logo VÚTPHP
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica, Regionálne výskumné pracovisko Poprad
SNP 2
058 01 Poprad
e-mail: ilavskai@isternet.sk
 
 


Ďatelinotrávne miešanky - zdroj kvalitného objemového krmiva

Dôležitou zložkou krmovín na ornej pôde sú viacročné krmoviny, ktoré sú hodnotené ako hlavný producent bielkovinového krmu. Ich poslanie sa kladne oceňuje nielen z hľadiska vysokého obsahu živín, ale aj z hľadiska vysokej produkčnosti a predplodinového efektu.

Jedným z komponentov siatych porastov sú bôbovité druhy, ktoré patria k plodinám s najväčším odberom živín z pôdy. Zistilo sa však, že v nej zanechávajú až 20-25% odčerpaných živín, t.j. okolo 5-9 t.ha-1 sušiny v koreňových a strniskových ostatkoch. Uvádza sa, že krátkodobé ďatelinotrávne miešanky sú výhodnejšie ako monokultúry ďateliny lúčnej pre viacročnosť, nižšiu zaburinenosť i chorobnosť, pričom tiež poskytujú vyššie úrody sušiny.

V osevnom postupe sa ďatelinotrávne miešanky zaraďujú, podobne ako monokultúra ďateliny lúčnej, medzi dve obilniny. Siať sa môžu do krycej plodiny ako podsevy alebo v čistej kultúre.

Pestovanie s krycou plodinou (hlavne ak je ňou obilnina - napr. jarný jačmeň) môže byť riskantné, ak sa obilnina nechá prerastať. Preto optimálny termín zberu krycej plodiny je mliečnovosková zrelosť. Pestovanie bez krycej plodiny zas vyžaduje nielen dôslednú prípravu pôdy, ale predovšetkým ochranu proti burinám.

Príprava pôdy pred sejbou je dôležitým predpokladom úspešnej sejby a zapojeného porastu, preto sa vyžaduje dokonale spracovať povrchovú vrstvu pôdy. Pri predsejbovej príprave je potrebné pôdu pohnojiť. Hnojenie dusíkom počas vegetačného obdobia nie je nutné (pútanie vzdušného dusíka rizóbiami), ale ako "štartovacia dávka" pri sejbe bez krycej plodiny by sa malo aplikovať cca 30 kg N.ha-1 (najlepšie vo forme liadku amónneho s vápencom). Dôležitou živinou pre zaistenie úrod je fosfor, ktorý spolu s draslíkom ovplyvňuje aj činnosť rizóbií zaradenej ďateliny lúčnej. Dávky fosforu a draslíka sa určujú podľa zásob týchto živín v pôde, ale významným ukazovateľom v úžitkových rokoch je aj ich obsah v sušine. Orientačne však treba ročne do pôdy dodať cca 30 kg P.ha-1 a 60-80 kg K.ha-1 vo forme superfosfátu a draselnej soli.

Sejbu je najlepšie vykonať skoro na jar, aby sa dostatočne využila zimná vlaha. Na svahovitých pozemkoch siať zásadne vždy po vrstevnici. Pri sejbe s krycou plodinou sa táto seje po spádnici.

Výsevok miešanky by sa mal pohybovať okolo 25-27 kg.ha-1 osiva pri jeho 100% úžitkovej hodnote. Počas vegetácie sa aj v podhorských a horských oblastiach môžu vykonať tri kosby. Termín zberu sa stanoví podľa prevládajúcich komponentov v miešanke, nesmie sa však oneskoriť. Indikátorom termínu kosby sú väčšinou skoré odrody. Krm miešaniek je vhodný na priame skrmovanie i na konzervovanie.

V systéme pestovania viacročných krmovín na ornej pôde sme na našom pracovisku sledovali aj jednoduché ďatelinotrávne miešanky, ktorých komponenty tvorili dva typy MRH tráv a raná odroda tetraploidnej ďateliny lúčnej Vesna.

Experimentálne plochy sa nachádzali v Nízkych Tatrách, v nadmorskej výške 960 m. Ide o chladnú agroklimatickú makrooblasť, mierne chladnú oblasť, vlhkú podoblasť a okrsok studenej zimy. Priemerná dlhodobá denná teplota za rok predstavuje 3,5 C, za vegetačné obdobie 9,5 C, dlhodobý priemer zrážok činí za rok 950 mm, za vegetačné obdobie 525 mm.

Ďatelinotrávna miešanka v 1. úžitkovom roku Ďatelinotrávna miešanka v 2. úžitkovom roku

Porasty boli zakladané na jar a bez krycej plodiny. Výsevok predstavoval 26 kg.ha-1 osiva (pri 100% ÚH). Použili sa rôzne podiely komponentov. V prvých dvoch miešankách (s lolioidnými MRH tráv - var. 1 a 2) to bolo 15% trávneho druhu a 85% ďateliny lúčnej, v ďalších dvoch miešankách, s festukoidnými typmi MRH tráv (var. 3 a 4), predstavoval podiel trávneho druhu ku ďateline 45%:55%. Pred sejbou sa aplikovali minerálne hnojivá v štartovacej dávke 30 kg N.ha-1 (vo forme LAV), 30 kg P.ha-1 a 60 kg K.ha-1 (vo forme superfosfátu a draselnej soli). V úžitkových rokoch sme vždy na jar po zazelenaní porastov aplikovali fosforečné a draselné hnojivá (podľa zásob v pôde), dusíkaté hnojivá sa nepoužili.

