Logo VUZV
Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: rajcak@vuzv.sk
 
 


Chov vysokoprodukčných dojníc zvyšuje požiadavky na kvalitu trávnych siláží

Výroba objemových krmovín aj v podmienkach trhového hospodárstva ostáva dôležitou súčasťou rastlinnej výroby. Vzhľadom k požiadavkám živočíšnej výroby sa zvyšuje potreba produkcie krmív s vysokou nutričnou hodnotou.

V poľnohospodárskych podnikoch sa často stretávame so situáciou kedy je pestovanie trhových plodín preferované na úkor krmovín. To sa odzrkadľuje na produkčnej účinnosti vyrobených objemových krmív, ktorá v našich podmienkach predstavuje 5-8 l mlieka na dojnicu a deň, často aj menej. Pre zabezpečenie rentability chovu hovädzieho dobytka je nevyhnutný chov vysokoprodukčných zvierat. Intenzívny chov dojníc si vyžaduje celoročné kŕmenie silážami, ktoré musia zvieratám zabezpečiť dostatok energie a živín v požadovanej forme. Zaradenie nekvalitných krmív do kŕmnej dávky zvierat so sebou prináša stagnáciu produkcie. Dlhodobé skrmovanie takýchto krmív spôsobuje problémy s reprodukciou a môže negatívne ovplyvňovať aj celkový zdravotný stav zvierat.

Významnou zložkou krmovinovej základne sú trávne porasty. U nás predstavujú až 78 %-ný podiel na pestovateľských plochách krmovín, pričom väčšina ich produkcie sa silážuje.

Hoci sa silážovanie trávnych porastov nepovažuje za problematické, v kvalite trávnych siláží sú stále veľké rezervy. Jedným z najdôležitejších nedostatkov je termín zberu porastov. Pohľad agronómov a zootechnikov na túto otázku sa často rozchádza. Vysoká úroda nemôže byť v pestovaní trávnych porastov prioritou, tá je v nutričnej hodnote porastov. Na silážovanie je najvhodnejší termín zberu v období, keď sa končí vegetačné štádium stĺpkovania a porast začína klasiť (maximálne keď klasí 1/3 porastu). Vtedy má hmota vysoký obsah energie, živín a aj vysokú stráviteľnosť. Tieto parametre sú základným predpokladom pre výrobu kvalitnej siláže.

Na základe prieskumu kvality u nás vyrobených siláží sme zistili, že v trávnych silážach je stále príliš vysoký obsah vlákniny, pričom 70 % trávnych siláží prekračuje obsah vlákniny 26 % a až 20 % siláží obsah vlákniny 30 %. Tieto údaje svedčia o tom, že zber trávnych porastov na silážovanie začal vo väčšine podnikov neskoro.

Vzostup obsahu vlákniny pri prvom využití tráv počas vegetačného obdobia je znázornený v grafe 1. Z neho môžeme vidieť, že priebeh narastania vlákninového komplexu je u jednotlivých druhov tráv veľmi podobný. Silážna zrelosť je dosahovaná na prelome mesiacov máj-jún. U nás sú v tomto období porasty často riedke a úrody nízke. Čakanie na vyššiu produkciu však zvyšuje obsah vlákniny a znižuje nutričnú hodnotu a  stráviteľnosť krmiva. Ďalším rizikom je dlhodobé daždivé počasie, ktoré často prichádza na začiatku júna (Medard). Posunom termínu 1. kosby sa posúvajú aj termíny ďalších kosieb, čím dochádza k zníženiu celkovej produkcie porastov.

Na základe našich pokusov sme v grafoch 2-3 vyjadrili závislosť obsahu vlákniny v trávnych porastoch ku obsahu energie a stráviteľnosti organickej hmoty. Po zvýšení obsahu vlákniny v trávnych porastoch nad 23 % dochádza k prudkému poklesu energie, pričom v tom istom čase dochádza aj k prudkému poklesu stráviteľnosti organickej hmoty. Denný nárast obsahu vlákniny v čase silážnej zrelosti predstavuje 0,2 – 0,8 % v závislosti od druhu tráv a priebehu počasia (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Denný nárast obsahu vlákniny u vybraných druhov tráv pred 1. kosbou v % sušiny

Druh

Klimatické podmienky máj/jún

optimálne

veľmi teplé a suché

vlhké

Reznačka laločnatá

0,42

0,79

0,22

Kostrava lúčna

0,39

0,56

0,35

Mätonoh trváci

0,36

0,34

0,31

Trvalý trávny porast

0,45

0,51

0,20

(Hochberg, 1999)

Každé oneskorenie času zberu preto so sebou nevyhnutne prináša znižovanie kvality silážovaného krmiva a samozrejme aj siláže.

Ďalším problémom, s ktorým sa v posledných rokoch stretávame je nízka úroveň hnojenia trávnych porastov, čo sa prejavuje najmä na nízkom obsahu N-látok. V 36 %-tách trávnych siláží je ich obsah iba do 10 % a úroveň nad 14 % N-látok prekračuje iba 14 % siláží.

