Logo VÚTPHP
CVRV - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva - Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: michalec@vutphp.sk
 
 


Pratotechnika v jarnom období

Trvalé trávne porasty (TTP) sú významnou kultúrou poľnohospodárstva Slovenskej republiky. Ich podiel z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy predstavuje jednu tretinu. Prvoradou funkciou TTP v krajine je predovšetkým protierózna a transformačná (usmerňujúca zrážkovú vodu do podzemných odtokov). Významná je i krajinotvorná funkcia trávnych porastov. Tieto funkcie môžu TTP plniť len vtedy, keď budú dobre zapojené, husté, úrodné a vhodne využívané. Vtedy bezpečne chránia pôdu pred eróziou na svahovitých pozemkoch a v inundačných územiach.

Prevažná časť výmery TTP na Slovensku sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach s horším geologicko-petrografickým substrátom ako v úrodných nížinných polohách, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál. Terénne podmienky sú veľmi rozmanité ( takmer 70 % výmery TTP je na svahoch nad 8°) a rovnako vodné pomery sú faktorom, ktorý limituje a podmieňuje ich obhospodarovanie. Fyzikálnym princípom protieróznej ochrany je maximalizácia zasakovacej schopnosti pôdy. Prirodzenou vlastnosťou pôdy pod optimálne využívaným trávnym porastom je dobrý fyzikálny stav ako aj akumulačná schopnosť pre zrážkovú vodu.

Krm z lúk a pasienkov vysokej kvality naberá predovšetkým u vysoko výkonných prežúvavcov stále viac na význame. Stojí teda pred nami obrat vo využívaní smerom k trávnym porastom. Zdroj " trávne porasty" je k dispozícii nielen svojou plochou, ale aj množstvom krmu a jeho kvalitou. Zlepšenie obhospodarovania trávnych porastov by malo viesť k tomu, aby bola zlepšená úžitkovosť hospodárska a zároveň sa udržala kultúrna krajina.

Hospodárska funkcia TTP spočíva hlavne v zabezpečovaní kvalitných bielkovinových krmovín pre polygastrické zvieratá. Chov dojníc, odchov mladého hovädzieho dobytka a oviec treba v našich podmienkach budovať na základe objemových krmovín, z ktorých významné miesto, najmä v horských a podhorských oblastiach, majú lúky a pasienky. Vysoká spotreba jadrových krmív na produkciu 1 litra mlieka alebo 1 kg hovädzieho mäsa je neopodstatnená a ekonomicky nevýhodná. Poľnohospodárske využívanie trávnych porastov sa ukazuje z dlhodobého hľadiska najefektívnejšou a najekonomickejšou formou ich obhospodarovania. Narušenie kontinuity vyvoláva vážne krajinotvorné problémy, ktoré sa v prvej fáze prejavujú zmenou botanického zloženia v prospech menej hodnotných tráv a bylín a v druhej fáze nástupom náletu drevín. Náklady vynaložené na jeho odstraňovanie sú potom podstatne vyššie ako klasické poľnohospodárske využívanie. Z celospoločenského hľadiska je preto žiadúce udržať v horských a podhorských oblastiach primerané a riadne využívanie TTP.

Hospodárskym cieľom je podchytiť predovšetkým krmovinársky hodnotné druhy. Nájsť súlad medzi zachovaním biodiverzity druhov a hospodárskym využívaním TTP je v súčasnosti hľadané optimum. Uvedené snahy úzko súvisia s programom trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Základom hospodárenia na trávnych porastoch je živý trávnik a pomocníkmi sú predovšetkým kosenie a pasenie. Vyprodukovať kvalitné objemové krmoviny s vyváženým pomerom živín je možné len zabezpečením celého komplexu pratotechnických opatrení.

Problematika výživy TTP je najzávažnejšia zvlášť v nových ekonomických podmienkach. Priemyselné hnojivá predstavujú najdrahší a objemovo najvýznamnejší vstup do poľnohospodárstva. Tak ako je to vo vyspelých krajinách, tak i u nás si bude potrebu hnojív určovať výlučne poľnohospodársky podnik, a to v závislosti od ekonomických podmienok a záujmu o poľnohospodárske produkty. Len od poľnohospodárskych subjektov bude v budúcnosti záležať, na ktorých pozemkoch vystačí len s prirodzeným úrodovým potenciálom daného porastu s 1 zberom za rok a kde sa naopak rozhodne pre vyšší príjem živín z hnojív a na racionálne využívanie.

