Logo VUZV
Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: rajcak@vuzv.sk
 
 

Mikroskopické huby a mykotoxíny
zhoršujú hygienickú kvalitu vyrábaných krmív

Pre zabezpečenie dobrého zdravotného stavu a čo najvyššej úžitkovosti hospodárskych zvierat je nevyhnutné, aby vyrábané krmivá dosahovali vysokú nutričnú hodnotu a hygienickú kvalitu. Potenciálnym nebezpečenstvom pre zdravotný stav a produktivitu zvierat je kontaminácia krmív vláknitými mikroskopickými hubami – plesňami a ich nízkomolekulárnymi sekundárnymi metabolitmi – mykotoxínmi. V súčasnosti je po chemickej a biologickej stránke definovaných približne 400 mykotoxínov. Len 15 z nich je bezprostredne nebezpečných pre zdravie ľudí a zvierat. Ostatné majú mutagénne, karcinogénne, teratogénne a iné účinky.

Dôležité filamentózne huby a potenciálne mykotoxíny v krmovinách a silážach

Filamentózne huby

Potenciálne mykotoxíny

Fusarium spp.

deoxynivalenol (DON), nivalenol, T-2 toxín, HT-2 toxín, diacetoxyscirpenol (DAS) a iné trichotecénové zlúčeniny, zearalenón, moniliformín, fumonizíny, kyselina fusariová

Alternaria spp.

alternariol, alternariol monometyl éter, altuén, kyselina tenuazonová

Penicillium roquerforti

PR toxín, patulín, roquefortiny, kys. penicilínová, kys. mykofenolínová

Aspergillus fumigatus

fumitremorgény, verrukulogén, fumigaklavíny, gliotoxín

Aspergillus flavus

aflatoxíny, kys. kojová, kys. cyklopiazonová

Aspergillus parasiticus

aflatoxíny, kys. kojová, kys. cyklopiazonová

Byssochlamys spp.

patulín, kys. byssochlamová

Paecilomyces varioti

patulín, kys. byssochlamová

Monascus ruber

monakolíny, citrinín

(Scudamore a Livesey, 1998)

Mimoriadna stabilita mykotoxínov spôsobuje, že sa ich toxicita bežnou úpravou krmiva vôbec neznižuje. Už relatívne slabé zaplesnenie krmiva (<1000 spór na 1 gram) môže vytvoriť také množstvá mykotoxínov, ktoré vyvolávajú poruchy zdravotného stavu zvierat. Nezanedbateľný je aj ich synergický efekt.

Vnímavosť zvierat voči plesniam a mykotoxínom je rôzna. Závisí od výšky kontaminácie krmív, druhu zvierat, ich veku, podmienok prostredia a ďalších faktorov. Prvé príznaky pôsobenia mykotoxínov sa prejavujú nechutenstvom, znížením príjmu krmiva a jeho konverzie, zdravotnými problémami, oslabením imunitného systému, zvýšeným výskytom sekundárnych infekcií, zníženou úžitkovosťou a plodnosťou zvierat.

Pôsobenie mykotoxínov na hovädzí dobytok:

  • Aflatoxín – znižuje mliečnu úžitkovosť , zhoršuje plodnosť a oslabuje imunitný systém
  • Fumonizín – poškodzuje pečeň a znižuje mliečnu úžitkovosť
  • T-2 toxín – dráždi kožu a gastrointestinálny trakt, vyvoláva preháňanie, znižuje produkciu mlieka, poškodzuje ústnu sliznicu
  • DON – zhoršuje mliečnu úžitkovosť a znižuje obsah tuku v mlieku
  • Vomitoxín a kyselina fusáriová – spôsobujú odmietanie krmiva, dermatotoxikózy
  • Zearalenon – má estrogénne účinky, zhoršuje zabrezávanie a vyvoláva skorú embryonálnu mortalitu

Zdrojom mikroskopických húb je najčastejšie pôda. K ich šíreniu dochádza vegetatívne a spórami, ktoré sa v prostredí šíria vetrom a hmyzom. Preto k primárnemu vstupu do krmív dochádza už na poli počas rastu krmovín, v čase ich dozrievania, zberu a skladovania. Vedľa povrchovej kontaminácie má svoje nezastupiteľné miesto aj mechanické poškodenie rastlín, tkanív a semien, poškodenie perikarpu (povrchového obalu semien) napr. kukurice a ďalších rastlín spôsobené hmyzom, vegetačným štádiom, teplotou a vlhkosťou. Množenie plesní môže uľahčiť nepriaznivé počasie, ale aj nevhodné podmienky ošetrovania.

