WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Niekoľko poznámok ku konzervácii kukurice

Kukurica pestovaná vo vhodných pôdnych a klimatických podmienkach produkuje z jednotky plochy najvyššie množstvo živín, hlavne energetického charakteru, čo poľnohospodárska prax v plnej miere využíva. Hlavným dôvodom stále narastajúcich plôch kukurice je snaha dopestovať dostatočné množstvo kvalitného a na energiu bohatého krmiva poslaním ktorého je optimálne bilancovať kŕmne dávky hovädzieho dobytka, najmä dojníc, energiou a tým zabezpečiť zvyšovanie produkčnej účinnosti kŕmnych dávok, pravda za predpokladu, že skrmovanie neúnosne vysokého podielu kukurice v dávke nebude narušovať základné fyziologické pochody zvierat. Treba si uvedomiť, že pri skrmovaní vysokého podielu škrobu prostredníctvom neúmerne vysokých dávok kukuričnej siláže, dochádza k obmedzovaniu aktivity celulolytických mikroorganizmov, čím sa znižuje rozklad a využitie vlákniny, ktorá potom zhoršuje využiteľnosť všetkých ostatných živín.

Tak ako u ostatných objemových krmovín, aj u kukurice je jej výživná hodnota ovplyvňovaná fenologickou fázou. Je známe, že má vysokú stráviteľnosť zelených častí predovšetkým na začiatku mliečnej zrelosti. Pri prechode na mliečno voskovú zrelosť dochádza u nej k nárastu škrobu. V tejto fáze má krm najvyššiu energetickú hodnotu a maximálnu stráviteľnosť. V priebehu ďalších fenologických fáz dochádza vplyvom lignifikácie zelených častí k nárastu vlákniny, čím klesá jej stráviteľnosť. Vplyv fenologického vývinu na obsah vlákniny ukazuje tabuľka 1.

Tab. 1: Vplyv ošetrenie silážovanej fytomasy na obsah vlákniny

Uvedené hodnoty ukazujú, že najvhodnejšou fázou pre zber je obdobie, keď sušina celých rastlín dosahuje 30 - 33 %. Obsah vlákniny, je samozrejme, ovplyvňovaný aj pestovaným hybridom a počasím. Dôležité je, že obsah vlákniny možno ovplyvňovať aj použitím biologického inokulantu, čo je dôvodom, aby upustili od všeobecne tradovaného názoru, že pri konzervácii nie je potrebné používať konzervant. Pri posudzovaní tohto problému musíme vychádzať zo skutočnosti, že úspešný fermentačný proces je okrem chemického zloženia ovplyvňovaný aj mikrobiálnou populáciou (epifytná mikroflóra), ktorá sa nachádza na rastline. Tak ako u ostatných krmovín, aj u kukurice zloženie epifytnej mikroflóry je nevyhovujúce. Vplyvom tejto skutočnosti vo fytomase v prípade, že nepoužijeme biologický prípravok, prebieha v prvej fáze konzervácie nežiadúci fermentačný proces spôsobený prevládajúcim obsahom nevhodnej mikroflóry.

Koncom prvého týždňa fermentácie sme napríklad v silážovanej hmote zaznamenali mikroorganizmy, ktoré sú uvedené v tabuľke 2.

Tab. 2: Účinok ošetrenia siláže na výskyt mikroorganizmov

Rozdiely v zastúpení mikroflóry v zakonzervovanej hmote bez inokulantu a s Microsilom spôsobili výrazné rozdiely v stratách živín ako aj kvalitatívnych ukazovateľoch fermentačného procesu.

Straty živín počas fermentačného procesu v kukuričnej siláži (%) sú uvedené v tabuľke 3.

