Logo VÚA
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany
Výskumný ústav agroekológie Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: sarikova@minet.sk

 


Lupina biela ako krmovina

Slovensko je dlhoročne závisle na dovoze bielkovinových komponentov do kŕmnych zmesí. Semená strukovín pritom obsahujú podľa druhu 19 - 45 % bielkovín (hrach 20 - 26 %, bôb 25 - 30 %, lupiny 36 - 41 %, sója až 35 - 45 %), mnoho minerálnych látok a vitamínov. Veľký význam majú nielen ich semená, ale i ako krmoviny v zelenom stave a vo forme siláži (obsahujú v sušine 9 - 15 % bielkovín a vysoký obsah živín s dietetickým účinkom). Z dôvodu bohatosti foriem je možné strukoviny pestovať vo všetkých oblastiach a podľa rôznych úžitkových smerov - na zrno, na struky, zelenú hmotu v čistých a zmiešaných kultúrach ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny, prípadne aj na zelené hnojenie. Strukoviny sú potrebné pre racionálnu výživu obyvateľstva a sú nenahraditeľné v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. Strukoviny, aj keď majú neobyčajný význam, sú doteraz stále dostatočne nedocenené plodiny.

Význam strukovín pre živočíšnu produkciu vychádza z vysokého obsahu bielkovín, priaznivého aminokyselinového zloženia, vysokej stráviteľnosti bielkovín a aminokyselín a z potrieb bielkovinových komponentov do kŕmnych zmesí. Využitie strukovín v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat, najmä monogastrických však je ovplyvňované ich nutričnou hodnotou (aminokyselinové zloženie bielkovín) a obsahom antinutričných látok v semenách (tab. 1).

Tab. 1: Prehľad antinutričných látok v semenách u nás pestovaných strukovín

Druh strukoviny
Látky znižujúce straviteľnosť
Látky toxické
Inhibitor tripsínu
Taníny
Hemagluteníny
Alkaloidy
Hrach siaty
*
-
*
-
Peluška
*
*
*
-
Bôb obyčajný
*
**
*
-
Lupina
-
-
-
***
Sója
***
-
*
-
Fazuľa
-
-
***
-
* menej, ** viac, ***najviac, - bez obsahu

Väčšina strukovín obsahuje v semenách i rastline chemické zlúčeniny, tzv. antinutričné látky (ANL), ktoré znižujú ich nutričnú hodnotu a môžu vyvolať dietetické poruchy, zníženie stráviteľnosti, využitia a príjmu bielkovín zvieratami, výsledkom čoho je sprievodná strata stráviteľných bielkovín v produkcii zvierat. Negatívny vplyv ANL sa značne líši podľa druhu zvierat a ich veku (citlivé sú najmä monogastrické a mladé zvieratá). K najmenej škodlivým patria stachyózy, spôsobujúce plynnatosť (nadýmanie). Škodlivejší je obsah glykozidov (obsahuje ich napr. peluška), ktoré spôsobujú zlú chuť krmiva a tým nižšie prírastky a kyanogénnych glykozidov (viky), ktoré môžu byť príčinou otráv zvierat. Biologickú hodnotu bielkovín znižujú inhibítory tripsínu (IT), ktoré blokujú tráviace enzýmy, redukujú stráviteľnosť a využitie aminokyselín a spôsobujú hypertrofiu pankreasu (obsah IT v sóji je 10-krát vyšší ako u hrachu a bôbu.). Tanín (bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť bielkovín, aminokyselín a príjem šrotu zvieratami. Semená lupín obsahujú alkaloidy, fazule hemagluteníny, v menších množstvách sa nachádzajú saponíny (hemolyzujú erotrocyty, spôsobujú horkú chuť, dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nervový systém), lektíny (aglutinujú erytrocyty) a antivitamíny.

Veľkou výhodou je, že obsah antinutričných látok v strukovinách je možné výrazne znížiť pred konzumovaním varením (inaktivujú sa lektíny a inhibítory tripsínu), resp. pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou (zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením, naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia). V súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín (extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv antinutričných látok v semene strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a stráviteľnosť bielkovín.

Lupina biela (Lupinus albus L.) je kŕmna strukovina z čelade Fabaceae - bôbovité. V posledných rokoch narastá záujem krmivárov o semena lupiny ako alternatívneho zdroja proteinov v kŕmnych dávkach prežúvavcov i monogastrických zvierat. V mnohých európskych krajinách sa jej pestovanie rýchle rozširuje (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko). V ostatných rokoch sa výrazne rozšírilo jej pestovanie aj v Českej republike (cca na 7 000 ha), predovšetkým vďaka v ČR v roku 2004 registrovanej odrode Amiga, vyšľachtenej francúzskou firmou Florimond Desprez.

