Logo VUZV
Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: rajcak@vuzv.sk
 
 


Kvalita siláží je ovplyvňovaná mnohými faktormi

Narastajúci ekonomický tlak núti prvovýrobcov redukovať výrobné náklady, tie však nie je možné znižovať do nekonečna. Rentabilitu našich chovov môžeme zabezpečiť iba intenzívnym hospodárením a chovom vysokoprodukčných zvierat. Veľké rezervy vidíme aj v redukcii vznikajúcich strát.

Zabezpečenie vysokej úžitkovosti dojníc a prechod na celoročné kŕmenie silážami si vyžaduje kvalitné krmivá a vyváženú kŕmnu dávku, ktorá musí zabezpečiť pre zvieratá dostatok energie a živín v požadovanej forme. Zabezpečenie vyváženej kŕmnej dávky s vysokou koncentráciou energie pri eliminácii vzniku možných metabolických porúch v bachore nie je jednoduché. Základným predpokladom takejto kŕmnej dávky je vysoká kvalita východiskových krmív a ich správny pomer.

Zaradenie nekvalitného krmiva do kŕmnej dávky zvierat sa prejaví stagnáciou výsledkov dosiahnutých v produkčnom procese a neskôr aj ich zhoršením s následným negatívnym dopadom na reprodukciu až zdravotný stav zvierat. Z tohoto dôvodu je nevyhnutné aby kvalita ako najdôležitejší ukazovateľ krmív bola vždy vysoká.

Ak chceme vyrobiť kvalitnú siláž s vysokou výživnou hodnotou, musíme v prvom rade zabezpečiť aby bolo krmivo zberané v správnom vegetačnom štádiu. Iba tak dosiahneme vysoký obsah živín, dobrú stráviteľnosť, ale tiež najvyšší možný obsah vodorozpustných cukrov, ktoré sú potrebné pre dobrý priebeh fermentačného procesu.

Odporúčané vegetačné štádium pre zber krmovín na siláž:
trávne porasty - tesne pred štádiom metania alebo na jeho začiatku
ďatelina, lucerna - tvorba kvetných pukov, butonizácia (pred kvitnutím)

Každé odďaľovanie času zberu spôsobuje výrazné znižovanie stráviteľných živín a zvyšovanie obsahu vlákniny. Nesmieme pri tom zabúdať, že z krmovín nižšej kvality vyrobíme aj menej kvalitnú siláž. Kŕmenie takejto siláže, resp. akéhokoľvek iného krmiva s nižšou nutričnou hodnotou následne zvyšuje potrebu doplniť v kŕmnych dávkach chýbajúcu energiu a živiny z iných zdrojov, čím sa zvyšujú vstupné náklady a znižuje sa efektivita hospodárenia.

V podnikoch s vysokou úžitkovosťou dojníc dochádza v posledných rokoch u ďatelinovín a tráv k posunu času zberu. Krmoviny sú zberané v skorších fázach zrelosti, a to z dôvodu, že chovatelia majú stále väčší záujem vyrobiť krmivo nielen s vyšším obsahom energie ale aj s vyšším obsahom N-látok. Posun zberu do skorších vegetačných fáz si vyžaduje aj určitú zmenu v prístupe k silážovaniu krmív. Ide nielen o rýchlosť uvädania ale aj o dosiahnutie vyššej sušiny silážovanej hmoty. Stabilita mladých porastov je totiž nižšia a ich sklon k proteolýze je vyšší ako u starších porastov. Silážovanie takejto hmoty si preto vyžaduje dobré počasie, veľkú operatívnosť a flexibilitu. Len mechanizačne a kapacitne dobre vybavený podnik môže úspešne zvládnuť aj silážovanie mladých porastov.

Tabuľka 1: Porovnanie živinového zloženia niektorých krmovín v závislosti od vegetačného štádia

Krmovina - zloženie

Vegetačné štádium

 

Ďatelina lúčna

N-látky v %

Vláknina v %

NEL v MJ.kg-1 suš.

pred založením pukov

tvorba pukov (butonizácia)

začiatok kvitnutia

plné kvitnutie

22,7

15,8

6,82

19,3

21,3

6,56

16,1

26,1

5,99

15,0

29,6

5,59

Lucerna siata

N-látky v %

Vláknina v %

NEL v MJ.kg-1 suš.

25,4

17,8

6,38

21,9

23,8

5,87

18,7

28,6

5,67

17,5

32,7

5,19

Kostrava lúčna

N-látky v %

Vláknina v %

NEL v MJ.kg-1 suš.

začiatok metania

plné metanie

začiatok kvitnutia

plné kvitnutie

16,0

23,8

6,54

18,9

23,7

6,54

13,6

28,6

6,24

12,3

31,5

6,02

Mätonoh mnohokvetý

N-látky v %

Vláknina v %

NEL v MJ.kg-1 suš.