Nízka úroveň dusíkatého hnojenia zhoršuje silážovateľnosť porastov a stabilitu vyrobených siláží. Nízke hnojenie dusíkom síce zvyšuje obsah cukrov v trávach ale spôsobuje tiež zníženie pufračnej kapacity, ktorá ovplyvňuje rýchlosť okyseľovania silážovanej hmoty. Dusičnany obsiahnuté v porastoch sa počas fermentačného procesu redukujú na dusitany a plyny NO a NO2, ktoré pôsobia inhibične na rast klostrídií. Ak je v konzervovanej hmote nízky obsah nitrátov, dochádza k rozvoju nežiadúcich baktérií a k zvýšenej tvorbe kyseliny maslovej.

Negatívnym dôsledkom nízkeho obsahu nitrátov v silážovanom krmive môžeme úspešne predísť usmernením fermentačného procesu baktériami mliečneho kvasenia, ktoré počas silážovania pridávame ku konzervovanému krmivu. Použitie biologických aditív si v našich podmienkach našlo svoje miesto. Ich široká ponuka na našom trhu dáva predpoklady pre úspešné uplatnenie v rôznych podmienkach.

Princípom pôsobenia biologických prípravkov je premena ľahko prístupných vodorozpustných cukrov na kyselinu mliečnu baktériami mliečneho kvasenia. Kmene baktérií, ktoré sa používajú v silážnych prípravkoch sa vyznačujú rýchlym množením, vysokou produkciou kyseliny mliečnej, veľmi dobrým využívaním cukrov a osmotoleranciou (t.j. schopnosťou množiť sa aj na krmive s nižšou sušinou). Aj keď sú určité diferencie medzi kmeňmi baktérií jedného druhu ich vlastnosti bývajú veľmi podobné.

Efektívnosť použitia biologických prípravkov výrazne ovplyvňuje forma ich aplikácie. Výrobcovia odporúčajú svoje prípravky aplikovať v granulovanej, práškovej a kvapalnej forme. Za najúčinnejšiu formu sa vo všeobecnosti považuje kvapalná. V posledných rokoch sa začal používať aj tzv. live systém, ktorý je založený na aktivácii prípravku vo vodnom roztoku pred silážovaním. Tým sa docieli, že baktérie mliečneho kvasenia sú živé a vysoko aktívne už v čase ošetrenia silážovanej hmoty, čím sa ich účinok urýchli. Správnym výberom a použitím biologických aditív sa zabezpečí rýchle zníženie pH silážovanej hmoty a zlepšenie fermentačného procesu so znížením strát živín a zachovaním vysokej nutričnej hodnoty krmiva.

Chemické silážne prípravky ponúkané na našom trhu sú založené na báze organických a anorganických kyselín alebo solí týchto kyselín. Prípravky založené na báze kyselín sú veľmi účinné, a to nezávisle od obsahu cukru v krmivách. Nevýhodou je ich vysoká agresivita, korozívnosť pri vyšších dávkach, obmedzený príjem krmív zvieratami a uvoľňovanie silážnych štiav ale aj ich vysoká cena. Pri použití chemických prípravkov založených na báze solí kyselín je výhodou ich neutralita, zriedkavá agresivita a dobrá účinnosť. Nevýhodou je nutnosť aspoň minimálneho obsahu cukru v krmivách. Tieto prípravky síce potláčajú rozvoj nežiadúcej mikroflóry, konzerváciu krmiva však musia zaistiť baktérie mliečneho kvasenia. Ošetrené krmivá nesmú byť skrmované skôr ako po 6 týždňoch.

Aplikáciu chemických konzervantov odporúčame pri silážovaní ťažko silážovateľných krmív, veľmi mladých porastov alebo pri silážovaní krmiva v nepriaznivom počasí.

Vhodný výber silážneho aditíva nie je 100 %-ným garantom výroby kvalitnej siláže. Silážovanie treba chápať ako komplexný technologický proces, ktorý je ovplyvňovaný mnohými faktormi a zanedbanie ktorejkoľvek fázy ohrozuje jeho výsledný efekt.

Pre zabezpečenie výroby kvalitnej trávnej siláže odporúčame dodržiavanie nasledovných zásad:

  • maximálne urýchlenie uvädania použitím kondicionérov a obracaním
  • pravidelné obracanie počas uvädania
  • obmedzenie ležania času krmiva na zemi na 1, najviac 2 dni
  • použitie silážneho prípravku ako integrujúceho prvku pri výrobe siláže
  • výber druhu a dávky silážneho prípravku pre aktuálny obsah sušiny
  • obmedzenie času plnenia silážneho žľabu maximálne na 3 dni
  • dôkladné zakrytie naplneného silážneho žľabu

Meniace sa hospodárske podmienky prinášajú so sebou pre prvovýrobcov mnoho nových problémov. Pre podniky, ktoré orientujú svoju činnosť na chov hovädzieho dobytka je preto nevyhnutné zabezpečiť pre zvieratá kvalitné krmivá s vysokou stráviteľnosťou. Trávne porasty sa z tohto pohľadu javia ako jedna z veľkých rezerv nášho poľnohospodárstva, pretože poloextenzívny ani extenzívny spôsob  ich obhospodarovania neumožňuje efektívne zhodnotiť ich potenciál.

 

Vystavené 6.7.2004

Autor textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD.