logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel: 037/6508 230
 
 

Zvyšovanie mliekového potenciálu lepším využívaním trávnych porastov

Krmovinovú a krmivovú základňu v podhorských a horských oblastiach Slovenska zabezpečujú prevažne trávne porasty. Okrem primeranej produkcie sušiny z jednotky plochy sa žiada jej vysoká kvalita prezentovaná bielkovinovou a energetickou hodnotou, množstvom prijateľnej stráviteľnej organickej hmoty, chutnosťou a prijateľnosťou krmív. V podmienkach mierneho pásma, do ktorého patrí naše územie sú základnou zložkou trávnych porastov – druhy z čeľade lipnicovitých. Majú teda význam z hľadiska hlavného podielu na produkcii fytomasy, pritom však aj z hľadiska výroby živín. Druhá skupina, čo do podielu – ostatné lúčne a pasienkové byliny sa vyznačuje veľkou biologickou rozmanitosťou, pričom časť druhov z nej dáva špecifický charakter každému porastu jednak po stránke obsahu minerálnych a stopových prvkov, jednak po stránke dietetickej, avšak časť dvojklíčnolistových rastlín - nositeľov sekundárnych metabolitov ovplyvňuje kvalitu krmu v negatívnom smere. Obyčajne najmenší podiel majú leguminózy, ktoré majú veľký význam z hľadiska kvality lúčnej a pasienkovej fytomasy. Zvýšenie produkcie fytomasy a kvality z trávnych porastov podmieňuje predovšetkým výživa a hnojenie organickými a minerálnymi hnojivami. V podmienkach intenzifikácie poľnohospodárstva viedli zmeny v obhospodarovaní trávnych porastov k preukaznej strate taxonov z trávnych ekosystémov. V pratocenózach absentujú v dôsledku intenzívneho hnojenia a tiež zvýšenou frekvenciou využívania produkčné leguminózy, nízke trávne druhy a kvalitné lúčne byliny. Preto sa v systémoch pratotechniky trávnych porastov pristupuje k využívaniu výkonných odrôd tráv a ďatelinovín prísevom do poloprírodných trávnych porastov alebo, i keď ojedinele, ich radikálnou obnovou. V tejto súvislosti sa okrem produkcie fytomasy zvýrazňuje produkcia bielkovín a energie vyprodukovanej z 1 ha a následne produkcia živočíšnych produktov a ekonomika ich výroby.

Organizácia pokusu, charakteristika experimentálnych prác a analýz

Pokus bol založený v dvoch paralelných blokoch: prvý blok predstavuje trvalý trávny porast (ďalej TTP), druhý blok dočasný trávny porast (ďalej DTP). Oba bloky mali rovnaké varianty minerálnej výživy (usporiadané náhodne v 4 opakovaniach), zhodný spôsob delenia dusíka k jednotlivým kosbám a boli na nich použité rovnaké formy priemyselných hnojív (tab. 1).

Dávky živín a ich delenieTabuľka 1

Variant Počet využití Dávka živín (kg.ha-1) Termín aplikácie dusíka
P K N na jar po 1. kosbe po 2. kosbe
1 3
2 3 30 60
3 3 30 60 90 30 30 30
4 3 30 60 180 60 60 60

Porasty sa kosili trikrát v senokosnej zrelosti.

Priemerné úrody sušiny uvádzame na obrázku 1. Metodika odberu a spracovania vzoriek rastlinného materiálu je uvedená v práci Holúbek, R. a kol., (2000).

V odobratých vzorkách v sušine trávnych porastov sme v laboratóriách Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín SPU v Nitre a Výskumného ústavu poľnohospodárskeho v Nyone stanovili:

Obsah organických látok

  • Koncentráciu dusíka v sušine trávnych porastov sme stanovili Kjeldahlovou metódou a obsah NL podľa vzťahu:
  • NL = N x 6,25

Pre posúdenie kvality trávnych porastov sme vypočítali kapacitu príjmu sušiny pre dojnice (Petrikovič, 1994) a produkčný mliekový potenciál (PMP) na základe energie a N látok (Pajtáš, 1994).

Východiskom pre výpočet kapacity príjmu sušiny z trávneho porastu bola dojnica o živej hmotnosti 600 kg s produkciou 10 kg FCM mlieka na kus a deň. Príjem sušiny na dojnicu a deň bol v priemerných hodnotách od 12,73 do 13,20 kg sušiny.

