Logo SPÚ
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Lubos.Vozar@uniag.sk
 
 


Netradičné kŕmne plodiny

Dôležitou zložkou rastlinnej výroby, významne podmieňujúcou úspešný rozvoj živočíšnej výroby, sú krmoviny.
Pri ich pestovaní sa snažíme získať maximálnu produkciu a kvalitu pri minimálnych nákladoch. Týmto požiadavkám vyhovuje v podmienkach Slovenska predovšetkým kukurica siata pestovaná na siláž a lucerna siata, poprípade ďatelina lúčna. V horších podmienkach majú významný podiel na krmovinovej základni trvalé trávne porasty.
V poslednej dobe v spojitosti s klimatickými zmenami, ale aj zvýšeným záujmom o rôzne ekologické systémy hospodárenia, sa zvyšuje záujem o nové druhy, ktoré sa doteraz nepestovali, resp. sa prestali využívať. V tomto príspevku by sme chceli niektoré z nich predstaviť.

Facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia BENTH)

Jednoročná, stredne vysoká rastlina s rýchlym vývojom. Je nenáročná na pôdne a klimatické podmienky. Najlepšie sa jej darí na ľahších, nezamokrených pôdach. Znáša však aj extrémne stanovištia a suché pôdy. Môže sa pestovať aj na piesočnatých a štrkovitých pôdach. Podmienkou je dobrá zásoba Ca a pH aspoň 6,0. Je odolná voči nízkym teplotám a krátkodobo znesie až - 8 °C.

Na kŕmne účely sa facéliu väčšinou odporúča pestovať ako strniskovú medziplodinu po zbere obilnín, resp. kapusty repkovej pravej so sejbou najneskôr do polovice augusta. V horských oblastiach najneskôr do začiatku augusta.

Pred sejbou je potrebná, vzhľadom na drobné semeno, kvalitná príprava pôdy. Vysievame do medziriadkovej vzdialenosti 125 - 250 mm, do hĺbky 10 - 20 mm. Výsevok 10 - 20 kg.ha-1. Pred sejbou je možné aplikovať 40 - 60 kg.ha-1 dusíka, fosfor a draslík sa hnojí k hlavnej plodine. V prípade sucha je dobré pozemok po sejbe povalcovať.

Čerstvé krmivo poskytuje už za 40 - 55 dní. Zber je nutné realizovať už pred kvitnutím, pretože od plného kvitnutia sa rýchlo znižuje kŕmna hodnota. Problémom pri skrmovaní je silné ochlpenie a horknutie po zavädnutí. Úrody dosahujú 16 - 20 t.ha-1.

Pri facélii je nutné spomenúť aj to, že je výborná medonosná plodina. V rastlinnej výrobe je veľmi cenným prerušovačom v osevných postupoch a výbornou plodinou na zelené hnojenie. Netrpí chorobami a škodcami. Potláča väčšinu burín. Bohatá koreňová sústava chráni pôdu pred eróziou.

Facélia vratičolistá - veľmi cenný prerušovač v osevných postupoch a výborná plodina na zelené hnojenie   Facélia vratičolistá - detail
foto autor

Slez praslenatý (Malva verticillata L.), kŕmny slez

Až 2 m vysoká, jednoročná rastlina. Zaujímavý je pre všestrannosť využitia (kŕmne aj energetické účely). Z kŕmneho hľadiska poskytuje kvalitný bielkovinový krm.

Pestovanie je možné od kukuričnej po zemiakovú výrobnú oblasť s optimum v repárskej. Vyžaduje hlbšie, humózne, piesočnatohlinité až hlinité pôdy s dobrou zásobou živín. Na zvýšený obsah dusíka v pôde však reaguje kumuláciou dusičnanov vo fytomase. Pôdy by mali byť nezaburinené, pretože v počiatočných fázach vývoja, má nižšiu konkurenčnú schopnosť.

Slez pestujeme väčšinou ako hlavnú plodinu. V tom prípade spočíva príprava pôdy v jesennej orbe a jarnej príprave osivového lôžka so zapravením dusíkatých hnojív 80 - 120 kg.ha-1. PK aplikujeme na jeseň (30 - 40 kg.ha-1, 110 - 130 kg.ha-1). Vysieva sa od 10. do 20. apríla.

Je možné ho pestovať aj ako strniskovú medziplodinu po ozimných aj jarných obilninách, skorých zemiakoch a pod. Sejbu je však nutné urobiť najneskôr do 10. augusta.

Vysieva sa do hĺbky 10 - 20 mm a výsevok činí 10 - 12 kg.ha-1. Odporúča sa medziriadková vzdialenosť 125 - 250 mm.

Prvý zber robíme 70 - 80 dní po sejbe, kedy začínajú rastliny kvitnúť. Pri jarných výsevoch sa druhý krát kosí o ďalších 60 - 75 dní. Pri letných výsevoch je nutné kosbu ukončiť do príchodu silnejších mrazov.

Úrody slezu dosahujú 30 t.ha-1. Krmivo má bielkovinový charakter. Pri skrmovaní mladých rastlín je potrebné dávať pozor na zvýšený obsah dusičnanov.

Kŕmny slez - zaujímavý pre všestrannosť využitia na kŕmne aj energetické účely
foto autor

Láskavec (Amaranthus sp. L.)

