logo VÚTPHP
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica, Regionálne výskumné pracovisko Poprad
SNP 2
058 01 Poprad
e-mail: brinor@isternet.sk
 
 


Porovnanie produkčnej schopnosti lucerny siatej na ornej pôde
a v príseve do trvalých trávnych porastov v marginálnej oblasti Slovenska

Vedecký názov lucerny Medicago je odvodený od slova "medica", ktorým Riman Palladius v štvrtom storočí n.l. vzťahoval na Médov, ľudí obývajúcich dnešný Irán. Lucerna siata pochádza z Malej Ázie a Zakaukazska, odkiaľ sa rozšírila po Strednej Ázii. Bola prvou domestikovanou krmovinou, ktorú pestovali už pre 2500 rokmi.

To, že lucerna siata je plastická rastlina, dokazuje aj jej areál pestovania na Zemi. Okrem pestovania v oblastiach so stredomorskou klímou, ktoré sú najbližšie stepným podmienkam, z ktorých pochádza, sa pestuje sa aj miernom podnebnom pásme. V súčasnosti je vo svete najviac pestovanou kŕmnou bôbovitou plodinou s ročnou produkciou 218 miliónov ton (2006). Lucerna siata je vysoko produkčnou krmovinou, ktorá pre maximalizáciu svojho potenciálu vyžaduje hlboké, dobre prevzdušnené, úrodné pôdy. Podľa učebníc krmovinárstva domácej proveniencie (slovenskej aj českej) najlepšie predpoklady pre jej úspešné pestovanie majú regióny nížin, pahorkatín a nízko položených kotlín na pôdach s pH v rozsahu 6,5 - 7,5. Zahraničná literatúra však uvádza interval pôdnej reakcie medzi 6,0 a 6,5.

Stepný pôvod lucerny siatej determinuje jej nároky na stanovištné podmienky a biologické vlastnosti, kam predovšetkým patrí odolnosť voči suchu, dobrá regeneračná schopnosť - viackosnosť, trvácnosť, mrazuvzdornosť a symbiotická fixácia dusíka baktériami Sinorhizobium meliloti.

Vzhľadom na globálnu klimatickú zmenu by lucerna mala mať doplnkové postavenie aj v podhorských regiónoch. Tu možno pestovať lucernu na hlbších pôdach, vytvorených na vápencoch, dolomitoch a na dvojmocné katióny bohatých vyvrelinách. Preto aj naším cieľom bolo v horskej výrobnej oblasti otestovať pestovanie lucerny siatej nielen v monokultúre, ale aj v príseve do trvalého trávneho porastu.

V katastri obce Liptovská Teplička (960 m nad morom, priemerná ročná teplota 5,0°C; ročný úhrn zrážok 900 mm) sme založili pokus s dvoma odrodami lucerny siatej Niva a Zuzana, ktoré sa pestovali v monokultúre na ornej pôde. Navyše odrodu Zuzana sme prisiali aj do trvalého trávneho porastu, predstavujúceho horské trojštetové lúky.

V prvom úžitkovom roku mali obe odrody lucerny na ornej pôde pri dorastaní do prvej kosby približne 60%-ný podiel v porastoch, pričom sa v nich vysokým zastúpením prezentovala natívna lipnica pospolitá. Pri dorastaní do druhej a tretej kosby sa stav porastov zlepšil, podiel odrôd predstavoval od 80 do 88%. V porovnaní s prvým úžitkovým rokom sa stav porastov v druhom pestovateľskom ročníku významne nezmenil. V prvej kosbe bol podiel odrôd nižší(približne 55%), ale do druhej a tretej kosby sa opäť mierne zvýšil. V poslednom roku sledovaní dosiahla lucerna vyššie zastúpenie v porastoch (85 resp. 77%), ktoré ale počas vegetačného obdobia mierne klesalo. Stav porastov sa premietol aj do úrod sušiny (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Priemerná produkcia sušiny (t.ha-1)

Odroda
Úžitkový rok
1. kosba
2. kosba
3. kosba
Spolu
Zuzana
1.
4,04
1,92
2,00
7,96
2.
3,44
2,67
3,44
9,55
3.
3,42
2,50
2,06
7,98
Niva
1.
3,86
1,76
1,80
7,42
2.
3,94
2,52
2,74
9,20
3.
3,58
2,43
2,15
8,16

V podmienkach Slovenskej republiky možno potenciálne dopestovať nad 9 t.ha-1 sušiny lucerny siatej. V závislosti od agroekologických podmienok sa však úrody dosahujú iba na úrovni 50-70%. V podmienkach horskej výrobnej oblasti v trojkosnom režime využívania sme zaznamenali priemernú trojročnú produkciu pre odrodu Zuzana 8,50 a pre odrodu Niva 8,25 t.ha-1. Z tabuľky 1 vyplýva, že úrody v úžitkových rokoch kolísali (vplyv ročníka), medzi odrodami sme však v jednotlivých rokoch výrazné rozdiely nezaznamenali.

