Logo SPÚ
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: zak@vurv.sk
 
 


Vplyv spracovania pôdy, odrody a hnojenia na úrodu kukurice na siláž

Z hľadiska produkcie objemových krmív je kukurica na siláž najspoľahlivejšou plodinou spĺňajúcou kritériá nákladovosti a produkčnej schopnosti kŕmnych živín Pri analýze zložiek podieľajúcich sa na stráviteľnosti kukurice na siláž významné postavenie prináleží okrem úrody zelenej hmoty aj podielu šúľkov v kukuričnej siláži. Podiel šúľkov zvyšuje súčasne úrodu suchej hmoty, ale prejavuje sa hlavne vo zvýšení jej stráviteľného podielu. Podiel šúľkov na úrode suchej hmoty je dedičnou charakteristikou hybridu.

Cieľom príspevku je zhodnotiť vplyv spracovania pôdy, odrody a hnojenia na porast kukurice na siláž v roku 2008, konkrétne na úrodu zelenej hmoty (t.ha-1), úrodu šúľkov (t.ha-1), na celkovú úrodu kukurice na siláž (t.ha-1) a produkciu energie z hektára (GJ.ha-1) pri rôznom stupni spracovania pôdy, rôznej intenzite hnojenia a pri dvoch odrodách.

Na VÚRV Piešťany - Výskumné pracovisko Borovce - bol založený pokus v poľných podmienkach. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,09 °C, priemerný úhrn zrážok 544,9 mm a nadmorská výška 167 m.n.m. Pôda na pokusnom stanovišti je hlinitá degradovaná černozem hnedozemná na spraši s hĺbkou humusového horizontu 400 - 500 mm, so strednou zásobou P a K a neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Obsah humusu v orničnom profile je stredný (2,43%).

V pokuse sme pestovali dve odrody kukurice na siláž - odrody Graneros (G) a Helena (H) konvenčným spôsobom spracovania pôdy (podmietka, orba, predsejbová príprava pôdy), minimalizačným spôsobom (diskovanie, predsejbová príprava pôdy) a priamou sejbou (bez spracovania pôdy). Kukurica na siláž bola pestovaná vždy v dvoch úrovniach výživy H1 (N0, P a K podľa pôdnej zásoby) a H2 (N120 P45 K110).

V období sejby kukurice na siláž (25.04.2008) počas vzchádzania a na začiatku vegetácie bol nedostatok zrážok a teploty boli vyššie ako normál, v júni bolo teplejšie a zrážky sa približovali dlhoročnému normálu a v mesiacoch júl a august bolo opäť teplejšie, ale zrážok bol nadbytok. Zber sme vykonali 22. 08. 2008. Priebeh teplôt a zrážok počas vegetácie 2008 a normál rokov 1971-2000 sú uvedené v obrázkoch..

Borovce, dlhoročný normál rokov 1971-
2000 (klimogram)
Borovce, priebeh počasia v roku 2008 (klimogram)

Úroda zelenej hmoty kukurice na siláž bola v priemere pokusu 39,22 t.ha-1. Pri hodnotení úrody zelenej hmoty z pohľadu spracovania pôdy vidíme, že najvyššia úroda zelenej hmoty bola v konvenčnej technológii (41,13 t.ha-1), nasledovala minimalizačná technológia (39,16 t.ha-1) a priama sejba (37,39 t.ha-1). Úroda zelenej hmoty v priamej sejbe bola štatisticky významne nižšia ako v ostatných technológiách spracovania pôdy. Úroda zelenej hmoty bola najnižšia pri odrode Helena pri priamej sejbe v nižšej úrovni hnojenia(34,44 t.ha-1) a najvyššia pri odrode Graneros v konvenčnej technológii a pri vyššej úrovni hnojenia (45,61 t.ha-1).

Pri hodnotení úrody zelenej hmoty z pohľadu odrody bola odroda Graneros výkonnejšia v oboch úrovniach hnojenia a zvýšenie úrody vplyvom odrody bolo štatisticky významné.

Z pohľadu hnojenia bola podľa predpokladu úroda zelenej hmoty vyššia v úrovni H2 (120 kg dusíka) ako v úrovni H1 (0 kg dusíka) pri oboch odrodách, ale zvýšenie úrody vplyvom hnojenia dusíkom nebolo štatisticky významné.

