logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Kríza pretrváva - hnojiť, či nehnojiť?

Touto otázkou sa takmer každoročne zaoberá každý agronóm. Jasná odpoveď existuje, avšak jej význam závisí od viacerých faktorov ktoré je potrebné vziať do úvahy. V prvom rade si treba uvedomiť, že použitie priemyselných hnojív v podmienkach Európy sa v priemere prejavuje 30 % nárastom úrody, avšak tento údaj je priemerom za všetky pôdy, t.j. i za pôdy chudobné až veľmi chudobné na živiny a aj za pôdy dobre zásobené živinami. Ak hospodárime na pôdach s dobrou zásobou živín, je nárast úrody po aplikácii hnojív nižší a častokrát neprevýši 12 - 15 %. Naopak, ak rastliny pestujeme na pôdach s nízkou zásobou živín, sú zvýšenia úrod po použití hnojív 40 - 50 %-né, ba častokrát i vyššie.

Miera nárastu úrody po aplikácii hnojív však nezávisí len od správne zvolenej dávky a termínu aplikácie, ale aj od vývoja počasia. Čím sú poveternostné podmienky v jednotlivých rokoch horšie, tým je efekt použitia hnojív vyšší a opačne. Jednoznačne to potvrdili ročníky 2007 a 2008. V roku 2008 za priaznivých klimatických podmienok každý agronóm dosiahol dobré úrody a v roku 2007, v zlom hospodárskom roku mali nízke úrody všetci, avšak najnižšie tí, ktorí napriek potrebe použiť priemyselné hnojivá ich neaplikovali. Podobne v tomto, pre mnohých daždivom roku 2010, viacerí agronómovia v dôsledku výrazného vymytia živín z pôdy a nezvýšenia počtu prihnojení na list očakávajú nižšie úrody.

Asi kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutie agronóma či bude, alebo nebude hnojiť, je cena priemyselných hnojív a očakávané výkupné ceny pestovaných produktov. Ceny živín od zmeny politického systému narástli niekoľkonásobne (tab. 1), avšak ceny produktov rástli výrazne pomalšie, čo nútilo a núti agronómov používať všetky intenzifikačné faktory, vrátane hnojív, čo najefektívnejšie.

Tab. 1: Vývoj cien živín v priemyselných hnojivách

Živina
Roky
1985-1986
1991-1993
2000-2001
2002-2004
2005-2006
2009
[Sk.kg-1 živiny]
[€.kg-1]
Dusík
5,5
10 - 12
15
18
19 - 23
19 - 25
0,6-0,83
Fosfor
16,5
36
40 - 43
50 - 54
55 - 58
75 - 88
2,5-2,92
Draslík
2,0
7 - 8
12
13 - 15,3
16 - 19
28 - 34
0,9-1,13

Z dramatickej disproporcie medzi nárastom cien hnojív a nárastom realizačných cien poľnohospodárskych produktov vyvstáva táto základná otázka: "Aká vysoká musí byť cena hnojív, aby ich nákup bol pre agronóma neefektívny?", resp. do akej ceny je ich nákup a použitie ekonomicky opodstatnené?

Na túto otázku nanešťastie dostane agronóm presnú odpoveď až po predaji rastlinných produktov, t.j. vtedy ak vie za čo predal úrodu. Avšak teoretický odhad môže urobiť pred nákupom hnojív.

Príklad 1

    Agronóm zistil, že repka olejná sa bude v roku 2011 predávať po 350 € za 1 tonu. Za akú cenu môže nakúpiť a aplikovať hnojivá v tomto roku ak ich použitie má byť efektívne? Z viacročnej praxe má agronóm skúsenosť, že racionálne hnojenie mu zvyšuje úrodu repky z 2,5 t.ha-1 na 3,25 t.ha-1 t.j. o 30 %. Fosforečné, draselné a aj časť dusíkatých hnojív plánuje aplikovať na jeseň pred sejbou. Rozhodujúcu časť N hnojív bude aplikovať na tri krát počas vegetácie. Jedna aplikácia priemyselných hnojív = 6 €, 4 aplikácie = 24 €.

    Výpočet

    Rozdiel v úrode po použití hnojív bude 0,75 t.ha-1, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 262,5 € (350 x 0,75). Od tejto ceny musí agronóm odpočítať náklady na aplikácie N, P, K hnojív a zvyšná suma predstavuje cenu za akú môže nakúpiť hnojivá. Zvýšenie úrody v € po použití hnojív (262,5) - náklady na aplikáciu hnojív (24) = maximálna cena nakúpených hnojív (238,5€). Pri cenách za kg živín, resp. za tonu hnojiva uvedených v tabuľkách 1 a 2 agronóm zisťuje, že ak bude aplikovať 120 kg N (87,6 €), môže aplikovať P a K hnojivá za 150,9 €. Uvedená suma postačuje na 20 kg P (53,2 € ) a 97,7 kg K (97,7 €).

    Záver: Ak agronóm pri aplikácii 120 kg.ha-1 N, 20 kg.ha-1 P a 97,7 kg.ha-1 K pri predpokladanej cene za 1 tonu repky 350 € nedosiahne aspoň 0,75 tonové zvýšenie úrody, nákup a aplikácia priemyselných hnojív bude neefektívna, stratová.

