logo VÚTPHP
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav agroekológie Michalovce
Špitálska 1273/12
071 01 Michalovce
e-mail: kovac@minet.sk
 
 


Náklady pestovateľského procesu viacročných krmovín

Viacročné krmoviny na ornej pôde (VRK) sú cenným zdrojom kvalitného objemového krmiva. Z agronomického hľadiska majú významné postavenie v osevnom postupe, keďže vplývajú na zachovanie pôdnej úrodnosti a sú vhodnou predplodinou pre ďalšie plodiny osevného postupu. Hlavným účelom pestovania viacročných krmovín na ornej pôde je výroba objemových krmív pre prežúvavcov. Kvalitne vyrobené objemové krmivo z VRK tvorí významnú časť ich krmovinovej základne. Z pohľadu farmárov je rozhodujúce vyrobiť dostatočné množstvo objemových krmív, v primeranej kvalite a čo najnižších výrobných nákladoch.

Výmera pestovaných viacročných krmovín na ornej pôde úzko súvisí s počtami hospodárskych zvierat, pre ktoré sa pestujú. Za posledných 20 rokov počty hovädzieho dobytka na Slovensku poklesli o viac ako 70 %. Zberové plochy VRK na ornej pôde sa z úrovne 200 tisíc v roku 1989 znížili na súčasných 140 - 150 tisíc hektárov. Je však potrebné poznamenať, že výrazne poklesla hektárová produkcia z takmer 9 t z hektára na polovicu. Ale omnoho dôležitejšou otázkou pre poľnohospodára je, že pri akých nákladoch dokáže vyrobiť 1 t objemového krmiva.

Najvyššie náklady pri pestovaní VRK sú v roku sejby. Z tohto aspektu je významný výber vhodnej agrotechniky pre založenie porastu. Technológia zakladania závisí od mnohých faktorov ako sú pôdno-klimatické podmienky, predplodina, druh viacročnej krmoviny, termín sejby, sejba do krycej plodiny, bez krycej plodiny ap., ale v podstate sa na zakladanie VRK na ornej pôde využívajú tri základné technológie. Sú to technológie konvenčné, redukované (minimalizačné) a pôdoochranné technológie s jej najextrémnejšou formou, ktorou je priama sejba do nespracovanej pôdy (no-till). V tabuľke 1 sú analyzované náklady na zakladanie porastov VRK na jar bez krycej plodiny na ťažších pôdach.

Tabuľka 1: Porovnanie nákladov na operácie pri zakladaní viacročných krmovín na ornej pôde

Náklady sú uvedené podľa operácií od základnej prípravy pôdy až po sejbu a valcovanie. Najnákladnejšia je konvenčná agrotechnika zakladania porastov s využitím orby. Je tu najvyššia spotreba ľudskej práce vyše 3,5 h.ha-1, spotrebuje sa pri nej vyše 60 l nafty na hektár a náklady od podmietky po sejbu až valcovanie predstavujú takmer 220 €.ha-1. Vynechaním podmietky a orby pri redukovanej agrotechnike vznikne významná úspora potreby času a spotreby nafty na hektár a náklady klesnú na 132 €.ha-1. Minimálne náklady si vyžaduje priama sejba do nespracovanej pôdy. Potreba práce je oproti konvenčnej agrotechnike výrazne nižšia a to o 2,22 h.ha-1. Spotreba nafty je na úrovni 15,5 l.ha-1, čo predstavuje úsporu 47,5 l.ha-1 oproti konvenčnej agrotechnike, pričom náklady na pracovné operácie nepresahujú 65 €.ha-1. Oproti redukovanej agrotechnike sa ušetrí 67,71 €.ha-1 a oproti konvenčnej dôjde k úspore 155,29 €.ha-1.

V tabuľke 2 sú analyzované celkové náklady pri pestovaní VRK. Okrem operácií pri zakladaní porastov sú tu zahrnuté aj operácie súvisiace s výrobou objemového krmiva z VRK.

