Logo SPÚ
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: mikle@vurv.sk
 
 


Systém kosieb lucernových porastov

Lucerna siata je cenná viacročná bielkovinová krmovina. Okrem produkcie kvalitného objemového krmu sa pri jej pestovaní dosahuje vysoký odburiňovací efekt, zúrodňuje sa pôda, kompletný porast (podobne ako i pri ostatných ďatelinovinách) môže zanechať až 100 kg dusíka na 1 ha z biologickej fixácie pre následnú plodinu. V súvislosti s rapídnym poklesom stavov HD však jej plochy neustále klesajú (v minulom roku približne 51 tis.ha).

Porasty odrôd lucerny využívaných konvenčným spôsobom pred 3. kosbou v 2. roku vegetácie
Autor snímky: Ing. Štefan Žák, CSc.

V roku sejby sa vyznačuje pomalým počiatočným rastom, zvyčajne sa zberá len jedenkrát. S ohľadom na spôsob založenia to býva strnisková kosba (pri podseve do krycej plodiny), alebo zväčša len tzv. odburiňovacia kosba (na porastoch založených čistým jarným výsevom). V tomto období je dôležité dostatočné zakorenenie mladých rastliniek, preto je najvhodnejšie porasty skosiť až na začiatku kvitnutia lucerny. Nemenej významné je dôkladné odstránenie po zberových zvyškov (najmä po zbere krycej plodiny), pre elimináciu nepriaznivých činiteľov (choroby, hraboše). Platí zásada, že lucernu v roku sejby nezberáme po 20. auguste.

Spôsob využívania porastov lucerny v úžitkových rokoch musí dopĺňať súbor vhodných agrotechnických opatrení (správne obhospodarovanie), zvyšujúcich ich dostatočnú úrodnosť a perzistenciu. Vo vhodných oblastiach pestovania je lucerna, spomedzi objemových krmovín, bezkonkurenčne najvýkonnejšia v produkcii stráviteľných živín z jednotky plochy v bezzávlahových podmienkach. Správny systém jej využívania, príp. v interakcii s vhodnou odrodou (napr. tolerantná ku častému koseniu, s vyššou intenzitou fixácie vzdušného N), túto jej prednosť ešte umocňuje.

Stanovenie termínu zberu vychádza z dôslednej kontroly porastov. Zvlášť pred 1. kosbou posudzujeme výšku, hustotu porastu, fenologickú fázu, nakoniec kalendárny termín. Pre uchovanie dobrej kvality krmu nesmieme dopustiť zožltnutie, či opadávanie lístkov spodných poschodí porastu. Zberom porastov v skorých vegetatívnych štádiách získavame krm bohatý na energiu. Započatie zberových prác zosúlaďujeme tiež s ustáleným priaznivým počasím. Kosba predstavuje radikálny zásah do ontogenézy rastliny. Jej správne prevedenie a ošetrenie porastu po vývoze krmu má pozitívny vplyv na produkciu sušiny následných kosieb.

Kvalitatívne parametre krmu lucerny sú v tesnej negatívnej korelácii s jeho výškou a hustotou. Husté porasty v druhom a následných rokoch vegetácie kosíme ako prvé pri výške 0,5 m. Medzi prvými zberáme tiež zaburinené porasty (napr. kapsička pastierska, púpava lekárska), prípadne poľahnuté. S ohľadom na spôsob založenia porastov skášame v druhom roku vegetácie ako prvé porasty založené čistým jarným výsevom, potom podsevy z krycích plodín zberaných pred dozretím ako objemové krmoviny. Medzi poslednými porasty založené podsevom do obilnín na dozretie, príp. porasty z minuloročných letných výsevov. Vysokú kvalitu krmu si lucerna pri zberovej zrelosti v 1. kosbe udržuje relatívne krátko (7 - 10 dní), potom dochádza ku zvýšeniu obsahu vlákniny. Prvú kosbu v druhom a treťom roku vegetácie vykonávame na začiatku tvorby kvetných pukov (v kukuričnej výrobnej oblasti približne okolo 10. - 15. mája). Následné zbery (v intenzívnych podmienkach až 4) sa vykonávajú zväčša v plnej butonizácii až na začiatku kvitnutia. Ku stanoveniu termínu, najmä prvých dvoch kosieb, môžeme pristúpiť tiež na základe sumy efektívnych teplôt. Pre nárast 1. kosby lucerna vyžaduje sumu teplôt 800 - 900°C, 2. kosby 700 - 800°C. Krm z prvej kosby je vhodnejšie konzervovať silážovaním (zvýšený obsah cukrov vo fáze butonizácie), z následných kosieb môžeme vyrábať seno (menej hmoty a predpoklad vyššieho príkonu slnečnej energie). Zvýšenú trvácnosť porastov, ktorá vyúsťuje do vyššej prevádzkovej vytrvalostí, podporíme ak necháme porast v 2. roku, zväčša v 2. kosbe zakvitnúť (akumulácia glycidov v koreňoch). Interval obrastania medzi poslednou a predposlednou kosbou je limitujúcim pre trvácnosť lucerny a jarné obrastanie. V našich podmienkach dodržujeme časový úsek medzi týmito dvoma kosbami 42 - 55 dní. Poslednú kosbu vykonávame pred koncom vegetačného obdobia (v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti do 30. septembra). Prvú kosbu porastov určených na produkciu semena zberáme do 15. mája.

