Logo SPÚ
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Lubos.Vozar@uniag.sk
 
 


Zásady a perspektívy pestovania krmovín na ornej pôde

Poľné krmoviny sú dôležitou zložkou rastlinnej výroby a ešte významnejšie podmieňujú úspešný rozvoj živočíšnej výroby. V nížinách sú základom výroby objemových krmív, v horských oblastiach majú doplnkový charakter. Vo všetkých oblastiach však majú nezastupiteľnú úlohu v rámci osevných postupov pri zvyšovaní úrodnosti. Ich dôležitosť je často podceňovaná vzhľadom na to, že nie sú finálnym produktom, ale na trhu sa v rozhodujúcej miere realizujú prostredníctvom živočíšnych produktov, mäsa a mlieka.

Z hospodárskeho hľadiska najčastejšie delíme krmoviny na ornej pôde na jednoročné a viacročné.

Jednoročné krmoviny zabezpečujú z pohľadu výživy zvierat predovšetkým energetickú zložku kŕmnej dávky. Botanickou príslušnosťou, produkčnou schopnosťou, kvalitou krmu, rýchlosťou vývoja, požiadavkami na agrotechniku a ekonomikou pestovania predstavujú veľmi heterogénnu skupinu, ktorá svojou pestrosťou umožňuje cielený výber najvhodnejších plodín do konkrétnych pôdno-klimatických podmienok, pre konkrétny spôsob pestovania a využívania.

Zo širokej škály druhov tejto skupiny je v súčasnosti preferovaná predovšetkým kukurica siata. Súvisí to s pomerne jednoduchou agrotechnikou, ale najmä pokroku v šľachtení, ktoré je založené na maximálnom zisku živín a energie z porastu, predĺžení zberovej zrelosti(napr. Stay-green hybridy) a plasticite hybridov voči pôdnym a klimatickým podmienkam. Na základe týchto potrieb sú vytvárané rastliny s maximálnym podielom zrna na celkovej produkcii. Hlavnými technológiami využitia sú, a je predpoklad aj do budúcnosti, rôzne formy siláží a silážných drtí s vyšším obsahom sušiny, ako je zber olistených alebo neolistených šúľkov (CCM, LKS) poprípade vlhkého zrna s následným konzervovaním.

Kukurica siata

Úspech v pestovaní kukurice siatej je založený predovšetkým na optimálnom výbere hybridu pre konkrétne podmienky a plánovaný spôsob využitia. Ďalšími podmienkami sú:

  • príprava optimálnej štruktúry pôdy (lepšie hrubšie hrudky ako príliš jemné spracovanie, predchádzanie zhutneniu pri príprave pôdy),
  • vhodný termín sejby, nesiať príliš skoro, teplota pôdy by mala dosiahnuť 8 - 10°C,
  • dodržanie techniky sejby, starostlivé nastavenie sejačiek,
  • zabezpečenie optimálnej hĺbky a hustoty sejby, prehustený porast negatívne ovplyvňuje podiel šúľkov a pevnosť stebla,
  • hnojenie prispôsobiť predpokladanému odberu živín pri rešpektovaní ASP, ak je to možné využívať organické hnojivá na ktoré veľmi dobre kukurica siata reaguje, odporúča sa prihnojiť mladé rastliny fosforom (tzv. hnojenie k päte,
  • zabezpečenie aktuálnej ochrany rastlín.

Dôležitým, častokrát rozhodujúcim, prvkom výroby objemových krmív je zber a konzervovanie. Zber kukurice siatej na siláž sa odporúča uskutočniť v mliečno-voskovej až voskovej zrelosti šúľkov, pri priemernom obsahu 280-350 g sušiny na kg čerstvej fytomasy a podiele 45-50% šúľkov na úrode zelenej hmoty, resp. 60 % na úrode sušiny. Tieto parametre sú predpokladom najväčšieho zisku energetických živín z jednotky plochy a ľahkej konzervácie silážovaním (nevytekajú silážne šťavy). Zber v mliečno-voskovej zrelosti pozitívne ovplyvňuje príjem siláže zvieratami a samotné trávenie siláže. Pri skrmovaní siláží s nízkym obsahom sušiny spôsobuje vysoký podiel ľahko skvasitelných cukrov a ich rýchly rozklad v bachore k acidózam s následným znižovaním úžitkovosti zvierat.

Jednou z možností zvýšenia kvality kukuričnej siláže je zvýšenie podielu šúľkov na úrode ponechaním vyššieho strniska pri zbere.

Zber kukurice siatej na siláž treba ukončiť do príchodu prvých mrazov.

Vhodnou alternatívou zberu zrna pre kŕmne účely je delený zberu kukurice. Jeho prednosťami sú:

  • rozšírenie plôch kukurice siatej do netradičných oblastí pestovania,
  • zvýšenie produkcie živín z jednotky plochy,
  • obmedzenie strát pri zbere zrna,
  • úspora energie potrebnej pre dosúšanie zrna,
  • rýchlejšie uvoľnenie plôch pre následné plodiny.

Viacročné krmoviny sú dôležitou súčasťou kŕmnych plodín, ktorými sa zabezpečujú kŕmne dávky prežúvavcov. Sú zastúpené ďatelinovinami, kŕmnymi trávami, prípadne ich miešankami. Významom a rozsahom pestovania ich hodnotíme ako základnú zložku krmovinovej základne na ornej pôde a hlavného producenta bielkovinových krmív.

Účel pestovania viacročných krmovín je mnohostranný. Poskytujú vysokokvalitný krm na zeleno, na silážovanie, na seno a výrobu úsuškov. Zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v osevných postupoch ako donátory uhlíka a plodiny, ktoré zvyšujú pôdnu úrodnosť. Veľký je ich fytosanitárny význam. Hlboko koreniace ďatelinoviny zachytávajú splavené nitráty do hlbších pôdnych horizontov. Trávy pôsobia ako najefektívnejší biofilter, ktorý tiež zachytáva NO3-N ióny, ale aj exhaláty zo spádov priemyselných podnikov.

V rámci viacročných krmovín na ornej pôde je nutné v závislosti na pôdno-klimatických podmienkach maximálne uplatňovať monokultúry ďatelinovín. Ich pestovanie je celkovo ekonomicky výhodnejšie a vyznačujú sa vysokou a pomerne stabilnou produkciou. V menej priaznivých podmienkach sa odporúča pestovanie ďatelinovinotrávnych miešaniek s vysokým podielom ďateliny lúčnej alebo plazivej podľa účelu využitia, to všetko pri čo najdlhšom využití rovnomerne, dobre zapojených, nezaburinených porastoch. Porasty, ktoré neumožňujú dosiahnuť vysokú produkciu kvalitného krmiva alebo sú z hľadiska energetických vkladov nákladné, ako monokultúry tráv, sú pre výrobu objemových krmív menej perspektívne. Produkcia aj nutričná hodnota tráv je výrazne závislá od dávky dusíka. Ďalšou nevýhodou sú vysoké požiadavky na vlahu.

Najdôležitejšou ďatelinovinou v kukuričnej, repárskej, ale v priaznivých podmienkach (hlboké, živinami dobre zásobené a prevzdušnené pôdy) aj v zemiakarskej oblasti je lucerna siata. Jej pestovanie, ako aj pestovanie ďalších druhov je ovplyvnené predovšetkým kvalitným založením porastu. Prvým faktorom pri zakladaní porastu je výber stanovišťa, pričom najdôležitejším ekologickým faktorom je pôda. Najvhodnejšie sú pôdy hlboké, s hladinou podzemnej vody najmenej 1,5 m pod povrchom, inak zahnívajú korene. Vyžaduje pôdu s približne neutrálnym pH, najlepšie v rozpätí 6,5 - 7,2, dobre zásobenú živinami v tzv. "starej sile". Z pôdnych typov preferujeme ílovitohlinité, hlinité a piesočnatohlinité pôdy.

Lucerna siata

Najvhodnejšími pôdnymi typmi sú černozem, hnedozem, rendziny, nivné a lužné pôdy.

Ďalším faktorom je príprava pôdy a sejba. Príprave pôdy vzhľadom na veľkosť semien venujeme veľkú pozornosť. Sejbu robíme len do dobre urovnanej, drobnohrudkovitej, ale nie rozprášenej pôdy. Pozemok je nutné odburiniť. Ďalej rešpektujeme nasledovné:

  • pri zakladaní do krycej plodiny je vhodná sejba lucerny siatej naprieč riadkov krycej plodiny alebo šikmo pod uhlom 45 °,
  • nevhodná je sejba povrchová naširoko spoločná s krycou plodinou, najmä na dozretie
  • sejba do riadkov so vzdialenosťou 75 - 150 (250) mm (čím sú horšie pestovateľské podmienky pre lucernu, tým užšie riadky),
  • nevydarené založenie porastu a medzerovitosť je možné nahradiť dodatočným prísevom do 1 - 2 mesiacov lucernovým semenom,
  • je nutné venovať viac pozornosti očkovaniu osiva,
  • dosiahnutie optimálneho počtu jedincov 240 na m2, t.j. viac ako 1200 bylí,
  • pri hustote 85 rastlín/m2 - klesá úroda o 30 % a viac. Takéto porasty likvidujeme.

Pri využívaní lucerny siatej sledujeme dva ciele:

  1. získanie vysokej úrody s vysokým obsahom živín,
  2. zaistenie prevádzkovej trvácnosti porastu.

Pri vlastnom využívaní je nutné rešpektovať biologické požiadavky lucerny. Súčasne prihliadame na celkovú dĺžku využívania. Pri dvojročnom pestovaní volíme intenzívnejšie využívanie, pri trojročnom, resp. dlhšom šetrnejšie.

Na zaistenie trvácnosti a viackosnosti je veľmi dôležité poznanie biológie ukladania rezervných látok, ktorého maximum je v období od začiatku kvitnutia až do odkvitnutia. Z tohto hľadiska sa javí ako kompromis využívanie vo fenofáze tvorby kvetných pukov.

Zber viacročnej krmoviny

Čo na záver?

Poskytnutý priestor nedovoľuje v plnej miere vyjadriť detailnejšie túto obsiahlu problematiku. Je možné však skonštatovať, že rozhodujúci podiel v krmovinách na ornej pôde vzhľadom na doterajší vývoj budú pravdepodobne tvoriť dve plodiny, kukurica siata a lucerna siata. V malej miere budú dopĺňané ďalšími druhmi ako ďatelina lúčna, ďatelina plazivá. Značná je aj snaha o presadenie medzirodových hybridov. Veľký vplyv na sortiment budú mať pravdepodobne aj klimatické zmeny, ktoré nás prinútia najmä v južnejších oblastiach zaradiť do pestovateľských schém niektoré menej kvalitné, ale odolné druhy. Naopak v severnejších oblastiach to umožní pestovanie niektorých teplomilnejších druhov. No a nezanedbateľný bude aj vplyv vývoja živočíšnej výroby, hlavného odberateľa objemových krmív.

Vystavené 12.6. 2009

Autori textu: Ing. Ľuboš Vozár, PhD.; prof. Ing. Ján Jančovič, PhD.