Problémy silážovania ďateliny lúčnej
 
Logo VUZV


Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA 1

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122

E-mail: rajcak@vuzv.sk

Biofaktory, s.r.o., Bratislava 2
 

 

Problémy silážovania ďateliny lúčnej

Ďatelinové siláže predstavujú cenný zdroj bielkovín vo výžive hovädzieho dobytka v podhorských a horských oblastiach. Hoci má ich výroba svoju dlhoročnú tradíciu, stále je problematická a vyžaduje prísne dodržiavanie technologickej disciplíny.

V čase prvej kosby ďatelinovín bývajú často nepriaznivé agrometeorologické podmienky s výdatnými zrážkami. Čo máme vtedy robiť? Čakať na lepšie počasie alebo silážovať nedostatočne uvädnuté krmivo?

Silážovanie ďateliny lúčnej sa odporúča v štádiu začiatku tvorby kvetných pukov (butonizácie). V tomto štádiu má ďatelina priaznivý obsah cukrov, živín a aj vysokú stráviteľnosť krmiva.

Každé odďaľovanie termínu zberu významne znižuje nutričnú hodnotu a stráviteľnosť vyrobenej siláže. Stráviteľnosť organickej hmoty ďateliny lúčnej v štádiu butonizácie sa pohybuje okolo 68 %, no v čase kvitnutia len okolo 58 – 60 %.

Z nášho prieskumu kvality siláží vyrobených v poľnohospodárskych podnikoch vyplynulo, že viac ako 50 % ďatelinových (ale aj lucernových) siláží má vyšší obsah vlákniny ako 300 g.kg-1 sušiny! Toto zistenie poukazuje na neskorý zber krmiva a odzrkadľuje sa aj na výslednej kvalite siláže.

Ďalším často sa vyskytujúcim problémom je nepriaznivý priebeh fermentačného procesu ďatelinovinových siláží spôsobený nesprávnym obsahom sušiny v silážovanej hmote. Obsah sušiny je limitujúcim faktorom aktivity a rastu jednotlivých skupín mikroorganizmov. Z praktického hľadiska to znamená, že zvýšený obsah sušiny inhibuje rozvoj nežiaducich mikróbov a vytvára lepšie podmienky pre správny priebeh konzervačného procesu. Platí zásada, že čím je vyššia vlhkosť v silážovanom krmive, tým intenzívnejšie a spontánnejšie prebieha vlastná fermentácia, a tým vzniká väčšie množstvo fermentačných produktov. Tvorba fermentačných produktov je výsledkom mikrobiálnej činnosti, a preto je vždy spojená so stratami základných živín. Pre konzerváciu krmív a príjem krmiva nie je žiadúce aby množstvo fermentačných produktov bolo príliš vysoké. Rozhodujúce nie je len množstvo, ale aj zloženie fermentačných produktov. Vysoký podiel jednotlivých kyselín môže negatívne vplývať na kyslosť a chutnosť krmiva.

Pokosený porast nechávame uvädať maximálne dva dni, pri dlhšom čase uvädania dochádza k výraznej redukcii vodorozpustných cukrov (tab. 1). Ak porast nemôže dosiahnuť požadovaný obsah sušiny, musíme to zohľadniť pri výbere silážneho konzervantu.

Tabuľka 1. Obsah vybraných parametrov v ďateline lúčnej po rôznom čase uvädania

Ukazovateľ

Uvädanie krmiva

24 hod.

48 hod.

72 hod.

Sušina v g.kg-1 čerstv. hm.

150,1

231,5

405,2

N – látky v g.kg-1 sušiny

215,3

210,1

221,4

Vláknina v g.kg-1 sušiny

228,8

224,7

221,5

Cukry v g.kg-1 sušiny

100,4

99,4

74,3

Používanie biologických aditív na báze homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia pri silážovaní ďatelinovín považujeme za veľmi dôležité. Inokuláciou sa urýchľuje nástup a priebeh fermentačného procesu, stimuluje sa tvorba kyselín a zrýchľuje sa pokles pH, čo sa prejaví aj na znížení obsahu amoniakálneho dusíka. V čerstvom krmive sa pH pohybuje okolo 6,5, pričom je nevyhnutné do 48 hodín od zasilážovania znížiť jeho úroveň na 4,2. Touto výraznou acidifikáciou sa inhibuje rozvoj nežiaducich mikroorganizmov (klostrídie, enterobaktérie, kvasinky, plesne), dochádza ku aktivizácii vnútrorastlinných enzýmov (proteázy), čo prispieva k zachovávaniu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti krmiva.