Lucerna disponuje značným produkčným potenciálom, ktorý sa však v praxi z rôznych príčin nedostatočne využíva (len na 45 - 50%). Pre zhodnotenie pestovateľského úsilia je nevyhnutné obmedzovanie možných príčin strát pri zbere a konzervácii krmu. Predpokladom správneho odkosenia rastlín v potrebnej výške sú dobre nabrúsené ostria kôs. Poľahnuté porasty zberáme proti smeru poľahnutia, dodržujeme pracovnú rýchlosť zberových mechanizmov. Pri senážovaní eliminujeme straty prefúkaním rezanky mimo odvozné vozy. Pri produkcii sena obmedzujeme omrv najcennejších častí - lístkov manipuláciou s hmotou pri vyššej relatívnej vlhkosti (ráno a podvečer). Do porastov nevstupujeme pri zvýšenej vlhkosti, snažíme sa zlučovať pracovné operácie a minimalizovať prejazdy (poškodenie koreňových kŕčikov). Na prikášanie zeleného krmu pre potreby živočíšnej výroby vyberáme porasty v poslednom roku využívania.

V ostatnom období vystupuje do popredia, najmä v súvislosti s prepadom cien mlieka, ekonomický aspekt výroby objemových krmív. Z tohto pohľadu je pre pestovateľov zaujímavé zo správne založeného porastu získavanie zodpovedajúceho množstva krmu v požadovanej kvalite i v treťom roku vegetácie. Na černozemi luvizemnej, v kukurično - jačmennom výrobnom type, sme v pokusoch so štyrmi odrodami lucerny (Palava, Vali - vyšľachtené klasickým spôsobom šľachtenia a syntetické odrody - Syntéza 1 , Bella), ktorých porasty sme zakladali čistým výsevom na jar, sledovali vplyv dvoch úrovní intenzity využívania ich porastov na produkciu a kvalitu krmu. Konvenčný spôsob - spolu 4 kosby (prvé 3 určované podľa fenologickej fázy lucerny, posledná 45 dní po tretej). Intenzívny spôsob - spolu 6 kosieb (prvá stanovená podľa výšky, ďalšie počtom dní od predchádzajúcej).

Pri konvenčnom spôsobe sme zaznamenali vyššiu produkciu ako pri intenzívnom (tab. 1). V roku 2007 sme zaznamenali vyššiu úrodu sušiny ako v roku 2006.

Tabuľka 1: Úroda sušiny spolu (t.ha-1) v treťom roku vegetácie

Odroda lucerny

Spôsob využívania
Priemer
Konvenčný
Intenzívny
Rok
2005
2006
2007
2005
2006
2007
2005
2006
2007
Palava
13,23
14,39
15,34
14,32
13,09
10,05
10,04
11,06
13,16
12,22
12,69
12,69
Vali
12,96
14,46
14,68
14,03
12,33
10,31
10,79
11,14
12,65
12,38
12,73
12,59
Syntéza 1
11,87
13,76
14,44
13,36
12,76
10,29
10,45
11,16
12,31
12,02
12,44
12,26
Bella
11,90
13,94
15,98
13,94
13,07
9,44
10,53
11,02
12,49
11,69
13,26
12,48
12,49
14,14
15,11
13,91
12,81
10,02
10,45
11,10
12,65
12,08
12,78
12,50

Hd-p-0,05: pre spôsob využívania - 0,45; roky - 0,66

Z dvoch pokusných rokoch sme zaznamenali vyššiu úrodu celkových dusíkatých látok v roku 2005 ako v roku 2006 (tab. 2). Pri konvenčne využívaných porastoch sme stanovili vyššiu produkciu daného kvalitatívneho ukazovateľa ako pri intenzívne využívaných. Pri variantoch s odrodou Syntéza 1 sme stanovili vyššiu úrodu N - látok celkových ako pri variantoch s odrodami Bella a Vali.

Tabuľka 2: Úroda N-látok celkových (t.ha-1) spolu v 3. roku vegetácie

Odroda lucerny

Spôsob využívania
Priemer
Konvenčný
Intenzívny
Rok
2005
2006
2005
2006
2005
2006
Palava
2,74
2,80
2,77
3,02
2,29
2,65
2,88
2,55
2,71
Vali
2,56
2,83
2,70
2,99
2,29
2,64
2,77
2,56
2,67
Syntéza 1
3,11
2,87
2,99
3,14
2,24
2,69
3,13
2,55
2,84
Bella
2,53
2,68
2,61
3,13
9,44
2,58
2,83
2,36
2,59
2,74
2,79
2,77
3,07
2,22
2,64
2,90
2,51
2,70

Hd-p-0,05:pre spôsob využívania - 0,08; roky - 0,08; odrody lucerny - 0,15

V súvislosti s prebiehajúcimi klimatickými zmenami patrí lucerna ku významným zdrojom objemového krmu. Dobre založený, kompletný porast, vďaka hlboko prenikajúcemu, efektívnemu koreňovému systému, bez výraznejších depresií úrody dokáže eliminovať obdobia sucha a prispievať ku stabilite krmovinovej základne pre živočíšnu výrobu.

Vystavené 30.6. 2009

Autor textu: Ing. František Mikle