  • Energetickú hodnotu trávnych porastov sme vypočítali pomocou nasledujúcich rovníc:
  • BE = 0,00588 x NL + 0,01918 x OH

    ME = 0,00137 x SNL + 0,01504 x SOH

    NEL = ME x [0,463 + 0,24 x (ME/BE)] (MJ.kg-1 sušiny),

kde

    OH = obsah organickej hmoty,
    SNL = obsah stráviteľných dusíkatých látok v sušine TP (g.kg-1),
    SOH = stráviteľná organická hmota v sušine TP (g.kg-1),
    BE = brutto energia sušiny (MJ.kg-1),
    ME = metabolizovateľná energia sušiny TP (MJ.kg-1),
    NEL = netto energia laktácie (MJ.kg-1).
    SNL sme stanovili výpočtom z obsahu NL v sušine trávneho porastu, použitím priemerných koeficientov stráviteľnosti NL v jednotlivých kosbách.
  • Produkčný mliekový potenciál trávneho porastu na báze NEL sme vypočítali podľa nasledujúceho vzťahu:

  • Pre charakteristiku skutočne stráviteľných dusíkatých látok v tenkom čreve sme vypočítali PDI podľa Sommera (1994).
  • PDI = PDIA + PDIMN (g.kg-1 sušiny)

    PDIA = NL x 1,11 x (1 – deg/100) x 1 x dsi/100 (g.kg-1 sušiny)

    PDIMN = NL x [1 – 1,11 x (1 – deg/100)] x 0,9 x 0,8 x 0,8 (g.kg-1 sušiny),

kde

    NL = dusíkaté látky,
    PDIA = nedegradovateľné dusíkaté látky trávneho porastu skutočne stráviteľné v tenkom čreve,
    PDIMN = mikrobiálne bielkoviny krmiva (TP), ktoré môžu byť v bachore syntetizované z degradovaných NL krmiva, keď nie je obsah využiteľnej energie a ďalších živín limitovaný,
    deg = efektívna degradovateľnosť NL (%),
    dsi = skutočná stráviteľnosť nedegradovateľných NL v tenkom čreve (%).

Na základe odporúčaných hodnôt degradovateľnosti a črevnej stráviteľnosti NL sme zvolili pre trávny porast skrmovaný v zelenom stave pre deg hodnotu 65 % a pre dsi hodnotu 74 % (Sommer a kol., 1994).

  • Produkčný mliekový potenciál trávnych porastov na báze PDI sme vypočítali podľa nasledujúceho vzťahu:

Hodnotenie produkčného mliekového potenciálu z energetickej hodnoty krmiva (PMPNEL)

Koncentrácia energie (obsah energie v jednotke sušiny krmiva) je najvýznamnejším ukazovateľom kvality krmiva a je v priamom vzťahu k príjmu krmiva zvieratami a jeho produkčnému účinku. Výsledky PMPNEL a PMPPDI uvádzame v tabuľke 2. Z priemerných hodnôt rezultuje, že v jednotlivých využívaniach boli hodnoty PMPNEL na TTP a DTP veľmi vyrovnané. Je zaujímavé, že na nehnojených porastoch (variant 1) bola v priemerných hodnotách zistená najvyššia produkcia mlieka z dennej kŕmnej dávky (12,39 l na dojnicu a deň na TTP a 12,49 l na dojnicu a deň na DTP). Aplikácia N-hnojív (90 kg N.ha-1 a 180 kg N.ha-1) podstatne neovplyvnila hodnoty PMPNEL v porovnaní s dusíkom nehnojenými porastami. Vo väčšine prípadov bolo možné pozorovať opačnú tendenciu prezentovanú vyššími hodnotami PMPNEL na nehnojených trávnych porastoch. Hnojenie dusíkatými hnojivami malo tendenciu znižovať obsah netto energie v sušine. Vyplýva to z nižšej koncentrácie NEL v sušine trávnych porastov, čo sa potvrdilo aj v našich predchádzajúcich prácach.