Typickým príkladom účinku biologických silážnych prípravkov je experiment s ďatelinou lúčnou, v ktorom bolo po 24 hodinách od zasilážovania krmiva v neošetrenej siláži stanovené pH na úrovni 5,2 a v siláži inokulovanej Lactobacillus plantarum iba 4,3. Zistené hodnoty sú dôkazom rýchlejšieho nástupu fermentácie v ošetrenej siláži. S rýchlosťou poklesu pH úzko súvisí obsah fermentačných kyselín v siláži, ale aj obsah amoniaku a degradácia bielkovín, ktorú vyjadruje stupeň proteolýzy. Rozdielna počiatočná rýchlosť fermentácie sa prejaví aj na konečnej kvalite vyrobenej siláže (tab. 2).

Tabuľka 2. Parametre fermentačného procesu ďatelinovej siláže

Ukazovateľ

Siláž

bez prípravku

s biolog. prípravkom

Sušina v g. kg-1 čerstv. hm.

272,4

273,5

Straty sušiny v %

4,4

3,7

pH

4,3

4,0

Kyseliny v g.kg-1 sušiny

- mliečna

60,5

89,6

- octová

11,6

6,3

- maslová

0,2

0,2

UMK spolu v g.kg-1 sušiny

12,2

7,2

Alkohol v g.kg-1 sušiny

6,1

4,6

NH3 - N z celkového N v %

8, 6

5,5

Aplikáciou biologického silážneho prípravku došlo v silážach k zníženiu strát hmotnosti sušiny, k zníženiu hodnoty pH, obsahu kyseliny octovej, alkoholu a amoniakálneho dusíka a k zvýšeniu obsahu kyseliny mliečnej.

Minulý rok bol v čase prvej kosby ďateliny typický chladným a daždivým počasím. Na mnohých poľnohospodárskych podnikoch boli preto vyrobené veľmi nekvalitné siláže s vysokým obsahom kyseliny maslovej a octovej, ale aj s vysokou proteolýzou. Úroveň proteolýzy by sa mala pohybovať maximálne do 8 % NH3–N z celkového N. Ak proteolýza v siláži prekračuje 12 %, siláž môžeme kvalifikovať ako nevydarenú, ak prekročí 16 % považujeme siláž za zlú.

Aplikácia akéhokoľvek silážneho prípravku nemôže riešiť kvalitu silážovanej hmoty vždy a za akýchkoľvek podmienok. Medzi silážnymi prípravkami je potrebná diferenciácia tak ako medzi každým tovarom. Len vhodný výber prípravku na konkrétnu situáciu zaručuje dosiahnutie požadovaných výsledkov. Ako príklad môžeme uviesť ďatelinovú siláž z PD Spišská Belá, ktorá bola vyrábaná vo veľmi nepriaznivých agrometeorologických podmienkach s vysokým množstvom zrážok (45 mm počas 4 dní). Dobre zvolený silážny prípravok a výborné zvládnutie celej technológie silážovania prispeli k výslednej kvalite siláže, ktorá bola podľa platnej klasifikácie zaradená do I. triedy (tab. 3).

Tabuľka 3. Ďatelinová siláž - PD Spišská Belá

Ukazovateľ

Obsah v g.kg-1 sušiny

Sušina

N – látky

Vláknina

208,8

191,0

205,9

pH

Kyseliny mliečna

maslová

octová

Alkohol

NH3–N z celkového N v %

4,2

100,0

0,0

23,3

4,8

5,9

Konzervované chemickým prípravkom

Tento príklad dokazuje, že za určitých podmienok je oveľa efektívnejšie silážované krmivo konzervovať drahším chemickým prípravkom, ako zvoliť lacnejšiu biologickú alternatívu. V prípade nepriaznivého počasia, kedy ďatelina nemôže dostatočne uvädnúť a dosiahnuť sušinu aspoň 28 % (optimum 33 – 38 %), je aplikácia biologických aditív veľmi riskantným riešením.

Vzhľadom k tomu, že naším cieľom je vyrobiť kvalitné krmivo, ktoré zabezpečí vysokú úžitkovosť chovaného dobytka je šetrenie na vstupných nákladoch a zlý management tým najhorším ekonomickým riešením.



Vystavené 15.11. 2005

Autori textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD.1,
Ing. Milan Gallo, PhD.2, Ing. Roman Mlynár 1