Pre určenie toho-ktorého pratotechnického zásahu je najdôležitejšie vychádzať z konkrétneho stavu porastu, ale do úvahy treba brať aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú hospodárnosť výroby. Konečný výsledok možno posúdiť prakticky až na základe dosiahnutej produkcie v živočíšnej výrobe. V zásade ak v poraste prevláda trávna zložka kvalitných druhov - môžeme realizovať intenzívnejšiu výživu dusíkom; ak ďatelinová - uprednostniť PK hnojenie alebo pri ďateline plazivej zvýšiť frekvenciu využívania. Ak je porast nekvalitný - voliť buď totálnu obnovu alebo regeneráciu - prísev. Odber živín úrodami trávnych porastov je jedným z podkladov pre určenie dávok živín na dosiahnutie požadovanej úrody krmu. Podľa Zürma by mal mať dobrý porast v strednej Európe 50-70 % podielu tráv, 10-20 % ďatelinovín a 20-30 % bylín. V podmienkach nášho mierneho pásma má trávna zložka vždy tendenciu k dominancii. Trávy majú veľkú reaktívnosť na dusík. Trávna zložka porastu má pomerne vysokú stálosť pri rôznych výkyvoch počasia. Dokumentujú to výsledky Siebolda z dvadsaťročného pokusu. Trávy kolísali od 41-85 % a ďateliny od 4-60 % na nehnojenom poraste. Ústup ďatelinovín spôsobujú predovšetkým suché roky a zhoršené podmienky osvetlenia porastov - ich zatienenie. Pri rešpektovaní a vytvorení optimálnych podmienok pre ďatelinoviny môžeme ich s úspechom pestovať i v našich podmienkach. Je to smer P-K výživy, ktorý prevládal v minulosti a je výhodné sa k nemu vrátiť.
Zástancovia tohto smeru poukazujú na možný vzrast úrod bez akýchkoľvek dôsledkov na trávny porast. Vyzdvihujú najmä vplyv na kvalitu krmu a možnosť pútania dusíka z ovzdušia biologickou cestou. Z našich pokusov možno pre prax doporučiť pásikový prísev tetraploidných ďatelín do porastov, kde je absencia ďatelinovín. Úspešnosť prísevu závisí od priaznivých vlahových podmienok po príseve a od vytvorenia optimálnych svetelných podmienok pre vzchádzajúcu ďatelinu. Dôležité je prisievať do nízkeho pôvodného porastu, t.z. hneď na začiatku vegetácie. Neskôr je potrebné porast pokosiť na výšku 3 cm a biomasu z porastu čo najskôr vyviezť (môže byť aj vypasenie). Po príseve je potrebné kosiť pri výške 15-20 cm pôvodného porastu a hmotu tiež čo najskôr odstrániť. Pre lúčne využívanie pripadajú do úvahy všetky alternatívy. Pre nevyspytateľnosť klimatických podmienok je však požadovanú kvantitu a kvalitu krmív reálne istiť tak, že časť plôch orientovať na aplikáciu dusíka a časť na PK, teda na ďatelinoviny, ale aj na kosenie nehnojených TTP, pretože využívaním porasty tiež zlepšujeme a zahusťujeme.

Je potrebné si uvedomiť, že priemyselné hnojivá predstavujú vysoký finančný vstup, a preto je potrebné zamerať sa na skvalitnenie a maximálne uplatnenie vlastných organických hnojív. Pri aplikácii tekutých organických hnojív dbať na správne riedenie a zohľadňovať postupnosť hnojenia na jednotlivých honoch tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu prostredia povrchových a podzemných vôd. Používajú sa aplikátory kvapalných organických hnojív s radličkami alebo hadicami, pomocou ktorých je aplikácia realizovaná do mačiny alebo na povrch, čím sa znižujú straty na živinách. Pre lúčne využívanie je dôležité v jarnom období zabezpečiť vyrovnaný a čistý povrch pozemkov. Krtince a iné nerovnosti treba posmykovať a vyzbierať kamene a iné predmety, ktoré by mohli komplikovať zberové práce. Vhodné je uplatnenie lúčno-pasienkového smyku s ľahkými bránami. Dôležitý je termín 1. kosby z hľadiska kvalitatívneho ale aj kvantitatívneho v ďalších využitiach. Všeobecne by sa mali trávne porasty kosiť ešte pred metaním dominantných druhov tráv, maximálne do začiatku metania. Pre ďalšie odrastanie je dôležitý aj kvalitný rez pri kosení. Preto je potrebné v dôsledku väčšinou zastaralého strojového parku o to dôkladnejšie pripraviť zberovú techniku.