Tabuľka 2: Celkové náklady na pestovanie VRK v €.ha-1

K analýze bola vybratá technológia klasickej výroby sena s kosením, obracaním, zhrňovaním a zberom samozberacím vozom. Náklady sú hodnotené až po odvoz sena z parcely. V prvom úžitkovom roku sú náklady hodnotené podľa technológií pestovania a v druhom a treťom úžitkovom roku sú náklady hodnotené bez rozdielu technológie, keďže v daných rokoch na všetkých variantoch pestovania boli náklady totožné. V roku zakladania porastu sa najvyššie náklady na hektár vynaložili pri konvenčnej technológii vo výške 775,68 €.ha-1. Z toho takmer 35 % tvorili materiálové náklady a 45,39 % variabilné náklady na mechanizované práce. Celkovo variabilné náklady tvorili 80 % celkových nákladov. Pri redukovanej agrotechnike celkové náklady poklesli na 688,10 €.ha-1 a pri priamej sejbe na 600,21 €.ha-1. Fixné náklady pri všetkých technológiách tvorili asi 20 % celkových nákladov. Z toho vyplýva, že pri redukovanej technológii a pri priamej sejbe sa znižoval podiel nákladov na mechanizované práce a zvyšoval podiel materiálových nákladov.

V druhom a treťom úžitkovom roku sa celkové náklady znížili na 468,68 €.ha-1. Výrazne sa znížili materiálové náklady, ktoré pozostávali už len z nákladov na minerálne hnojivá. Ich podiel klesol na 16 % celkových nákladov. Variabilné náklady na mechanizované práce tvorili 52,52 % celkových nákladov a zahŕňali náklady na aplikáciu hnojív, kosenie, obracanie, zhrňovanie a zber sena.

Z jednotlivých druhov VRK je na Slovensku najrozšírenejšie pestovanie lucerny siatej. V súčasnosti sa lucerna siata pestuje na výmere 50 tis. hektárov, čo predstavuje podiel asi 35 % z pestovaných VRK. Na výmere asi 4,5 tisíc hektárov sa pestuje ďatelina lúčna, ale pomerne vysoký je podiel miešaniek tráv s ďatelinovinami a tráv na ornej pôde a to okolo 60 %. Ekonomika pestovania práve týchto druhov VRK bola analyzovaná pri troch variantoch prípravy pôdy.

Pri ekonomickom hodnotení VRK sa vychádzalo z úrod dosiahnutých v pokusoch na ťažkých pôdach, z nákladov uvedených v tabuľke 2 a realizačnej cene sena 60 €.ha-1. V prvom úžitkovom roku boli pri daných parametroch stratové všetky VRK. Najnižšia strata bola pri lucerne siatej zakladanej priamou sejbou -18,21 €.ha-1 a najvyššia pri ďateline lúčnej založenej konvenčnou technológiou. Rentabilita pestovania VRK bola záporná pri všetkých variantoch obrábania pôdy.

V druhom úžitkovom roku sa pri všetkých troch druhoch VRK dosiahli vyššie úrody ako v prvom roku, čo sa odzrkadlilo na výsledku hospodárenia. Všetky varianty boli ziskové, pričom najziskovejšia bola lucerna siata. Pri redukovanej agrotechnike sa pri nej dosiahol zisk 300,52 €.ha-1 pri hektárovej rentabilite 64,12 %. Vysoký bol zisk aj pri konvenčnej technológii 284,32 €.ha-1. Pri ďateline lúčnej ako aj pri ďatelinotrávnych miešankách zisk presahoval 100 €.ha-1. Ďatelinotrávna miešanka bola ziskovejšia pri konvenčnej technológii a pri priamej sejbe.

V treťom úžitkovom roku bola najziskovejšia ďatelinotrávna miešanka s najvyšším ziskom pri konvenčnej technológii 140,32 €.ha-1. Nižší zisk sa dosiahol pri lucerne siatej 37 až 71 €.ha-1. Pri nízkych úrodách v treťom roku pestovania bola ďatelina lúčna stratová pri všetkých technológiách.