Úroda šúľkov bola v priemere pokusu 24,03 t.ha-1. Pri hodnotení úrody šúľkov z pohľadu spracovania pôdy vidíme, že najvyššia úroda šúľkov bola v konvenčnej technológii (27,18 t.ha-1), nasledovala minimalizačná technológia (24,32 t.ha-1) a priama sejba (20,59 t.ha-1). Úroda šúľkov v konvenčnej technológii bola štatisticky významne vyššia ako v ostatných technológiách spracovania pôdy. Úroda šúľkov bola najnižšia pri odrode Helena pri priamej sejbe v nižšej úrovni hnojenia(15,62 t.ha-1) a najvyššia pri odrode Graneros v konvenčnej technológii a pri nižšej úrovni hnojenia (31,38 t.ha-1).

Pri hodnotení úrody šúľkov z pohľadu odrody bola odroda Graneros výkonnejšia v oboch úrovniach hnojenia a zvýšenie úrody vplyvom odrody bolo štatisticky významné. Z pohľadu hnojenia bola úroda šúľkov vyššia v úrovni H2 ako v úrovni H1, pri oboch odrodách, ale zvýšenie úrody vplyvom hnojenia dusíkom nebolo štatisticky významné.

Celková úroda kukurice na siláž bola v priemere pokusu 63,24 t.ha-1. Pri hodnotení celkovej úrody z pohľadu spracovania pôdy vidíme, že najvyššia celková úroda bola v konvenčnej technológii (63,48 t.ha-1), nasledovala minimalizačná technológia (63,48 t.ha-1) a priama sejba (57,94 t.ha-1). Celková úroda v priamej sejbe bola štatisticky významne nižšia ako v ostatných technológiách spracovania pôdy a v minimalizačnej technológii štatisticky významne nižšia ako v konvenčnej. Celková úroda bola najnižšia pri odrode Helena pri priamej sejbe v nižšej úrovni hnojenia (50,06 t.ha-1) a najvyššia pri odrode Graneros v konvenčnej technológii a pri vyššej úrovni hnojenia (74,54 t.ha-1).

Pri hodnotení celkovej úrody z pohľadu odrody bola odroda Graneros výkonnejšia v oboch úrovniach hnojenia a zvýšenie úrody vplyvom odrody bolo štatisticky významné.

Z pohľadu hnojenia bola celková úroda vyššia v úrovni H2 ako v H1, pri oboch odrodách a zvýšenie úrody vplyvom hnojenia dusíkom bolo štatisticky významné.

Produkcia energie z hektára bola v priemere pokusu 257,72 GJ.ha-1. Pri hodnotení produkcie energie z pohľadu spracovania pôdy vidíme, že najvyššia produkcia energie bola v minimalizačnej technológii (281,45 GJ.ha-1), nasledovala konvenčná technológia (277,61 GJ.ha-1) a priama sejba (214,10 GJ.ha-1). Produkcia energie v priamej sejbe bola štatisticky významne nižšia ako v ostatných technológiách spracovania pôdy. Produkcia energie bola najnižšia pri odrode Helena pri priamej sejbe v nižšej úrovni hnojenia(169,9 GJ.ha-1) a najvyššia pri odrode Graneros v konvenčnej technológii a pri vyššej úrovni hnojenia (310,4 GJ.ha-1).

Pri hodnotení produkcie energie z pohľadu odrody bola odroda Graneros výkonnejšia v oboch úrovniach hnojenia a zvýšenie produkcie energie vplyvom odrody bolo štatisticky významné. Z pohľadu hnojenia bola produkcia energie vyššia v úrovni H2 ako v H1, pri oboch odrodách, ale zvýšenie produkcie energie vplyvom hnojenia dusíkom nebolo štatisticky významné.

Kukurica na siláž - úroda celkom (t/ha) Kukurica na siláž - úroda zelenej hmoty (t/ha)

Kukurica na siláž - hmotnosť šúľkov (t/ha) Kukurica na siláž - produkcia energie (GJ/ha)

Záverom môžeme konštatovať, že z hľadiska úrodnosti bola najvýkonnejšia konvenčná technológia, kým z hľadiska produkcie energie minimalizačná technológia ale rozdiel medzi nimi bol veľmi malý. Obe technológie boli však výkonnejšie ako priama sejba.

Odroda Graneros bola výkonnejšia ako odroda Helena vo všetkých znakoch a vyššia úroveň hnojenia (H2) bola výkonnejšia ako nižšia úroveň (H1) hnojenia, ale rozdiel(s výnimkou celkovej úrody) nebol štatisticky významný.

foto: autor

Vystavené 16.12.2009

Autor textu: Ing. Štefan Žák, CSc.