Rovnako v rakúskom poľnohospodárstve je využívanie a obhospodarovanie TP postavené na chove dobytka (BUCHGRABER, GRUBER). Zaťaženie dobytka je odvodené od hospodárskej úrody TP. Základom kŕmnej dávky je krmovina z TP (pastva, siláž zo zavädnutej krmoviny, seno) do 5000 kg mlieka bez jadra. Vo Švajčiarsku, Rakúsku a Francúzsku sa porasty na konzervovanie sušením zberajú až 5-6 krát. Aj z našich výsledkov tiež jednoznačne vyplýva, že najvyššia sledovaná frekvencia (4x) poskytovala najvyššiu kvalitu fytomasy. Obdobné výsledky dosahujú kolegovia v Českej republike (POZDÍŠEK, KOHOUTEK).

Gruber uvádza, že stupňovaním počtu kosieb z 2 na 4 sa zvyšoval veľmi zreteľne príjem objemovej krmoviny (10,4; 13,0; 15,2 kg sušiny) ako i celkový príjem krmiva. Produkčná účinnosť krmiva s ohľadom na produkciu mlieka bola pri 2,3 a 4 kosbách 11,4; 17,2 a 23,0 kg na kravu a deň. Presadenie týchto výsledkov do slovenskej praxe by zabezpečilo kvalitu mliečnych produktov a zlepšilo krajinotvorbu. S nárastom spotreby jadrového krmiva sa mení podiel objemu v kŕmnej dávke, t.j. čím viac jadra sa použije, tým nižšia je spotreba objemového krmiva pri rovnakej produkcii mlieka.

V našich svahovitých oblastiach mechanizačne neprístupných, je jediným východiskom zamerať sa na pasenie mladého hovädzieho dobytka, oviec, kôz a na lokaliatách, kde sa strieda les-pasienok na chov jelenej , srnčej a danielej zveriny. Využiteľnosť paše od začiatku pasienkovej sezóny závisí od prípravy zvierat na pasenie, ktorej treba venovať podstatne väčšiu pozornosť ako doteraz. Príprava pozostáva z vyháňania zvierat do výbehov už od zimy aspoň na 1-2 hodiny, z častejšieho vetrania maštalí, z formovania stád podľa vekovej a hmotnostnej vyrovnanosti. Dôležité je zistenie jedincov, ktoré narušujú prirodzené chovanie stáda a ich vylúčenie z neho, rovnako tak i choré jedince. Pred začiatkom pasenia musí byť realizovaná dehelmintizácia. Ak sa budú zvieratá pásť v elektrických oplôtkoch, musia byť pred zahájením pasienkovej sezóny zaháňané do navykacích oplôtkov postupne na 2-4 hodiny, potom na celý deň v celkovej dĺžke 7-10 dní. Zvieratá musia byť na pastvu pripravené a musia čakať na porast a nie naopak.

Fyzikálnymi meraniami sa zistilo, že jarné slnko je najbohatšie na ultrafialové lúče. Preto treba zdôrazniť, že jarná pastva je najcennejšia a zdravotne najhodnotnejšia. Pre prax to znamená, že treba začať s pasením skoro na jar, postupne. Na slnko si musí zviera ,rovnako ako ľudia, zvyknúť. Pamätať treba aj na odpočinok v chládku-stromy a tienidlá.

Najdôležitejší význam slnka je v jeho nevyhnutnosti pre tvorbu kostí. Slnečné lúče vytvárajú v koži z ergosterolu protikrivičný vitamín. Bez protikrivičného vitamínu je hospodárenie s vápnikom nemožné. Ak by zviera (aj človek) prijal potravou akékoľvek množstvo vápnika, bez slnka bude trpieť jeho nedostatkom.

Vystavené 12.5. 2010

Autor textu: Ing. Milan Michalec, CSc.