Minimálna požiadavka na frekvenciu odberu je dvakrát do týždňa, inak dochádza ku nežiadúcemu znehodnoteniu nielen povrchových, ale aj hlbších vrstiev hmoty. Podstatné je zachovať výživnú hodnotu vyrobenej siláže tak, aby bola v rovnakej kvalite akú má v silážnej jame predkladaná aj zvieratám, a tým sa v maximálnej miere využil jej produkčný potenciál.

Výslednú kvalitu siláže je do istej miery možné ovplyvniť použitím konzervačných prípravkov, ktoré inhibujú činnosť nežiadúcich mikroorganizmov alebo výrazne znižujú aktívnu kyslosť, čo podporuje rozvoj baktérií mliečneho kvasenia. Niektoré naviac ovplyvňujú aeróbnu stabilitu siláží, čo sa pozitívne prejavuje najmä v letnom období pri vyšších teplotách, ale aj pri použití menej vhodnej vyberacej techniky. Rozhodnutie o aplikácii konzervačného prípravku by každopádne malo vychádzať z komplexného posúdenia príslušných podmienok, pretože pri dodržaní technologických požiadaviek je možné vyrobiť kvalitnú kukuričnú siláž aj bez ich použitia.

Vystavené 9. 10. 2003

Autori textu: Ing. Miroslav Polák - Ing. Mariana Čunderlíková