WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Zvyšovanie mliekového potenciálu lepším využívaním trávnych porastov

Krmovinovú a krmivovú základňu v podhorských a horských oblastiach Slovenska zabezpečujú prevažne trávne porasty. Okrem primeranej produkcie sušiny z jednotky plochy sa žiada jej vysoká kvalita prezentovaná bielkovinovou a energetickou hodnotou, množstvom prijateľnej stráviteľnej organickej hmoty, chutnosťou a prijateľnosťou krmív. V podmienkach mierneho pásma, do ktorého patrí naše územie sú základnou zložkou trávnych porastov – druhy z čeľade lipnicovitých. Majú teda význam z hľadiska hlavného podielu na produkcii fytomasy, pritom však aj z hľadiska výroby živín. Druhá skupina, čo do podielu – ostatné lúčne a pasienkové byliny sa vyznačuje veľkou biologickou rozmanitosťou, pričom časť druhov z nej dáva špecifický charakter každému porastu jednak po stránke obsahu minerálnych a stopových prvkov, jednak po stránke dietetickej, avšak časť dvojklíčnolistových rastlín - nositeľov sekundárnych metabolitov ovplyvňuje kvalitu krmu v negatívnom smere. Obyčajne najmenší podiel majú leguminózy, ktoré majú veľký význam z hľadiska kvality lúčnej a pasienkovej fytomasy. Zvýšenie produkcie fytomasy a kvality z trávnych porastov podmieňuje predovšetkým výživa a hnojenie organickými a minerálnymi hnojivami. V podmienkach intenzifikácie poľnohospodárstva viedli zmeny v obhospodarovaní trávnych porastov k preukaznej strate taxonov z trávnych ekosystémov. V pratocenózach absentujú v dôsledku intenzívneho hnojenia a tiež zvýšenou frekvenciou využívania produkčné leguminózy, nízke trávne druhy a kvalitné lúčne byliny. Preto sa v systémoch pratotechniky trávnych porastov pristupuje k využívaniu výkonných odrôd tráv a ďatelinovín prísevom do poloprírodných trávnych porastov alebo, i keď ojedinele, ich radikálnou obnovou. V tejto súvislosti sa okrem produkcie fytomasy zvýrazňuje produkcia bielkovín a energie vyprodukovanej z 1 ha a následne produkcia živočíšnych produktov a ekonomika ich výroby.

Organizácia pokusu, charakteristika experimentálnych prác a analýz

Pokus bol založený v dvoch paralelných blokoch: prvý blok predstavuje trvalý trávny porast (ďalej TTP), druhý blok dočasný trávny porast (ďalej DTP). Oba bloky mali rovnaké varianty minerálnej výživy (usporiadané náhodne v 4 opakovaniach), zhodný spôsob delenia dusíka k jednotlivým kosbám a boli na nich použité rovnaké formy priemyselných hnojív (tab. 1).

Dávky živín a ich delenieTabuľka 1

Porasty sa kosili trikrát v senokosnej zrelosti.

Priemerné úrody sušiny uvádzame na obrázku 1. Metodika odberu a spracovania vzoriek rastlinného materiálu je uvedená v práci Holúbek, R. a kol., (2000).

V odobratých vzorkách v sušine trávnych porastov sme v laboratóriách Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín SPU v Nitre a Výskumného ústavu poľnohospodárskeho v Nyone stanovili:

Obsah organických látok

• Koncentráciu dusíka v sušine trávnych porastov sme stanovili Kjeldahlovou metódou a obsah NL podľa vzťahu:

NL = N x 6,25

Pre posúdenie kvality trávnych porastov sme vypočítali kapacitu príjmu sušiny pre dojnice (Petrikovič, 1994) a produkčný mliekový potenciál (PMP) na základe energie a N látok (Pajtáš, 1994).

Východiskom pre výpočet kapacity príjmu sušiny z trávneho porastu bola dojnica o živej hmotnosti 600 kg s produkciou 10 kg FCM mlieka na kus a deň. Príjem sušiny na dojnicu a deň bol v priemerných hodnotách od 12,73 do 13,20 kg sušiny.