Lupina biela, odroda Amiga, v pokuse na fluvizemi glejovej                                                                   foto: autorka

Na Slovensku sa začal v ostatných rokoch prejavovať záujem o túto strukovinu, hlavne ako o zlepšujúcu plodinu v osevnom postupe a bielkovinovú zložku z vlastných zdrojov do kŕmnej dávky hospodárskych zvierat, prípadne pre potravinárske účely. V roku 2006 sa lupina biela na Slovensku pestovala na výmere cca 1 500 ha, v roku 2007 na výmere 500 ha, ale v dôsledku nedostatku registrovaných herbicídov proti burinám, silnej nestabilite v úrode sa jej pestovateľská plocha znížila cca na 100 ha v roku 2008, čo predstavuje necelé 2 % z celkovej plochy kŕmnych strukovín.

Lupina biela je strukovina s komplexným využitím jednak pre výrobu kŕmnych zmesí ako aj pre spracovanie pre ľudskú výživu. Nutričné látky, ktoré sa nachádzajú v semene lupiny bielej je možné prirovnať k podobným v sóji (tab. 2). Zloženie semena lupiny má bližšie k sóji než k hrachu a bôbu, v porovnaní s nimi obsahuje viac bielkovín menej škrobu a viac tuku. Pri porovnaní so sójou má lupina menej tuku.

Tab. 2: Zloženie semena strukovín v %

Druh
sušina
bielkoviny
tuk
vláknina
škrob
cukry
popol
Lupina
87,0
20,8
1,6
6,0
45,1
5,6
3,2
Sója
88,7
34,0
4,7
14,0
8,5
4,8
3,7
Fazuľa
91,0
37,1
18,5
5,4
4,3
6,0
1,7

Semená súčasne registrovaných odrôd lupiny bielej neobsahujú horké alkaloidy, ktoré spôsobujú zažívacie ťažkosti hospodárskych zvierat, sú preto označované ako sladké lupiny. Vlastná chuť semien však nemá so sladkosťou nič spoločne. Absencia alkaloidov umožňuje priame využitie v krmivách bez nutnosti tepelného spracovania. Potravinári i konzumenti oceňujú nízky obsah alergenných látok a odporcovia geneticky modifikovaných produktov môžu v lupine bielej nájsť vhodnú alternatívu k sóji (tab. 2). Pokiaľ ide o aktivitu inhibítorov trypsínu, má lupina výsadné postavenie medzi plodinami bohatými na bielkoviny. V zahraničí je preto lupina považovaná za perspektívny zdroj bielkovín. Pestovaním lupiny sa umožní získať pre živočíšnu výrobu dostatok potrebných N- látok z vlastných zdrojov.

Odroda lupiny bielej Amiga je sladká bez antitrypsických faktorov, čo umožňuje jej priame použitie do krmív bez nutnosti tepelného spracovania. Je vhodná pre kŕmenie zvierat i ľudskú výživu, kde plne nahradzuje sóju. Prednosťou tejto odrody Amiga je vyššia úroda semien, vyšší obsah N- látok a vyššia odolnosť proti antraknóze a rýchlejší počiatočný rast. Z hľadiska agronomického nie je pestovanie lupiny náročné. Je to plodina, ktorá potrebuje len málo vstupov a ošetrení.

Ako predplodina sú najvhodnejšie obilniny. Z pôdneho hľadiska nemá zvláštne požiadavky, je možné ju pestovať i na kamenitých pôdach. Najvhodnejšie však sú hlinité pôdy v repárskej a zemiakarskej oblasti. V dobe vzchádzania a zakoreňovania vzhľadom k vysokej hmotnosti semien potrebuje dostatok vlahy. Úrody semena sa pohybujú medzi 2,00 - 4,50 t.ha-1. Z hľadiska dĺžky vegetácie je lupina biela odroda Amiga hodnotená ako stredne skorá. Dĺžka vegetácie do plnej zrelosti je 136 dní. Má rýchly začiatočný rast, rastliny sú stredne vysoké, farba kvetu je modrobiela, farba semena biela. Hmotnosť tisíc semien sa pohybuje od 300 do 370 g. Semena neobsahujú horké látky, sú bohaté na dusíkaté látky, ale chudobné na škrob. Dusík je prevažne v rozpustnej forme. Obsah fosforu a vápnika je uspokojivý.

Tab. 3: Chemické zloženie semena lupiny bielej odroda Amiga v % (Vysoká nad Uhom U, 2005)

Sušina
N
NL
P
K
Ca
Mg
Tuk
Vláknina
Popol
89,55
5,24
32,75
0,429
1,27
0,223
0,160
5,58
10,43
3,22

Lupina biela je na Slovensku málo známa plodina, ktorá však má k pestovaniu a využívaniu dobré predpoklady. Preto aj na ťažkých pôdach glejových v podmienkach Východoslovenskej nížiny (VSN) na experimentálnom pracovisku v Milhostove sme v rokoch 2006 - 2008 overovali niektoré prvky pestovateľskej technológie bezalkaloidnej lupiny bielej odrody Amiga. Lupina biela odroda Amiga bola zaradená v osevnom postupe po jačmeni jarnom siatom. Osivo lupiny bolo ošetrené baktériami Rhizobium lupini (očkovacou látkou Nitrazon) a morené prípravkom Maxim XL.