Produkčný mliekový potenciál dennej kŕmnej dávky z trávneho porastu vypočítaný na základe PMPNEL a PMPPDI (l mlieka.ks-1.deň)Tabuľka

Roky 1992 – 1996 Variant TTP DTP
Využívanie Využívanie
I. II. III. I. II. III.
PMPNEL 1 12,42 12,29 12,46 12,39 11,70 11,86 13,93 12,49
2 12,11 11,29 11,64 11,68 11,00 11,32 13,76 12,02
3 12,13 11,07 12,07 11,75 11,27 12,09 13,89 12,41
4 11,80 11,93 12,97 12,23 9,32 11,60 13,91 11,61
x 12,12 11,64 12,28 12,01 10,82 11,72 13,87 12,13
PMPPDI 1 20,16 18,18 21,30 19,88 20,18 16,85 20,79 19,27
2 20,20 16,99 21,96 19,71 20,04 16,89 21,43 19,45
3 20,20 18,51 20,74 19,81 18,70 15,89 19,28 17,95
4 23,25 22,75 21,08 22,36 19,32 19,03 18,94 19,09
x 20,96 19,11 21,27 20,44 19,56 17,17 20,11 18,94

Hodnotenie produkčného mliekového potenciálu vypočítaného na základe skutočne stráviteľných N-látok (PMPPDI)

Podľa Ščehoviča (1994) N-látky patria do skupiny hlavných kvalitatívnych ukazovateľov krmív z trávnych porastov. V nových systémoch hodnotenia N-látok sa interpretuje trávenie a metabolizmus dusíka so súčasnou identifikáciou a kvalifikáciou strát dusíka, ktoré sú spôsobené jeho neprimeraným príjmom (Sommer - Čerešňáková, 1995). Obsah N-látok v trávnych spoločenstvách je závislý od podielu floristických skupín, druhového zloženia, výživy, klimatických podmienok, rastovej fázy – etapy ontogenézy a frekvencie využívania. Môže kolísať od 300 - 350 g.kg-1 v sušine mladého porastu s prevahou listov, až po úroveň 50 - 100 g.kg-1 pri prestarnutom poraste s vysokým podielom stebiel a bylí. Koncentrácia N-látok v sušine listov je podstatne vyššia v porovnaní s ich obsahom v steblách, pričom leguminózy v trávnom poraste obsahujú viac N-látok ako trávy. Hnojenie vyššími dávkami dusíka (nad 120 kg.ha-1) tieto rozdiely eliminuje a koncentrácia N-látok v trávach môže prevýšiť ich obsah v leguminózach. Zo štatistického hodnotenia výsledkov obsahu N-látok sme dosiahli preukazné rozdiely medzi variantmi a experimentálnymi rokmi. Sledovaním vplyvu intenzity N-hnojenia trávnych porastov sme zistili zvyšovanie obsahu N-látok na jednej strane a pokles energetických komponentov prezentovaných BNLV, vlákninou a vodorozpustnými cukrami. V tejto súvislosti bol bilančnými pokusmi na zvieratách zistený vysoko preukazný nárast stráviteľnosti N-látok. Zvyšovanie obsahu N-látok a ich stráviteľnosti viedlo k výraznému zvýšeniu obsahu SNL, ktorý sa neprejavil nutričným efektom, ale naopak zvýšenou exkréciou dusíka močom, a to v plnom rozsahu zvýšeného príjmu. To znamená, že vysoké dávky N-hnojív napriek zvýšeniu úrod fytomasy neprinášajú očakávaný ekonomický efekt.

V týchto intenciách hodnotíme aj nami dosiahnuté výsledky PMPPDI. Z tabuľky 2 rezultuje, že trávne porasty sa prezentovali vysokými hodnotami PMPPDI - 20,44 l.ks-1.deň-1 (TTP), resp. 18,94 l.ks.deň-1 (DTP). Štatistické hodnotenie výsledkov PMPPDI potvrdilo preukazne významné rozdiely v rokoch a využívaniach trávnych porastov. Hnojenie priemyselnými hnojivami nemalo štatisticky významný vplyv na hodnoty PMPPDI.

Ak porovnáme netto energiu laktácie a skutočne stráviteľné N–látky v sušine trávnych porastov zisťujeme, že PMPPDI dosahuje podstatne vyššie hodnoty ako PMPNEL (tab. 2). Z tabuľky 2 rezultuje, že priemerný PMPNEL na TTP má hodnotu 12,01 l.ks-1.deň-1, na DTP 12,13 l.ks-1.deň-1.

Priemerná hodnota PMPPDI v kosbách je v porovnaní s PMPNEL na trávnych porastoch vyššia a predstavuje 19,11–20,44 l.ks-1.deň-1 (TTP) a 17,17–20,11 l.ks-1.deň-1 (DTP). Rozdiel PMPNEL a PMPPDI je v priemerných hodnotách na TTP 8,43 l, na DTP 6,81 l.

