Narastajúci ekonomický tlak núti prvovýrobcov redukovať výrobné
náklady, tie však nie je možné znižovať do nekonečna. Rentabilitu
našich chovov môžeme zabezpečiť iba intenzívnym hospodárením a chovom
vysokoprodukčných zvierat. Veľké rezervy vidíme aj v redukcii
vznikajúcich strát.
Zabezpečenie vysokej úžitkovosti dojníc a prechod na celoročné
kŕmenie silážami si vyžaduje kvalitné krmivá a vyváženú kŕmnu
dávku, ktorá musí zabezpečiť pre zvieratá dostatok energie a živín
v požadovanej forme. Zabezpečenie vyváženej kŕmnej dávky s vysokou
koncentráciou energie pri eliminácii vzniku možných metabolických
porúch v bachore nie je jednoduché. Základným predpokladom
takejto kŕmnej dávky je vysoká kvalita východiskových krmív a ich
správny pomer.
Zaradenie nekvalitného krmiva do kŕmnej dávky zvierat sa prejaví
stagnáciou výsledkov dosiahnutých v produkčnom procese a neskôr
aj ich zhoršením s následným negatívnym dopadom na reprodukciu
až zdravotný stav zvierat. Z tohoto dôvodu je nevyhnutné aby
kvalita ako najdôležitejší ukazovateľ krmív bola vždy vysoká.
Ak chceme vyrobiť kvalitnú siláž s vysokou výživnou
hodnotou, musíme v prvom rade zabezpečiť aby bolo krmivo zberané
v správnom vegetačnom štádiu. Iba tak dosiahneme vysoký obsah živín,
dobrú stráviteľnosť, ale tiež najvyšší možný obsah vodorozpustných
cukrov, ktoré sú potrebné pre dobrý priebeh fermentačného procesu.
Odporúčané vegetačné štádium pre zber krmovín na siláž:
trávne porasty - tesne pred štádiom metania alebo na jeho
začiatku
ďatelina, lucerna - tvorba kvetných pukov, butonizácia (pred
kvitnutím)
Každé odďaľovanie času zberu spôsobuje výrazné znižovanie
stráviteľných živín a zvyšovanie obsahu vlákniny. Nesmieme
pri tom zabúdať, že z krmovín nižšej kvality vyrobíme aj menej
kvalitnú siláž. Kŕmenie takejto siláže, resp. akéhokoľvek iného
krmiva s nižšou nutričnou hodnotou následne zvyšuje potrebu doplniť
v kŕmnych dávkach chýbajúcu energiu a živiny z iných
zdrojov, čím sa zvyšujú vstupné náklady a znižuje sa efektivita
hospodárenia.
V podnikoch s vysokou úžitkovosťou dojníc dochádza
v posledných rokoch u ďatelinovín a tráv k posunu
času zberu. Krmoviny sú zberané v skorších fázach zrelosti,
a to z dôvodu, že chovatelia majú stále väčší záujem vyrobiť
krmivo nielen s vyšším obsahom energie ale aj s vyšším
obsahom N-látok. Posun zberu do skorších vegetačných fáz si vyžaduje
aj určitú zmenu v prístupe k silážovaniu krmív. Ide nielen
o rýchlosť uvädania ale aj o dosiahnutie vyššej sušiny
silážovanej hmoty. Stabilita mladých porastov je totiž nižšia a ich
sklon k proteolýze je vyšší ako u starších porastov. Silážovanie
takejto hmoty si preto vyžaduje dobré počasie, veľkú operatívnosť
a flexibilitu. Len mechanizačne a kapacitne dobre vybavený
podnik môže úspešne zvládnuť aj silážovanie mladých porastov.