Príklad 2

    Pri pestovaní pšenice plánoval agronóm na jeseň v roku 2009, v zmysle štandardných odporúčaní aplikovať 20 kg fosforu, 65 kg draslíka a na jar 90 kg N. Agronóm predpokladal, že použitie hnojív zvýši úrodu zrna pšenice o 30 % v porovnaní s celoslovenským priemerom (4,5 t.ha-1), t.j., že v roku 2010 dosiahne úrodu 5,85 t.ha-1 (zvýšenie o 1,35 t.ha-1). Aká by mala byť pre tohto pestovateľa minimálna nákupná cena pšenice v roku 2010, aby nákup a použitie hnojív v pestovateľskom roku 2009/2010 malo byť efektívne?

    Výpočet

    Náklady na jednu aplikáciu hnojív v priemere predstavujú 6 €. Aplikácie boli 3, t.j. jedna na jeseň a dve na jar. Hnojivá sa nakúpili za nasledovné ceny (pozri tab. 1): 1 kg P = 2,66 €, 1 kg K = 1,0 €, 1 kg N = 0,73 €. Náklady na nákup NPK hnojív predstavovali 183,9 € (53,2 € za P + 65 € za K + 65,7 € za N). Náklady spolu na nákup a aplikácie boli 183,9 € + 18 € = 201,9 €.
    Z tejto ceny je zrejmé, že zvýšenie úrody zrna (1,35 t.ha-1), vyjadrené v eurách (ak má byť použitie hnojív efektívne) musí byť pre tohto pestovateľa vyššie ako 201,9 €. Pri takejto kalkulácii, by nákupná cena pšenice za jednu tonu v roku 2010 nemala (pre tohto pestovateľa) klesnúť pod 149,55 €, t.j. mala by byť vyššia ako 150 €.
    Keďže pri pestovaní rastlín na pôdach s dobrou zásobou fosforu a draslíka je efekt použitia P a K hnojív niekde do 8 - 10 %, častokrát len 4 - 5 %, agronómovia vynechávajú ich aplikáciu a sústredia sa len na N hnojenie.

Príklad 3

    Pri pestovaní pšenice plánoval agronóm na jeseň v roku 2009, z dôvodu dobrej zásoby P a K v pôde aplikovať len 15 kg N na zúženie pomeru C : N a na jar 90 kg N. Agronóm predpokladal, že použitie dusíka mu zvýši úrodu zrna pšenice o 20 % v porovnaní s celoslovenským priemerom (4,5 t.ha-1), t.j., že v roku 2010 dosiahne úrodu 5,40 t.ha-1 (zvýšenie o 0,9 t.ha-1). Aká by mala byť pre tohto pestovateľa minimálna nákupná cena pšenice v roku 2010, ak by nákup a použitie hnojív v pestovateľskom roku 2009/2010 malo byť efektívne?
    Poznámka: V príklade 3 sú v porovnaní s príkladom 2 vynechané P a K hnojivá. Dávka N je vyššia o 15 kg.ha-1 a zvýšenie úrody je len 20%-né, t.j. je nižšie o 10 %.

    Výpočet

    Náklady na jesennú a dve jarné aplikácie N hnojív predstavujú 18 € (3 x 6). Náklady na nákup N hnojív (15 + 90) x 0,73 = 76,65 €. Náklady spolu na nákup a aplikácie = 94,65 (76,65 + 18).
    Z tejto ceny je zrejmé, že zvýšenie úrody zrna (0,90 t.ha-1), vyjadrené v eurách (ak má byť použitie hnojív efektívne) musí byť pre tohto pestovateľa vyššie ako 94,65 €. Pri takejto kalkulácii, by nákupná cena pšenice za jednu tonu v roku 2010 nemala (pre tohto pestovateľa) klesnúť pod 105,16 €, t.j. mala by byť vyššia ako 106 €.

Z porovnania príkladov 2 a 3 je zrejmé, prečo sa na Slovensku v súčasnosti mnohí farmári sústreďujú len na dusíkaté hnojenie, čoho potvrdením je i priemerná spotreba N = 68,7 kg.ha-1 o.p. a fosforu len 6,3 kg.ha-1 o.p. resp. draslíka 11,5 kg.ha-1 o.p.

V pokusoch KAVR SPU v Nitre pri pestovaní špenátu a reďkovky v piesku (minimálna zásoba Nan - do 5 mg.kg-1) sa neaplikácia dusíka pri špenáte prejavila poklesom tvorby nadzemnej fytomasy až o 88,9 % a na rastlinách reďkovky (podzemnej a nadzemnej fytomasy spolu) až o 93 % (obr. 1 a 2). Uvedené potvrdzuje rozhodujúcu úlohu dusíka z pohľadu tvorby úrod rastlín, tvorby fytomasy.

Obr. 1 a 2: Vplyv deficitu dusíka na tvorbu fytomasy rastlín špenátu a reďkovky

Vystavené: 7.12.2010

Autor textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.