• Energetickú hodnotu trávnych porastov sme vypočítali pomocou nasledujúcich rovníc:

BE = 0,00588 x NL + 0,01918 x OH

ME = 0,00137 x SNL + 0,01504 x SOH

NEL = ME x [0,463 + 0,24 x (ME/BE)] (MJ.kg^-1 sušiny),

kde

OH = obsah organickej hmoty,
SNL = obsah stráviteľných dusíkatých látok v sušine TP (g.kg^-1),
SOH = stráviteľná organická hmota v sušine TP (g.kg^-1),
BE = brutto energia sušiny (MJ.kg^-1),
ME = metabolizovateľná energia sušiny TP (MJ.kg^-1),
NEL = netto energia laktácie (MJ.kg^-1).
SNL sme stanovili výpočtom z obsahu NL v sušine trávneho porastu, použitím priemerných koeficientov stráviteľnosti NL v jednotlivých kosbách.

• Produkčný mliekový potenciál trávneho porastu na báze NEL sme vypočítali podľa nasledujúceho vzťahu:

• Pre charakteristiku skutočne stráviteľných dusíkatých látok v tenkom čreve sme vypočítali PDI podľa Sommera (1994).

PDI = PDIA + PDIMN (g.kg^-1 sušiny)

PDIA = NL x 1,11 x (1 – deg/100) x 1 x dsi/100 (g.kg^-1 sušiny)

PDIMN = NL x [1 – 1,11 x (1 – deg/100)] x 0,9 x 0,8 x 0,8 (g.kg^-1 sušiny),

kde

NL = dusíkaté látky,
PDIA = nedegradovateľné dusíkaté látky trávneho porastu skutočne stráviteľné v tenkom čreve,
PDIMN = mikrobiálne bielkoviny krmiva (TP), ktoré môžu byť v bachore syntetizované z degradovaných NL krmiva, keď nie je obsah využiteľnej energie a ďalších živín limitovaný,
deg = efektívna degradovateľnosť NL (%),
dsi = skutočná stráviteľnosť nedegradovateľných NL v tenkom čreve (%).

Na základe odporúčaných hodnôt degradovateľnosti a črevnej stráviteľnosti NL sme zvolili pre trávny porast skrmovaný v zelenom stave pre deg hodnotu 65 % a pre dsi hodnotu 74 % (Sommer a kol., 1994).

• Produkčný mliekový potenciál trávnych porastov na báze PDI sme vypočítali podľa nasledujúceho vzťahu:

Hodnotenie produkčného mliekového potenciálu z energetickej hodnoty krmiva (PMP_NEL)

Koncentrácia energie (obsah energie v jednotke sušiny krmiva) je najvýznamnejším ukazovateľom kvality krmiva a je v priamom vzťahu k príjmu krmiva zvieratami a jeho produkčnému účinku. Výsledky PMP_NEL a PMP_PDI uvádzame v tabuľke 2. Z priemerných hodnôt rezultuje, že v jednotlivých využívaniach boli hodnoty PMP_NEL na TTP a DTP veľmi vyrovnané. Je zaujímavé, že na nehnojených porastoch (variant 1) bola v priemerných hodnotách zistená najvyššia produkcia mlieka z dennej kŕmnej dávky (12,39 l na dojnicu a deň na TTP a 12,49 l na dojnicu a deň na DTP). Aplikácia N-hnojív (90 kg N.ha^-1 a 180 kg N.ha^-1) podstatne neovplyvnila hodnoty PMP_NEL v porovnaní s dusíkom nehnojenými porastami. Vo väčšine prípadov bolo možné pozorovať opačnú tendenciu prezentovanú vyššími hodnotami PMP_NEL na nehnojených trávnych porastoch. Hnojenie dusíkatými hnojivami malo tendenciu znižovať obsah netto energie v sušine. Vyplýva to z nižšej koncentrácie NEL v sušine trávnych porastov, čo sa potvrdilo aj v našich predchádzajúcich prácach.