Na obrázku 1 je graficky znázornený hospodársky výsledok v €.t-1 pestovania viacročných krmovín podľa úžitkových rokov a spôsobov obrábania.

Obr. 1: Hospodársky výsledok pestovania viacročných krmovín na ornej pôde

V prvom úžitkovom roku sú všetky viacročné krmoviny stratové a v druhom ziskové. V druhom roku dosahuje lucerna siata najväčší zisk na tonu sena. V treťom úžitkovom roku je stratová len ďatelina lúčna, ktorá dosahovala najnižšie úrody na všetkých troch agrotechnikách oproti lucerne siatej a ďatelinotrávnej miešanke.

Tabuľka 3: Ekonomické hodnotenie VRK v úžitkových rokoch (pri realizačnej cene sena 60 €.ha-1)

V súhrne za tri úžitkové roky (tabuľka 4) bola pri všetkých variantoch pestovania zisková len lucerna siata.

Tabuľka 4: Ekonomické hodnotenie VRK za 3 úžitkové roky

Najvyšší zisk dosiahla pri redukovanej agrotechnike vyše 300 €.ha-1, pred priamou sejbou so ziskom takmer 250 €.ha-1. Pestovanie ďateliny lúčnej bolo stratové na všetkých technológiách pestovania. Ďatelinotrávna miešanka bola stratová, len pri jej zakladaní konvenčnou technológiou. Ziskovejšia bola pri priamej sejbe ako pri redukovanej agrotechnike.

V tabuľke 5 sú hodnotené viacročné krmoviny na ornej pôde pri priemerných úrodách, ktoré sa dosahujú na Slovensku.

Tabuľka 5: Ekonomické hodnotenie VRK pri priemerných úrodách dosahovaných v SR

Pri klasickej technológii výroby sena a pri realizačnej cene 60 €.ha-1 je pestovanie lucerny siatej, ďateliny lúčnej a ďatelinotrávnych miešaniek stratové. Najnižšia strata je pri pestovaní lucerny siatej -155,42 €.ha-1. K tomu, aby ich pestovanie bolo ziskové je potrebné, aby hektárové úrody sena presahovali úroveň 9 ton. To znamená, že pri ďateline lúčnej by sa oproti dnešnému celoslovenskému priemeru úrody mali zdvojnásobiť a pri ďatelinotrávnych miešankách by mali byť vyššie o 2,3-krát.

Záver

Najčastejší spôsob realizácie objemových krmív z VRK je jeho využitie v živočíšnej výrobe na skrmovanie prežúvavcami, kde sa VRK zhodnotia najefektívnejšie. Veľmi zložito sa to však vyčísľuje. V príspevku sme chceli upriamiť pozornosť na nákladovosť pestovania VRK a poukázať na možnosti ich znižovania využitím minimalizačných technológií pri ich zakladaní. Ekonomiku pestovania sme vypočítali pri reálnej realizačnej cene 60€.ha-1. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že tam, kde to pôdno-klimatické podmienky dovolia sa seno najefektívnejšie vyrobí z lucerny siatej. Pri jej zakladaní na ornej pôde je ekonomicky výhodné využiť rôzne formy minimalizačných postupov. Pri ďateline lúčnej sa dosahujú nižšie úrody a preto je jej pestovanie na predaj sena stratové pri všetkých variantoch pestovania. Pri intenzívnejšom pestovaní ďatelinotrávnych miešaniek je možné pri ďatelinotrávnych miešankách dosiahnuť zisk. Pri ich zakladaní je však potrebné využiť minimalizáciu a výhodné je využiť aj priamu sejbu do nespracovanej pôdy. Celoslovenský priemer dosahovaných úrod je nízky a pri takýchto úrodách je pestovanie VRK na priamy predaj stratové pri všetkých plodinách.

Vystavené 18.7.2013

Autori textu: Ing. Ladislav Kováč, PhD.; Ing. Jana Jakubová