Tabuľka 1: Porovnanie živinového zloženia niektorých
krmovín v závislosti od vegetačného štádia
Krmovina
- zloženie |
Vegetačné
štádium |
Ďatelina lúčna
N-látky v %
Vláknina v %
NEL v MJ.kg-1 suš. |
pred založením
pukov |
tvorba pukov
(butonizácia) |
začiatok
kvitnutia |
plné kvitnutie |
22,7
15,8
6,82 |
19,3
21,3
6,56 |
16,1
26,1
5,99 |
15,0
29,6
5,59 |
Lucerna siata
N-látky v %
Vláknina v %
NEL v MJ.kg-1 suš. |
25,4
17,8
6,38 |
21,9
23,8
5,87 |
18,7
28,6
5,67 |
17,5
32,7
5,19 |
Kostrava lúčna
N-látky v %
Vláknina v %
NEL v MJ.kg-1 suš. |
začiatok metania |
plné metanie |
začiatok kvitnutia |
plné kvitnutie |
16,0
23,8
6,54 |
18,9
23,7
6,54 |
13,6
28,6
6,24 |
12,3
31,5
6,02 |
Mätonoh mnohokvetý
N-látky v %
Vláknina v %
NEL v MJ.kg-1 suš. |
24,1
19,2
7,15 |
17,2
22,5
6,22 |
14,6
26,5
5,98 |
13,1
30,4
5,99 |
Reznačka laločnatá
N-látky v %
Vláknina v %
NEL v MJ.kg-1 suš. |
19,5
21,9
6,66 |
17,1
25,2
6,56 |
13,5
29,9
6,18 |
10,9
33,7
5,83 |
|
(Petrikovič a kol., 2000)
Rozdiely v živinovom zložení krmovín medzi jednotlivými
vegetačnými fázami (tabuľka 1) sú veľmi veľké a z hľadiska
produkčnej účinnosti a ekonomiky vyrábaných krmív ich môžeme
považovať za jedny z rozhodujúcich. Vyššie uvedené zmeny v prístupe
k času zberu silážovaných krmovín sú potom, hlavne vo vyspelých
podnikoch, opodstatnené a neprehliadnuteľné. Skrmovanie takto
rozdielnych krmív môže v dennej úžitkovosti dojníc predstavovať
pri rovnakých dávkach krmiva aj viac ako 3 l mlieka. Vzhľadom k už
spomenutým rizikám je potrebné pri výrobe takýchto siláží počítať
nielen s ošetrením silážovaného krmiva s biologickými aditívami
ale najmä s použitím chemických konzervantov. Chemická konzervácia
je v takýchto prípadoch veľmi efektívna, čoho dôkazom je aj
jej široké uplatnenie práve v špičkových poľnohospodárskych
podnikoch v Čechách. Rozhodujúcim faktorom pri voľbe a výbere
ošetrenia je vždy dosiahnutie vysokej kvality silážovaných krmív.
Je len samozrejme, že zvýšené náklady na chemické ošetrenie musia
byť kompenzované ešte vyššími ekonomickými prijímami z takto
vyrobených krmív.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim výrobu siláží
je sušina konzervovaného krmiva. Jej význam priamo úmerne narastá
so zhoršovaním silážovateľnosti krmiva. Pozitívny vplyv zvýšeného
obsahu sušiny je spojený s vyššou koncentráciou cukrov, živín
a tiež so zmenou osmotického tlaku. Vyššia koncentrácia cukrov
v krmive je predpokladom pre rýchly nástup fermentačného procesu.
Zvýšený obsah sušiny negatívne ovplyvňuje rozvoj väčšiny nežiaducich
baktérií. Pri silážovaní krmív s nízkym obsahom sušiny je potrebné
zaistiť pokles pH na nižšiu úroveň ako pri konzervovaní krmovín
s vyšším obsahom sušiny. V nedostatočne uvädnutej hmote tiež
dochádza k zvýšenému odtoku silážnych štiav, ktorý je sprevádzaný
vysokými stratami živín a je aj vážnym ekologickým problémom.
V nadmerne uvädnutom krmive zase dochádza k stratám cukrov, odrolu,
horšej utlačiteľnosti krmiva a k spomaleniu rýchlosti
fermentačného procesu.
Odporúčaná sušina uvädnutého krmiva pri silážovaní:
Trávne porasty - 30 - 35 %
Ďatelina - 34 – 39 %
Lucerna - 37 - 42 %
Optimálna doba uvädania krmiva by mala byť jeden až dva dni.
V prípade, že pre nepriaznivé počasie nie je možné rýchle uvädanie
silážovaného krmiva na požadovanú sušinu, neodporúčame čakať kým
sa počasie zlepší ale považujeme za lepšie riešenie silážovať takéto
krmivo s aplikáciou chemického konzervačného prípravku.
Pre zaistenie fermentácie krmiva sú potrebné baktérie mliečneho
kvasenia, ktoré štiepia ľahko prístupné vodorozpustné cukry na kyselinu
mliečnu. Počty baktérií mliečneho kvasenia sa po narezaní silážovanej
hmoty a sprístupnení živín obsiahnutých v rastlinných
šťavách rýchlo zvyšujú. Požadovanú koncentráciu baktérií mliečneho
kvasenia 105 až 106 jednotiek vytvárajúcich
kolónie na 1 gram krmiva však dosahujú veľmi pomaly. Keď je počiatočný
nástup fermentačného procesu vplyvom nízkeho počtu a nevhodného
zloženia mikroorganizmov pomalý, vytvorené množstvo a zloženie
kyselín nedokáže utlmiť, resp. zabrániť rozvoju baktérií maslového
kvasenia a dochádza k tvorbe nežiaducej kyseliny maslovej.