Z vyššie uvedeného je evidentné, že na sledovaných trávnych porastoch môžeme dosiahnuť takú produkciu mlieka, ktorá zodpovedá hodnotám PMPNEL, pretože limitujúcim faktorom produkcie mlieka je energetická hodnota sušiny trávneho porastu. Prakticky to teda znamená, že za daných energetických podmienok bol v sušine krmu z trávneho porastu nadbytok N-látok, čo môže mať, ako sme konštatovali už skoršie, negatívny vplyv na produkciu, pretože tieto nadbytočné N-látky musia byť organizmom zvieraťa vylúčené, čo je spojené so stratami energie.

Hodnotenie ha úrody PMPNEL

Finálnym produktom obhospodarovania a využívania trávnych porastov dojnicami je produkcia mlieka z l ha. Vypočítali sme ju z priemerných úrod sušiny (obr. 1) a produkčného mliekového potenciálu dennej kŕmnej dávky PMPNEL z trávneho porastu (tab. 2). Výsledky produkčného mliekového potenciálu ha úrody trávnych porastov uvádzame na obrázku 2, štatistické hodnotenie PMPNEL a PMPPDI v tabuľke 3.

Štatistické vyhodnotenie PMPNEL a PMPPDITabuľka 3

Ukazovateľ Porast Variant
d.f. F P d.f. F P
PMPNEL 1 25,656 + 3 42,507 ++
PMPPDI 1 32,087 + 3 178,888 ++

Vplyv variantov hnojenia na hodnoty PMPNEL ha úrody trávnych porastov bol vysoko preukazný. Vysoko preukazné rozdiely sme zistili medzi variantmi 1 - 3, 1 - 4 a 2 - 4, preukazné rozdiely medzi variantmi 2 - 3 a 3 - 4. Medzi nehnojenými kontrolami a variantmi hnojenými PK-hnojivami neboli v PMPNEL zistené preukazné rozdiely. Dočasné trávne porasty v porovnaní s TTP boli v úrodách sušiny produkčnejšie, čo sa prejavilo vyšším produkčným mliekovým potenciálom (obr. 2). Rozdiel medzi TTP a DTP na nehnojenej kontrole je 1 209 l mlieka, medzi variantmi hnojenými PK-hnojivami je 403 l mlieka, medzi variantmi hnojenými 90 kg N.ha-1 + PK je 1 569 l mlieka a medzi variantmi hnojenými 180 kg N.ha-1 + PK je 1 739 l mlieka.

Záver

Experimentálnym päťročným sledovaním kvality sušiny trávnych porastov sme zistili, že vo výrobnej oblasti vrchovín sú trávne porasty významným zdrojom kvalitných krmív a  produkcie mlieka.

  • Produkcia sušiny v priemere rokov dosiahla na TTP 4,03 t.ha-1 na nehnojenej kontrole a 7,51 t.ha-1 na variante hnojenom 180 kg N.ha-1 + PK, na DTP 5,05 t.ha-1 na nehnojenej kontrole a 8,65 t.ha-1 na poraste hnojenom 180 kg N.ha-1 + PK.
  • Produkčný mliekový potenciál (PMPNEL) z kŕmnej dávky (13,04 - 13,27 kg prijatej sušiny) TTP porastu dosahuje 11,68 - 12,39 l.ks-1.deň-1 mlieka, z kŕmnej dávky (12,36 - 13,14 kg prijatej sušiny) DTP 11,61 - 12,49 l.ks-1.deň-1 mlieka.
  • Produkčný mliekový potenciál (PMPPDI) v porovnaní s PMPNEL z kŕmnej dávky TTT sa prezentuje vyššími hodnotami produkcie mlieka v prvom využití o 72,94 %, v druhom využití o 64,18 % a v treťom využití o 73,21 %.
  • Produkčný mliekový potenciál (PMPPDI) v porovnaní s PMPNEL z kŕmnej dávky DTP sa prezentuje vyššími hodnotami produkcie mlieka v prvom využití o 80,78 %, v druhom využití o 46,50 % a v treťom využití o 44,99 %.
  • Hnojenie trávnych porastov priemyselnými hnojivami malo tendenciu znižovať obsah netto energie v sušine.
  • Prebytok N-látok v kŕmnej dávke z trávnych porastov je potrebné dotovať zodpovedajúcim množstvom energie zo sacharidových krmív.
Vystavené 18. 7. 2003
Autor textu: prof. Ing. Rudolf Holúbek, DrSc.