Tab. 3: Vplyv ošetrenia siláže na straty živín v %

Cieľom zvýrazňovanie týchto poznatkov resp. údajov je presvedčiť poľnohospodársku prax, že pri konzervácii kukuričnej siláže je vhodné používať biologické inokulanty. Ich použitie má významný produkčný i ekonomický efekt, na čo bolo poukázané v minulom príspevku. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že všetky bakteriálne inokulanty, ktoré sa pri konzervácii kukuričnej siláže ponúkajú, majú v podstate rovnakú účinnosť. Preto pri ich obstarávaní odporúčame venovať pozornosť cene toho - ktorého výrobku. Rozhodujúca pozornosť by mala byť venovaná nákladovej položke ktorou inokulant zaťažuje tonu vyrobenej siláže.

Pre vysokovýkonné dojnice je výhodné zberať kukuricu s vyšším strniskom. Na rozdiel od tradičného zberu má takto zberaná fytomasa vyššiu energetickú hodnotu i stráviteľnosť preto, že na poli zostáva spodná časť ťažko stráviteľnej rastliny, navyše kontaminovanej zeminou a fuzáriami. Z agronomického hľadiska nastáva pri tomto spôsobe zberu určitý problém v prípade nedostatočného zaorania strniska, čím sa hmota stáva rezervoárom patogénov pre nasledujúce roky. Takto zberaný porast sa neodporúča po zakonzervovaní skrmovať dojnicami stojacimi na sucho vo väčšom množstve, nakoľko môže spôsobiť ich nežiaduce stučnenie so všetkými možnými negatívami (ketózy, hypokalcémia). Pri tomto spôsobe zberu a konzervácie odporúčame použiť bakteriálne probiotikum Microsil extra plus s obsahom Lactobacillus buchneri, ktoré má vyšší efekt pre potlačenie nežiadúcich sekundárnych fermentácií.

Zber kukurice je potrebné začať včas, nenechať porasty prestarnúť. Nemusíme sa obávať začať so zberom už pri obsahu sušiny 28%. Kukurica väčšinou veľmi rýchlo dosychá a akékoľvek oneskorenie zberu vedie ku zníženiu stráviteľnosti živín. Naviac sa zvyšuje riziko napadnutia porastu plesňami. Dôležité je zvážiť akými technológiami sa bude zberať, a to nielen z pohľadu agronomického, ale aj krmovinárskeho.

Kukuričná siláž z celých šrotovaných šúľkov (LKS)

je krmivo s vysokým podielom škrobu a veľmi nízkym podielom jednoduchých štrukturálnych sacharidov. Jeho zvýšený podiel v kŕmnych dávkach dojníc zvyšuje celkový obsah energie, musí však byť kompenzovaný zvýšeným podielom štrukturálnych polysacharidov. Odporúča sa zberať vretená s obsahom sušiny od 50% do 57%. Pri nižšom obsahu je zber náročnejší a môže dochádzať k upchávaniu rezacieho zariadenia. Zber s vyšším obsahom sušiny prináša riziká zvýšeného podielu fuzárií a zhoršenia fermentačného procesu.

Pre dojnice v prvej tretine až polovici laktácie odporúčame zber a konzerváciu miaganého kukuričného zrna. Prítomnosť vysokého podielu vzduchu medzi jednotlivými zrnami neumožňuje túto hmotu konzervovať bez konzervantu. Aj keď vo fytomase prebehne prefermentácia, vznikajú silné rozkladné procesy pri jej vyberaní. Preto sa pri konzervácii používajú organické kyseliny so všetkými svojimi výhodami i nevýhodami. Východiskom z tejto situácie je použitie prípravku Lactisil 200 NB, kde je kombinovaný účinok mliečnych baktérií a enzýmov s chemickou látkou benzoanom sodným. Mikrobiálno enzymatická zložka prípravku účinne podporuje optimálne kvasenie, benzoan sodný svojou silnou fungicídnou schopnosťou bráni rastu plesní a množeniu kvasiniek a čiastočne aj hnilobných mikroorganizmov.

Graf 1: Dynamika rastu baktérií mliečneho kvasenia v kukuričnej siláži

Graf 2: Dynamika rastu nežiadúcich mikroorganizmov v kukuričnej siláži

Recenzoval: P. Jamriška

Vystavené 16. 9. 2004