V podmienkach Slovenskej republiky možno potenciálne dopestovať nad 9 t.ha-1 sušiny lucerny siatej. V závislosti od agroekologických podmienok sa však úrody dosahujú iba na úrovni 50-70%. V podmienkach horskej výrobnej oblasti v trojkosnom režime využívania sme zaznamenali priemernú trojročnú produkciu pre odrodu Zuzana 8,50 a pre odrodu Niva 8,25 t.ha-1. Z tabuľky 1 vyplýva, že úrody v úžitkových rokoch kolísali (vplyv ročníka), medzi odrodami sme však v jednotlivých rokoch výrazné rozdiely nezaznamenali.

Pri príseve sa mačina trvalého trávneho porastu narušila na 20%. Do tejto plochy sa prisiala lucerna siata odroda Zuzana. Na nenarušenom pôvodnom poraste z agrobotanickej skupiny lipnicovitých dominovali psiarka lúčna, kostrava lúčna a trojštet žltkastý. Bôbovité druhy boli zastúpené ďatelinou plazivou (jej prítomnosť podporovalo fosforečno-draselné hnojenie, ktoré bolo použité aj v prípade oboch monokultúr na ornej pôde). Avšak v spracovanom páse mačiny boli zastúpené druhy, ktoré majú charakter ruderálnych rastlín: lipnica pospolitá a púpava lekárska. Prisiata lucerna siata pokrývala postupne v rokoch od 15,5 do 19,5% plochy parcely (tabuľka 2), avšak jej podiel na úrodách s trvaním pokusu narastal. Z počiatočného, 20,6%-ného podielu v prvom úžitkovom roku jej spoluúčasť na úrode vzrástla v poslednom treťom pestovateľskom ročníku na 38,6%. Prísev lucerny siatej do trvalého trávneho porastu zvýšil úrody o viac ako 50% v porovnaní s kontrolou, ktorú predstavoval trávny porast s aplikáciou fosforečno-draselnej výživ (tabuľka 3).

Tabuľka 2: Zastúpenie lucerny siate v poraste (%), jej podiel na úrode (%) a celková produkcia (t.ha-1)

Úžitkový rok
Prezencia
Podiel
Kosba
Spolu
1.
2.
3.
1.
19,5
20,6
2,00
1,34
1,12
4,46
2.
15,5
26,3
2,14
0,22
0,33
2,69
3.
17,5
38,6
2,07
1,17
1,31
4,55

Tabuľka 3: Porovnanie produkcie (t.ha-1) prísevu lucerny siatej s kontrolným trávnym porastu pri rovnakej fosforečno-draselnej výžive

Úžitkový rok
Kontrola
Prísev lucerny siatej
Percentuálny rozdiel
1.
2,39
4,46
+53,6
2.
1,52
2,69
+56,5
3.
2,47
4,55
+54,3

Na záver

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že lucernu siatu možno s úspechom pestovať aj v marginálnych oblastiach Slovenskej republiky, a to za nasledovných predpokladov:

  1. stanovište musí mať bezpodmienečne vyššiu pôdnu reakciu, v prípade oboch monokultúr a prísevu bola hodnota bližšia k spodnej hranici 6,5 uvádzaná domácimi autormi (vo svete je to horné rozhranie),
  2. pôdne podmienky nesmú dovoľovať nadmernej akumulácii vody v profile, testovanie lucerny siatej sme vykonali na rendzine, ktorá sa vyvinula na karbonátových horninách a k zamokreniu by tu mohlo odchádzať len v prípade dlhodobých nadmerných zrážok, prípadne ak by v blízkosti bol trvalý vodný zdroj - prameň,
  3. ak sa má naplno využiť biologický potenciál lucerny siatej, potom je optimálne pestovať ju na humóznych pôdach s dostatkom živín. Nevyhnutná je preto aplikácia fosforečno-draselných hnojív dodaných na základe agrochemických vlastností pôdy, ktoré jej zabezpečia dobrý zdravotných stav, s následným odzrkadlením na produkčnosti, vytrvalosti a zároveň sa podporí aj jej vysoká výživná hodnota dorobeného krmiva.

Z uvedeného teda možno konštatovať, že po splnení týchto podmienok sa dá, v rovnakých a približne analogických podmienkach horskej výrobnej oblasti Slovenskej republiky, pestovať lucernu siatu ako doplnková bielkovinová krmovina.

Vystavené 14.9.2011

Autori textu: Ing. Norbert Britaňák, PhD.; Ing. Iveta Ilavská, PhD.; Mgr. Ľubomír Hanzes, PhD.