Produkčný mliekový potenciál dennej kŕmnej dávky z trávneho porastu vypočítaný na základe PMP_NEL a PMP_PDI (l mlieka.ks^-1.deň)Tabuľka

Roky 1992 – 1996 Variant TTP DTP Využívanie Využívanie I. II. III. I. II. III. PMPNEL 1 12,42 12,29 12,46 12,39 11,70 11,86 13,93 12,49 2 12,11 11,29 11,64 11,68 11,00 11,32 13,76 12,02 3 12,13 11,07 12,07 11,75 11,27 12,09 13,89 12,41 4 11,80 11,93 12,97 12,23 9,32 11,60 13,91 11,61 x 12,12 11,64 12,28 12,01 10,82 11,72 13,87 12,13 PMPPDI 1 20,16 18,18 21,30 19,88 20,18 16,85 20,79 19,27 2 20,20 16,99 21,96 19,71 20,04 16,89 21,43 19,45 3 20,20 18,51 20,74 19,81 18,70 15,89 19,28 17,95 4 23,25 22,75 21,08 22,36 19,32 19,03 18,94 19,09 x 20,96 19,11 21,27 20,44 19,56 17,17 20,11 18,94

Hodnotenie produkčného mliekového potenciálu vypočítaného na základe skutočne stráviteľných N-látok (PMP_PDI)

Podľa Ščehoviča (1994) N-látky patria do skupiny hlavných kvalitatívnych ukazovateľov krmív z trávnych porastov. V nových systémoch hodnotenia N-látok sa interpretuje trávenie a metabolizmus dusíka so súčasnou identifikáciou a kvalifikáciou strát dusíka, ktoré sú spôsobené jeho neprimeraným príjmom (Sommer - Čerešňáková, 1995). Obsah N-látok v trávnych spoločenstvách je závislý od podielu floristických skupín, druhového zloženia, výživy, klimatických podmienok, rastovej fázy – etapy ontogenézy a frekvencie využívania. Môže kolísať od 300 - 350 g.kg^-1 v sušine mladého porastu s prevahou listov, až po úroveň 50 - 100 g.kg^-1 pri prestarnutom poraste s vysokým podielom stebiel a bylí. Koncentrácia N-látok v sušine listov je podstatne vyššia v porovnaní s ich obsahom v steblách, pričom leguminózy v trávnom poraste obsahujú viac N-látok ako trávy. Hnojenie vyššími dávkami dusíka (nad 120 kg.ha^-1) tieto rozdiely eliminuje a koncentrácia N-látok v trávach môže prevýšiť ich obsah v leguminózach. Zo štatistického hodnotenia výsledkov obsahu N-látok sme dosiahli preukazné rozdiely medzi variantmi a experimentálnymi rokmi. Sledovaním vplyvu intenzity N-hnojenia trávnych porastov sme zistili zvyšovanie obsahu N-látok na jednej strane a pokles energetických komponentov prezentovaných BNLV, vlákninou a vodorozpustnými cukrami. V tejto súvislosti bol bilančnými pokusmi na zvieratách zistený vysoko preukazný nárast stráviteľnosti N-látok. Zvyšovanie obsahu N-látok a ich stráviteľnosti viedlo k výraznému zvýšeniu obsahu SNL, ktorý sa neprejavil nutričným efektom, ale naopak zvýšenou exkréciou dusíka močom, a to v plnom rozsahu zvýšeného príjmu. To znamená, že vysoké dávky N-hnojív napriek zvýšeniu úrod fytomasy neprinášajú očakávaný ekonomický efekt.

V týchto intenciách hodnotíme aj nami dosiahnuté výsledky PMP_PDI. Z tabuľky 2 rezultuje, že trávne porasty sa prezentovali vysokými hodnotami PMP_PDI - 20,44 l.ks^-1.deň^-1 (TTP), resp. 18,94 l.ks.deň^-1 (DTP). Štatistické hodnotenie výsledkov PMP_PDI potvrdilo preukazne významné rozdiely v rokoch a využívaniach trávnych porastov. Hnojenie priemyselnými hnojivami nemalo štatisticky významný vplyv na hodnoty PMP_PDI.

Ak porovnáme netto energiu laktácie a skutočne stráviteľné N–látky v sušine trávnych porastov zisťujeme, že PMP_PDI dosahuje podstatne vyššie hodnoty ako PMP_NEL (tab. 2). Z tabuľky 2 rezultuje, že priemerný PMP_NEL na TTP má hodnotu 12,01 l.ks^-1.deň^-1, na DTP 12,13 l.ks^-1.deň^-1.

Priemerná hodnota PMP_PDI v kosbách je v porovnaní s PMP_NEL na trávnych porastoch vyššia a predstavuje 19,11–20,44 l.ks^-1.deň^-1 (TTP) a 17,17–20,11 l.ks^-1.deň^-1 (DTP). Rozdiel PMP_NEL a PMP_PDI je v priemerných hodnotách na TTP 8,43 l, na DTP 6,81 l.