Inhibičný účinok na baktérie maslového kvasenia majú okrem iných
látok aj nitráty, ktorých obsah v krmive je priamo úmerný obsahu
dusíkatých látok a úrovni výživy krmovín. Nízka úroveň dusíkatého
hnojenia, hlavne trávnych porastov sa v našich súčasných podmienkach
javí aj z tohoto pohľadu ako problematická.
Nebezpečenstvo nesprávnej fermentácie môžeme výrazne redukovať
obsahom sušiny konzervovaného krmiva a výberom vhodného silážneho
aditíva. Na tvorbu kyseliny maslovej v trávnej siláži v závislosti
od sušiny silážovanej hmoty poukazuje tabuľka 2. V nej vidíme,
že s nárastom sušiny krmiva sa znižuje percento výskytu kyseliny
maslovej v silážach, pričom aplikácia silážneho aditíva (Kofasil
Liquid) existujúce nebezpečenstvo výrazne redukovala. Samozrejme
nesmieme zabúdať na fakt, že príliš vysoký obsah sušiny zhoršuje
utlačiteľnosť krmiva a tiež na to, že u siláží s vysokým
obsahom sušiny prebieha fermentačný proces menej intenzívne, čo
sa odzrkadľuje na vyššom pH, nižšom obsahu kyselín a následne
na zvýšení rizika nestability vyrobeného krmiva.
Tabuľka 2: Riziko výskytu kyseliny maslovej v trávnej
siláži
Obsah sušiny v g.kg-1
|
Riziko zlej fermentácie trávnej
siláže v % |
bez silážneho prípravku |
so silážnym prípravkom |
200
250
300
350
400 |
70
46
18
3
1 |
24
12
4
1
0 |
|
(Wiessbach, 2002)
Silážne aditíva slúžia na usmernenie a urýchlenie priebehu
fermentačného procesu, čím sa maximalizuje uchovanie výživných látok
a energie v krmivách. Na našom trhu je k dispozícii pomerne
veľa silážnych biologických i chemických prípravkov v tekutej,
práškovej aj v granulovanej forme. Ich aplikácia však nie je 100
%-ným garantom kvality vyrobenej siláže. Pri ich výbere je potrebné
postupovať systematicky a je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych
podmienok. Veľmi dôležitým kritériom pre rozhodovanie je druh silážovaného
krmiva. Každý prípravok musí mať presne definované krmoviny, pre
ktoré je jeho použitie vhodné ale aj ostatné podmienky použitia.

Úspešnosť silážovania nezávisí len od zberu krmiva v správnom
vegetačnom štádiu a použitia silážnych aditív, ale od komplexne
zvládnutého celého technologického procesu. Nemenej dôležité je
tiež zvládnutie kvalitného utláčania a zakrývania siláže. Silážne
žľaby musia byť pred navážaním nového krmiva zbavené všetkých zbytkov
a nečistôt pochádzajúcich z predchádzajúceho využitia,
veľký dôraz kladieme aj na dôkladné utesnenie a vybielenie
žľabov. Do takto pripraveného žľabu môžeme začať silážovať čerstvé
krmivo. pričom platí, že čím je krmivo navážané v menších a rovnomernejších
vrstvách, tým je kvalita utláčania vyššia. Silážny žľab by mal byť
naplnený čo najrýchlejšie. Po jeho naplnení je nevyhnutné okamžité
vzduchotesné zakrytie. Názor, že silážne plachty sú veľmi drahé
a lacnejšie je siláž nezakrývať a vrchnú vrstvu pri vyberaní
krmiva vyhodiť, považujeme za prekonaný a neprípustný. Prístup kyslíka
umožňuje rozvoj nežiadúcich mikroorganizmov, čím sa okrem zlej fermentácie
vytvára priestor aj pre tvorbu toxických mykotoxínov. Priame straty
vyrobeného krmiva tak môžu predstavovať až viac ako 30 %, na čo
poukazuje aj tabuľka 3.
Tabuľka 3: Podiel znehodnotenej vrchnej vrstvy na celkovom
objeme siláže v %
Výška siláže v m |
Hrúbka znehodnotenej vrstvy
v cm |
10 |
20 |
30 |
40 |
50 |
1,5
2,0
2,5
3,0 |
7,5
5,0
4,0
3,3 |
13,3
10,0
8,0
6,7 |
20,0
15,0
12,0
10,0 |
26,7
20,0
16,0
13,3 |
33,3
25,0
20,0
16,7 |
|
(Gallo, 2002)
Z uvedeného vyplýva, že výroba siláží je ucelený technologický
proces. Zanedbanie ktorejkoľvek fázy tohoto procesu so sebou prináša
zvyšovanie strát a zhoršovanie kvality vyrobeného krmiva, čo sa
samozrejme následne odzrkadľuje aj vo výžive zvierat a v dosiahnutých
hospodárskych výsledkoch.
Vystavené 2.8.2004
|