24,1

19,2

7,15

17,2

22,5

6,22

14,6

26,5

5,98

13,1

30,4

5,99

Reznačka laločnatá

N-látky v %

Vláknina v %

NEL v MJ.kg-1 suš.

19,5

21,9

6,66

17,1

25,2

6,56

13,5

29,9

6,18

10,9

33,7

5,83

(Petrikovič a kol., 2000)

Rozdiely v živinovom zložení krmovín medzi jednotlivými vegetačnými fázami (tabuľka 1) sú veľmi veľké a z hľadiska produkčnej účinnosti a ekonomiky vyrábaných krmív ich môžeme považovať za jedny z rozhodujúcich. Vyššie uvedené zmeny v prístupe k času zberu silážovaných krmovín sú potom, hlavne vo vyspelých podnikoch, opodstatnené a neprehliadnuteľné. Skrmovanie takto rozdielnych krmív môže v dennej úžitkovosti dojníc predstavovať pri rovnakých dávkach krmiva aj viac ako 3 l mlieka. Vzhľadom k už spomenutým rizikám je potrebné pri výrobe takýchto siláží počítať nielen s ošetrením silážovaného krmiva s biologickými aditívami ale najmä s použitím chemických konzervantov. Chemická konzervácia je v takýchto prípadoch veľmi efektívna, čoho dôkazom je aj jej široké uplatnenie práve v špičkových poľnohospodárskych podnikoch v Čechách. Rozhodujúcim faktorom pri voľbe a výbere ošetrenia je vždy dosiahnutie vysokej kvality silážovaných krmív. Je len samozrejme, že zvýšené náklady na chemické ošetrenie musia byť kompenzované ešte vyššími ekonomickými prijímami z takto vyrobených krmív.

Ďalším veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim výrobu siláží je sušina konzervovaného krmiva. Jej význam priamo úmerne narastá so zhoršovaním silážovateľnosti krmiva. Pozitívny vplyv zvýšeného obsahu sušiny je spojený s vyššou koncentráciou cukrov, živín a tiež so zmenou osmotického tlaku. Vyššia koncentrácia cukrov v krmive je predpokladom pre rýchly nástup fermentačného procesu. Zvýšený obsah sušiny negatívne ovplyvňuje rozvoj väčšiny nežiaducich baktérií. Pri silážovaní krmív s nízkym obsahom sušiny je potrebné zaistiť pokles pH na nižšiu úroveň ako pri konzervovaní krmovín s vyšším obsahom sušiny. V nedostatočne uvädnutej hmote tiež dochádza k zvýšenému odtoku silážnych štiav, ktorý je sprevádzaný vysokými stratami živín a je aj vážnym ekologickým problémom. V nadmerne uvädnutom krmive zase dochádza k stratám cukrov, odrolu, horšej utlačiteľnosti krmiva a k spomaleniu rýchlosti fermentačného procesu.

Odporúčaná sušina uvädnutého krmiva pri silážovaní:

Trávne porasty - 30 - 35 %
Ďatelina - 34 – 39 %
Lucerna - 37 - 42 %

Optimálna doba uvädania krmiva by mala byť jeden až dva dni. V prípade, že pre nepriaznivé počasie nie je možné rýchle uvädanie silážovaného krmiva na požadovanú sušinu, neodporúčame čakať kým sa počasie zlepší ale považujeme za lepšie riešenie silážovať takéto krmivo s aplikáciou chemického konzervačného prípravku.

Pre zaistenie fermentácie krmiva sú potrebné baktérie mliečneho kvasenia, ktoré štiepia ľahko prístupné vodorozpustné cukry na kyselinu mliečnu. Počty baktérií mliečneho kvasenia sa po narezaní silážovanej hmoty a sprístupnení živín obsiahnutých v rastlinných šťavách rýchlo zvyšujú. Požadovanú koncentráciu baktérií mliečneho kvasenia 105 až 106 jednotiek vytvárajúcich kolónie na 1 gram krmiva však dosahujú veľmi pomaly. Keď je počiatočný nástup fermentačného procesu vplyvom nízkeho počtu a nevhodného zloženia mikroorganizmov pomalý, vytvorené množstvo a zloženie kyselín nedokáže utlmiť, resp. zabrániť rozvoju baktérií maslového kvasenia a dochádza k tvorbe nežiaducej kyseliny maslovej.