Z vyššie uvedeného je evidentné, že na sledovaných trávnych porastoch môžeme dosiahnuť takú produkciu mlieka, ktorá zodpovedá hodnotám PMP_NEL, pretože limitujúcim faktorom produkcie mlieka je energetická hodnota sušiny trávneho porastu. Prakticky to teda znamená, že za daných energetických podmienok bol v sušine krmu z trávneho porastu nadbytok N-látok, čo môže mať, ako sme konštatovali už skoršie, negatívny vplyv na produkciu, pretože tieto nadbytočné N-látky musia byť organizmom zvieraťa vylúčené, čo je spojené so stratami energie.

Hodnotenie ha úrody PMP_NEL

Finálnym produktom obhospodarovania a využívania trávnych porastov dojnicami je produkcia mlieka z l ha. Vypočítali sme ju z priemerných úrod sušiny (obr. 1) a produkčného mliekového potenciálu dennej kŕmnej dávky PMP_NEL z trávneho porastu (tab. 2). Výsledky produkčného mliekového potenciálu ha úrody trávnych porastov uvádzame na obrázku 2, štatistické hodnotenie PMP_NEL a PMP_PDI v tabuľke 3.

Štatistické vyhodnotenie PMP_NEL a PMP_PDITabuľka 3

Vplyv variantov hnojenia na hodnoty PMP_NEL ha úrody trávnych porastov bol vysoko preukazný. Vysoko preukazné rozdiely sme zistili medzi variantmi 1 - 3, 1 - 4 a 2 - 4, preukazné rozdiely medzi variantmi 2 - 3 a 3 - 4. Medzi nehnojenými kontrolami a variantmi hnojenými PK-hnojivami neboli v PMP_NEL zistené preukazné rozdiely. Dočasné trávne porasty v porovnaní s TTP boli v úrodách sušiny produkčnejšie, čo sa prejavilo vyšším produkčným mliekovým potenciálom (obr. 2). Rozdiel medzi TTP a DTP na nehnojenej kontrole je 1 209 l mlieka, medzi variantmi hnojenými PK-hnojivami je 403 l mlieka, medzi variantmi hnojenými 90 kg N.ha^-1 + PK je 1 569 l mlieka a medzi variantmi hnojenými 180 kg N.ha^-1 + PK je 1 739 l mlieka.

Záver

Experimentálnym päťročným sledovaním kvality sušiny trávnych porastov sme zistili, že vo výrobnej oblasti vrchovín sú trávne porasty významným zdrojom kvalitných krmív a  produkcie mlieka.

• Produkcia sušiny v priemere rokov dosiahla na TTP 4,03 t.ha^-1 na nehnojenej kontrole a 7,51 t.ha^-1 na variante hnojenom 180 kg N.ha^-1 + PK, na DTP 5,05 t.ha^-1 na nehnojenej kontrole a 8,65 t.ha^-1 na poraste hnojenom 180 kg N.ha^-1 + PK.
• Produkčný mliekový potenciál (PMP_NEL) z kŕmnej dávky (13,04 - 13,27 kg prijatej sušiny) TTP porastu dosahuje 11,68 - 12,39 l.ks^-1.deň^-1 mlieka, z kŕmnej dávky (12,36 - 13,14 kg prijatej sušiny) DTP 11,61 - 12,49 l.ks^-1.deň^-1 mlieka.
• Produkčný mliekový potenciál (PMP_PDI) v porovnaní s PMP_NEL z kŕmnej dávky TTT sa prezentuje vyššími hodnotami produkcie mlieka v prvom využití o 72,94 %, v druhom využití o 64,18 % a v treťom využití o 73,21 %.
• Produkčný mliekový potenciál (PMP_PDI) v porovnaní s PMP_NEL z kŕmnej dávky DTP sa prezentuje vyššími hodnotami produkcie mlieka v prvom využití o 80,78 %, v druhom využití o 46,50 % a v treťom využití o 44,99 %.
• Hnojenie trávnych porastov priemyselnými hnojivami malo tendenciu znižovať obsah netto energie v sušine.
• Prebytok N-látok v kŕmnej dávke z trávnych porastov je potrebné dotovať zodpovedajúcim množstvom energie zo sacharidových krmív.