Tvorba úrody lupiny bielej odrody Amiga bola významne ovplyvnená termínom sejby, nedostatkom zrážok po sejbe, ale hlavne nedostatkom zrážok a vysokými teplotami v období tvorby semien a strukov (tab. 4). Dosiahnuté úrodotvorné komponenty lupiny bielej na ťažkej fluvizemi glejovej však poukazujú na možnosť jej pestovania pri priaznivých poveternostných podmienkach a rovnomernom rozdelení zrážok v priebehu vegetačného obdobia. Nevyhnutné je však použitie vhodného herbicídneho prípravku proti burinám, bez fytotoxického vplyvu na rast a vývoj rastlín. Vzhľadom na to, že ochrana proti burinám pri pestovaní lupiny je hlavne preemergentná, je nutné vyberať pozemky s čo najnižším zastúpením burín. Je potrebné používať certifikované osivo, aby sa predišlo chorobám, predovšetkým antraknóze.

Tab. 4: Základné agrotechnické a fenologické ukazovatele pri pestovaní lupiny bielej (Milhostov, 2006 - 2008)

Ukazovateľ
Rok
2006
2007
2008
Sejba
5. máj
15. marec
1. apríl
Plná zrelosť
23.august
15. júl
6. august
Vegetačná doba
110
122
128
Priemerná teplota vzduchu °C (IV. - VIII.)
17,2
18,7
17,0
Úhrn zrážok v mm (IV. - VIII.)
397
181
342

Zo sledovaných pokusných rokov najvyššia úroda semena lupiny bielej odrody Amiga bola vďaka priaznivým zrážkovým podmienkam v roku 2008 a pohybovala sa v rozmedzí 3,18 - 3,94 t.ha-1, v priemere variantov pokusu - 3,59 t.ha-1 (tab. 5). Dĺžka vegetačnej doby bola 128 dní, dosiahol sa najvyšší priemerný počet strukov na rastline - 5,77 ks, najvyšší počet semien v struku - 3,52 ks, ako aj najvyššia hmotnosť 1000 semien - 334 g. Úroda nadzemnej fytomasy lupiny bielej bola až 8,60 t.ha-1. Obsah N- látok v semene lupiny bielej odrody Amiga bol v priemere rokov 31,73 % a obsah tuku 6,39 %.

Tab. 5: Úrodotvorné a kvalitatívne ukazovatele lupiny bielej (Milhostov, 2006 - 2008)

Ukazovateľ
2006
2007
2008
Priemer
Výška rastlín, [m]
0,46
0,28
0,55
0,43
Počet rastlín, [ks.m-2]
48
50
53
50
Počet strukov na rastline, [ks]
3,76
2,23
5,77
3,92
Počet semien v struku, [ks]
3,27
3,12
3,52
3,30
Hmotnosť tisíc semien, [g]
268
293
334
298
Úroda semena, [t.ha-1]
1,58
1,02
3,59
2,06
Úroda nadzemnej fytomasy, [t.ha-1]
5,20
3,64
8,60
5,81
Zberový index
0,30
0,25
0,43
0,33
Obsah N- látok v semene, [%]
31,03
31,83
32,34
31,73
Obsah tuku v semene, [%]
6,85
5,51
6,80
6,39

Lupina biela sa vyznačuje sa vysokou energetickou hodnotou. Pomer medzi N- látkami a energiou umožňuje i použitie samotnej lupiny ako koncentrátu. Vďaka tomuto obsahu dusíkatých látok je to tiež vhodný doplnok ku kukuričnej siláži. Neexistuje žiadne obmedzenie použitia lupiny, zvieratá jej môžu skonzumovať veľké množstvo bez problémov zdravotných i s chuťou k jedlu. Lupina biela s nízkym obsahom alkaloidov je pri dodržaní určitých zásad vhodná na kŕmenie všetkých hospodárskych zvierat. Je možné skrmovať buď celé rastliny, alebo semena, ktoré v kŕmnych dávkach môžu nahradiť extrahovaný sójový šrot. Podľa zahraničných skúseností možno používať lupinu bielu jednak vo výžive hovädzieho dobytka, prasiat a hydiny za podmienok, že bude skrmovaná do 5 % podielu v zmesi s inými krmivami, napr. so sójou. U teliat sa použitie lupiny podľa súčasných znalosti neodporúča.

Záver

Pestovanie lupiny bielej, bezalkaloidnej odrody Amiga, je jednou z možností získania dobrého bielkovinového krmiva pre hospodárske zvieratá, ako aj rozšírenia plodín vhodných na zúrodňovanie pôdy pri minimálnych nákladoch. Lupina biela, ako významná krmovina a pôdnu úrodnosť zlepšujúca plodina, by mohla zaujať na Slovenku ako aj v podmienkach ťažkých pôd Východoslovenskej nížiny v štruktúre pestovaných plodín svoje miesto.

Vystavené 10.12.2010

Autor textu: Ing. Danica Šariková, CSc.