Podmienky pre rast plesní sú špecifické a sú pre každú pleseň iné. Medzi základné faktory ovplyvňujúce ich rast patria prítomnosť spór, teplota, vlhkosť a zrážky, prístup kyslíka, pH, hustota porastov a ich vegetačné štádium, zber, odroda, hybrid, pôda. Teplotné rozmedzie, v ktorom sa môžu plesne množiť sa pohybuje v rozpätí od –5 do +60 ºC. Za ideálnu teplotu pre ich rozvoj sa považuje 12 – 35 ºC. Kvalitné a zdravotne nepoškodené zrniny by sa mali skladovať pri vlhkosti do 15 %. U ovsa je táto hranica znížená na úroveň 14 %, u strukovín (bôb, hrach) a u repky dochádza k znehodnocovaniu už po prekročení hranice 12 %. Za určitých okolností (prudké striedanie teplôt) môže v uskladňovaných obilninách začať klíčenie spór a rast plesní už po prekročení 13 % vlhkosti.

V našich podmienkach je vzhľadom ku klimatickým procesom počas žatvy väčšinou dobre zvládnutý proces uskladnenia husto siatych obilnín. Iná situácia je pri silážnej kukurici a kukurici na zrno. Ak ich neskorému termínu zberu predchádza vlhké počasie alebo mráz, vytvárajú sa podmienky vhodné pre rast plesní. Kontaminovaná kukurica môže zaplesnutím stratiť až 10 % metabolizovateľnej energie a 5 % bielkovín. Po 50 dňoch od kontaminácie sa môže obsah tuku v kontaminovanej kukurici znížiť až o 50 – 60 %.

Konzervovanie krmiva zberaného v podmienkach s vysokým rizikom primárnej kontaminácie mikroskopickými hubami odporúčame ošetriť silážovanú hmotu vhodnými aditívami. Vysoký antifungicídny účinok majú viaceré chemické konzervanty obsahujúce kyselinu propiónovú (10 – 90 %). Na našom trhu sú k dispozícii aj biologicko-chemické prípravky, ktoré podporujú fermentačný proces a zároveň obsahujú zložku, ktorá pôsobí dezinfekčne na krmivo kontaminované mikroskopickými hubami (benzoát sodný a pod.). Tieto prípravky sú oproti chemickým konzervantom lacnejšie, ich účinnosť je však nižšia.

Dôležitý je aj poznatok, že plesne potrebujú pre svoj rozvoj aeróbne podmienky. Dôkladné zakrývanie silážovaných krmív a zabezpečenie prísne anaeróbneho prostredia preto znižuje riziko ďalšieho rozvoja nežiadúcich mikroskopických húb a baktérií. Šetrenie na kvalite silážnej fólie, prípadne na počte obalových vrstiev balíkovaných siláží sa nevypláca.

Určitým riešením v prípade vysokého obsahu spór mikroskopických húb vo vyrobenom krmive sú adsorbenty mykotoxínov. Sú to špeciálne kŕmne aditíva určené na potlačenie výskytu mykotoxikóz hospodárských zvierat založené na absorpcii mykotoxínov obsiahnutých v krmive. Tieto prípravky, napr. hydratovaný sodno-vápenatý kremičitan hlinitý, esterifikovaný glukomam a ďalšie glukány efektívne viažu široké spektrum toxických metabolitov, a tým potláčajú ich dopad na hospodárske zvieratá. Aplikáciu adsorbentov však možno chápať len ako východisko z núdze, nakoľko predstavujú ďalšie zvyšovanie nákladov (okolo 200-500 Sk na tonu krmiva podľa stupňa kontaminácie).

Aj v tomto prípade platí, že prevencia je najefektívnejšie a pre dosiahnutie vysokej kvality krmív aj najprijateľnejšie riešenie. Vstupom nežiaducich látok do organizmu hospodárskych zvierat nedochádza iba k nebezpečiu vzniku toxikóz, a s tým súvisiacich problémov ale dôsledkom toho dochádza k zhoršeniu kvality a hygienickej bezpečnosti mäsa, mlieka a ostatných živočíšnych potravín.


Vystavené 10.11. 2005

Autori textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD., Ing. Roman Mlynár