Z hľadiska adaptability na prostredie jeden z najperspektívnejších druhov sú druhy z rodu Amaranthus sp. L. Tento rod sa vyznačuje veľkou variabilitou - morfologickou, kvalitatívnou a tým aj variabilitou využitia. Najvýznamnejšie z hľadiska využitia na výrobu semien (pseudocereália) sú A. cruentus, A. hypochondriacus, A. caudaus. Zeleninárske využitie majú A. tricolor, A. blitus, A. melancholicus.

Na kŕmne účely je najviac odporúčaný A. mantegazzianus. Jedná sa o jednoročnú, teplomilnú rastlinu s C-4 typom fotosyntézy. Pre rast sú optimálne teploty 20 - 35 °C. Pri dostatku vlahy znáša aj vyššie teploty. Pri poklese teplôt pod 12 - 14 °C prestáva rásť. Nie je náročný na pôdy. Pre dosiahnutie vysokých úrod je však nutná dobrá zásoba živín. Je suchovzdorný. Potreba vody na produkciu je niekoľkonásobne nižšia v porovnaní s trávami a ďatelinovinami.

V osevnom postupe je najlepšie ho zaradiť po predplodinách hnojených maštaľným hnojom. Vzhľadom na drobné semená vyžaduje kvalitnú prípravu pôdy. Seje sa po dosiahnutí teploty pôdy 10 - 12 °C, do medziriadkovej vzdialenosti 250 - 500 mm. Výsevok okolo 1 kg.ha-1. v počiatočnom štádiu vývoja je citlivý na zaburinenosť a nepriaznivé počasie.

Krm z láskavca má vysoký obsah dusíkatých látok aj minerálnych prvkov. Zberať sa odporúča na začiatku kvitnutia. Skrmovať sa môže v čerstvom aj konzervovanom stave. Úrody dosahujú úroveň 30 - 60 t.ha-1.

Vzhľadom na vysokú produkciu biomasy má široké uplatnenie aj na energetické účely.

Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L.), saflor

Táto rastlina, pochádzajúca zo stepných oblastí je veľmi odolná voči suchu. Koreňový systém siaha až do hĺbky 2,5 metra. Na pôdy nie je náročná.

Požlt je možné pestovať ako medziplodinu, s výsevom po hlavnej plodine, najneskôr do 10. augusta. Sejeme do riadkov o šírke 125 mm. Výsevok činí 30 kg.ha-1.

Kvalitatívne sa vyrovná väčšine bežne pestovaných krmovín. Charakteristická je vysokým obsahom glycidov. Jediným problémom sú ostne. Toto sa rieši včasným zberom pred kvitnutím, resp. novými odrodami šľachtenými na bezostnatosť.

Podobne ako u predošlých, aj požlt má široké "nekrmovinárske" uplatnenie ako plodina na zelené hnojenie, veľmi dobrý zdroj nektáru a pod.

Kŕmny štiav UTEUŠA -Rumex OK 2

Bol vyšľachtený na Ukrajine krížením štiavu záhradného (Rumex patientia L.- materská línia) a štiavu tjanšanského (Rumex tianschanicus A. Los.- otcovská línia)pre krmovinárske účely, ako vysoko kvalitný objemový krm.

Je to trváca plodina a vydrží na rovnakom stanovišti 15 - 20 rokov. Zároveň je málo náročný na pôdno - ekologické podmienky, preto sa dá úspešne pestovať na väčšine typov poľnohospodárskych pôd s výnimkou pôd veľmi kyslých s pH pod 5,0, ďalej pôd zamokrených alebo veľmi kamenistých a piesčitých. Je odolný voči vymŕzaniu.

Vhodnými predplodinami sú všetky krmoviny, okopaniny a obilniny. Pozornosť sa musí venovať herbicídom aplikovaným k predplodinám pre zvýšenú citlivosť na niektoré z nich.

Príprava pôdy zahŕňa jesennú, stredne hlbokú až hlbokú orbu s čiastočným urovnaním povrchu. Vhodná je rovnako jesenná aplikácia draslíka, fosforu a organických hnojív. Optimálny výsevok je 5 - 6 kg.ha-1, hĺbka sejby 1 - 1,5 cm, šírka riadkov 125 - 250 mm pre energetické účely a 400 - 600 mm pre produkciu zelenej biomasy na krmivo. Siať je možné od apríla do júla, ale len za priaznivého vlhkostného stavu pôdy.

Energetický štiav je celkom odolný voči pôsobeniu škodcov a chorôb.

Ako kŕmna plodina vyniká predovšetkým extrémne skorou zrelosťou (prvá kosba koncom apríla) a vysokým obsahom surového proteínu v ranných štádiách rastu.

Kŕmny štiav UTEUŠA - vyniká ako kŕmna plodina extrémne skorou zrelosťou a vysokým obsahom surového proteínu v ranných štádiách rastu
foto autor

Okrem spomínaných druhov rozširuje spektrum potencionálne využívaných plodín na kŕmne účely množstvo ďalších plodín. Uvediem aspoň niektoré: jastrabina východná (Galega orientalis L.), jednoročný ľadenec (Lotus ornitopodioides), kolenec roľný (Spergula arvensis L.), z tráv napr. chrastnica trsťovitá (Phalaroides arundinacea L.), stoklas horský (Bromus marginatus L.).

Vystavené 24.11.2010

Autori textu: Ing. Ľuboš Vozár, PhD.; prof. Ing. Ján Jančovič, PhD.