Porasty sa počas vegetačného obdobia využívali trikrát - kosbou. Prvá kosba sa vykonala podľa toho, ktorý komponent v poraste prevládal (ak ďatelina, tak na začiatku jej kvitnutia, ak MRH tráv, tak na začiatku jeho klasenia). Druhá kosba sa uskutočnila po 4-5 týždňoch (podľa stavu porastov) a tretia s odstupom 7-8 týždňov po druhej kosbe.

Podľa zaznamenaných výsledkov o floristickom zložení možno konštatovať, že porasty jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek boli v prvých dvoch úžitkových rokoch pri dorastaní do 1.kosby dobre zapojené, kompaktné, s nízkym podielom burín (tabuľka 1). Siate komponenty mali v týchto dvoch rokoch viac ako 80%-nú pokryvnosť (graf 1). V tomto období mala v porastoch významné zastúpenie ďatelina lúčna, ktorá vo väčšine variantov dosahovala vyššiu pokryvnosť ako trávny druh. V ďalšom roku (tretí úžitkový rok) však z porastov ustúpila, čo sa negatívne podpísalo pod floristické zloženie miešaniek a následne aj pod úrody sušiny.

Tabuľka 1: Floristické zloženie porastov v 1. kosbe

Pri hodnotení zastúpenia MRH tráv v porastoch miešaniek treba vziať do úvahy ich rozdielny charakter. Kým v prvom úžitkovom roku bol podiel všetkých odrôd viac - menej vyrovnaný, v druhom úžitkovom roku sa dosť výrazne znížilo zastúpenie odrôd lolioidných typov (var. 1 a 2), pričom pri festukoidných typoch bol ich podiel v prvých dvoch úžitkových rokoch viac menej rovnaký a v treťom len mierne klesol (tab. 1). Dané je to rozdielnymi biologickými vlastnosťami jednotlivých typov MRH tráv. Lolioidné typy sú charakterizované ako krátkodobejšie, menej vytrvalé, s plným využitím v prvých dvoch úžitkových rokoch, kým festukoidné typy sú trávami s pomalším vývojom a vyššou vytrvalosťou, vhodnejšie do dočasných a trvalých porastov.

Na tvorbe úrod sušiny sa teda podľa zloženia porastov podstatnou časťou podieľala ďatelina lúčna. Príčinou zníženia úrod v treťom úžitkovom roku však nebol iba pokles jej zastúpenia v porastoch, ale aj výrazné zníženie podielu MRH lolioidného typu (miešanky 1 a 2). To je však dôsledok biologických vlastností zaradených druhov.

Úrody miešaniek, aj napriek zmenám v štruktúre porastov, dosiahli v priemere rokov hodnoty nad 10 t.ha-1 sušiny, pričom vyššie úrody sa zaznamenali v prvých dvoch úžitkových rokoch (tabuľka 2). Tretí úžitkový rok bol charakterizovaný zmenami v zastúpení zaradených druhov, čo sa prejavilo v znížení úrod o cca 40% pri lolioidných MRH a asi o 33-36% pri festukoidných typoch MRH.

Tabuľka 2: Produkcia sušiny jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek

Po stránke chemického zloženia sú ďatelinotrávne miešanky hodnotené ako vysokokvalitné objemové krmoviny, vyznačujúce sa vysokým obsahom vodorozpustných sacharidov, čo sa odrazí v hodnote koeficientu silážovateľnosti. Ani ten však nie je spoľahlivým indikátorom úspešného priebehu fermentačného procesu. Do vzťahu tu vstupuje (okrem iného) aj obsah sušiny. Pokiaľ má fytomasa nižší obsah sušiny ako 220 - 230 g.kg-1, potom sa ani s použitím konzervantov nedá zabezpečiť úspešný priebeh fermentácie.

Zaradené miešanky dosiahli najvyššie hodnoty koeficientu silážovateľnosti v 1.kosbe (0,75-0,84), najnižšie v druhej kosbe (0,40-0,53). Podľa jeho hodnôt v prvej kosbe by sa dalo predpokladať, že najlepšia silážovateľnosť bude práve v tejto kosbe. No vzhľadom na nízky obsah sušiny (cca 182-211 g.kg-1) neboli dorobené siláže kvalitné. Preto je dôležité, aby predovšetkým pri výrobe siláží z fytomasy z prvej a z druhej kosby sa táto nechala zavädnúť. To je jedna z podmienok výroby kvalitnej siláže.

Záver

V ostatnom období narastá význam pestovania jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek oproti pestovaniu čistých kultúr ďatelín, predovšetkým z hľadiska znižovania nákladov na založenie porastov (osivo trávnych komponentov je lacnejšie). Zaradením ďateliny lúčnej do miešaniek sa odbúra používanie dusíkatých hnojív (pútanie vzdušného dusíka), čo sa odzrkadlí v znížení nákladov na dusíkaté hnojivá a hnojenie, ale aj v ekologizácii pestovania. Ďalším aspektom je tvorba kompaktnejšieho porastu - trávne druhy ho zahusťujú, ale aj stabilizovanie úrod a ich kvalita.

Vystavené 10.9.2012

Autori textu: Ing. Iveta Ilavská, PhD.; Mgr. Ľubomír Hanzes, PhD.; Ing. Norbert Britaňák, PhD.