Inhibičný účinok na baktérie maslového kvasenia majú okrem iných látok aj nitráty, ktorých obsah v krmive je priamo úmerný obsahu dusíkatých látok a úrovni výživy krmovín. Nízka úroveň dusíkatého hnojenia, hlavne trávnych porastov sa v našich súčasných podmienkach javí aj z tohoto pohľadu ako problematická.

Nebezpečenstvo nesprávnej fermentácie môžeme výrazne redukovať obsahom sušiny konzervovaného krmiva a výberom vhodného silážneho aditíva. Na tvorbu kyseliny maslovej v trávnej siláži v závislosti od sušiny silážovanej hmoty poukazuje tabuľka 2. V nej vidíme, že s nárastom sušiny krmiva sa znižuje percento výskytu kyseliny maslovej v silážach, pričom aplikácia silážneho aditíva (Kofasil Liquid) existujúce nebezpečenstvo výrazne redukovala. Samozrejme nesmieme zabúdať na fakt, že príliš vysoký obsah sušiny zhoršuje utlačiteľnosť krmiva a tiež na to, že u siláží s vysokým obsahom sušiny prebieha fermentačný proces menej intenzívne, čo sa odzrkadľuje na vyššom pH, nižšom obsahu kyselín a následne na zvýšení rizika nestability vyrobeného krmiva.

Tabuľka 2: Riziko výskytu kyseliny maslovej v trávnej siláži

Obsah sušiny v g.kg-1

Riziko zlej fermentácie trávnej siláže v %

bez silážneho prípravku

so silážnym prípravkom

200

250

300

350

400

70

46

18

3

1

24

12

4

1

0

(Wiessbach, 2002)

Silážne aditíva slúžia na usmernenie a urýchlenie priebehu fermentačného procesu, čím sa maximalizuje uchovanie výživných látok a energie v krmivách. Na našom trhu je k dispozícii pomerne veľa silážnych biologických i chemických prípravkov v tekutej, práškovej aj v granulovanej forme. Ich aplikácia však nie je 100 %-ným garantom kvality vyrobenej siláže. Pri ich výbere je potrebné postupovať systematicky a je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych podmienok. Veľmi dôležitým kritériom pre rozhodovanie je druh silážovaného krmiva. Každý prípravok musí mať presne definované krmoviny, pre ktoré je jeho použitie vhodné ale aj ostatné podmienky použitia.

Úspešnosť silážovania nezávisí len od zberu krmiva v správnom vegetačnom štádiu a použitia silážnych aditív, ale od komplexne zvládnutého celého technologického procesu. Nemenej dôležité je tiež zvládnutie kvalitného utláčania a zakrývania siláže. Silážne žľaby musia byť pred navážaním nového krmiva zbavené všetkých zbytkov a nečistôt pochádzajúcich z predchádzajúceho využitia, veľký dôraz kladieme aj na dôkladné utesnenie a vybielenie žľabov. Do takto pripraveného žľabu môžeme začať silážovať čerstvé krmivo. pričom platí, že čím je krmivo navážané v menších a rovnomernejších vrstvách, tým je kvalita utláčania vyššia. Silážny žľab by mal byť naplnený čo najrýchlejšie. Po jeho naplnení je nevyhnutné okamžité vzduchotesné zakrytie. Názor, že silážne plachty sú veľmi drahé a lacnejšie je siláž nezakrývať a vrchnú vrstvu pri vyberaní krmiva vyhodiť, považujeme za prekonaný a neprípustný. Prístup kyslíka umožňuje rozvoj nežiadúcich mikroorganizmov, čím sa okrem zlej fermentácie vytvára priestor aj pre tvorbu toxických mykotoxínov. Priame straty vyrobeného krmiva tak môžu predstavovať až viac ako 30 %, na čo poukazuje aj tabuľka 3.

Tabuľka 3: Podiel znehodnotenej vrchnej vrstvy na celkovom objeme siláže v %

Výška siláže v m

Hrúbka znehodnotenej vrstvy v cm

10

20

30

40

50

1,5

2,0

2,5

3,0

7,5

5,0

4,0

3,3

13,3

10,0

8,0

6,7

20,0

15,0

12,0

10,0

26,7

20,0

16,0

13,3

33,3

25,0

20,0

16,7

(Gallo, 2002)

Z uvedeného vyplýva, že výroba siláží je ucelený technologický proces. Zanedbanie ktorejkoľvek fázy tohoto procesu so sebou prináša zvyšovanie strát a zhoršovanie kvality vyrobeného krmiva, čo sa samozrejme následne odzrkadľuje aj vo výžive zvierat a v dosiahnutých hospodárskych výsledkoch.

Vystavené 2.8.2004

Autor textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD.