logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Hnojenie hlavných poľných plodín hospodárskymi hnojivami

K hlavným poľnohospodárskym plodinám pestovaným na Slovensku patria zrnoviny a olejniny, ktoré v posledných piatich rokoch sú vysievané na 70 až 75 % výmery ornej pôdy. Zo zrnovín sú to najmä obilniny ako pšenica ozimná a jačmeň jarný. Významné postavenie má i pestovanie kukurice siatej a z olejnín najmä repky olejnej ozimnej a čiastočne i slnečnice. Z uvedených plodín výrobná prax realizuje hnojenie hospodárskymi hnojivami predovšetkým pri kukurici a repke. Použitie hospodárskych hnojív pri pestovaní iných plodín je ojedinelé. Príčin je viacero. Jednou z nich je rozdielna reakcia plodín na hospodárske hnojivá (tab. 1). Ich obmedzené použitie súvisí aj s ich nedostatočnou produkciou, ktorá sa za posledných 15 rokov znížila o polovicu a so zvyšujúcimi sa nákladmi na ich aplikáciu.

Tabuľka 1: Priority hnojenia maštaľným hnojom

Poradie*
Skupina plodín
Poradie
Skupina plodín
1
špargľa, uhorky, paprika zeleninová,
melóny, tekvica, rajčiaky
5
kukurica na zrno, na siláž
a na zeleno, slnečnica
2
zeler buľvový, kapusta hlávková,
karfiol, kel, kaleráb, pór
6
repka olejná a ozimné miešanky
3
chmeľnice a vinohrady
7
ovocné dreviny a kry
4
repa cukrová a kŕmna, zemiaky,
čakanka, paprika koreninová
8
pšenica a raž
*Plodiny sú uvádzané v poradí od najefektívnejšie reagujúcich na hnojenie, po najmenej reagujúce.

Pšenica letná f. ozimná, naša najpestovanejšia plodina, reaguje na hnojenie hospodárskymi hnojivami menej výrazne ako iné plodiny (tab. 1), následkom čoho jej hnojenie týmito hnojivami nie je vo veľkovýrobných podmienkach rozšírené. Treba však zdôrazniť, že v ekologických systémoch pestovania rastlín sú práve hospodárske hnojivá rozhodujúcim donorom živín a ich racionálna aplikácia je opodstatnená i pri pestovaní pšenice. Rovnako je opodstatnená i v konvenčných systémoch, a to v prípadoch, ak sa pšenica pestuje po pšenici, resp. po obilninách, prípadne po plodinách zanechávajúcich v pôde veľké množstvo pozberových zvyškov so širokým pomerom C : N a taktiež v podnikoch kde podiel obilnín v štruktúre osevu je vyšší ako 60 %.

Jačmeň jarný je na Slovensku pestovaný predovšetkým pre účely výroby sladu. Z toho dôvodu cieľom farmárov je zrno s obsahom 10,8 % dusíkatých látok. Hodnoty nižšie ako 9,5 a vyššie ako 11,5 % sú nežiadúce. Všeobecne známa skutočnosť, že dusík prijatý v počiatočnom období vegetácie jačmeňa zvyšuje úrodu a dusík prijatý v druhej polovici vegetácie častokrát znižuje obsah škrobu a zvyšuje obsah bielkovín, určuje, že jačmeň jarný, ak nemá mať vysoký obsah N-látok v zrne, nemôže byť hnojený hnojivami z ktorých sa dusík uvoľňuje pozvoľne, priebežne. Z toho dôvodu sa jeho pestovanie nezaraďuje do prvej trate, ale odporúča sa pestovať ho v druhej trati. Takéto zaradenie jačmeňa v osevnom slede vytvára vhodné podmienky pre dosiahnutie vysokých a kvalitných úrod.

V nedávnom období bol jačmeň na Slovensku pestovaný najmä po repe cukrovej, ktorej zaorané skrojky častokrát zhoršovali sladovnícku hodnotu zrna. K zhoršeniu nedochádzalo, ak bola repa pestovaná na pôdach s obsahom Cox nižším ako 0,8 % a zaoranie skrojkov bolo vykonané v deň zberu buliev. Naopak, v týchto prípadoch zvyčajne dochádzalo k zvýšeniu podielu zrna 1. triedy, k rastu HTZ, k zvyšovaniu úrody.

Podobne ako skrojky repy cukrovej, tak i zelené hnojenie zvyčajne spôsobovalo zhoršenie sladovníckej kvality jačmeňa, t.j. zvýšenie obsahu dusíkatých látok. Zelené hnojenie jačmeňa má však opodstatnenie, ak sa realizuje po pestovaní obilnín, systémom strniskových medziplodín, pričom k zaoraniu zelenej hmoty musí dôjsť na jeseň.

Kukurica siata reaguje na priame hnojenie hospodárskymi hnojivami dobre a v rokoch kedy bolo týchto hnojív dostatok, mnohé podniky riešili jej výživu v rozhodujúcej miere prostredníctvom nich. Účinok kvalitného hnoja je takmer zhodný s účinkom NPK hnojív a účinok kvalitnej hnojovice je porovnateľný s účinkom spoločnej aplikácie maštaľného hnoja a priemyselných hnojív.

Hospodárske hnojivá je možné použiť ako v jesennom období, pri základnej príprave pôdy, tak aj na jar pred sejbou, prípadne počas vegetácie. Hnojenie a prihnojovanie kukurice kvapalnými a suspenznými hospodárskymi hnojivami (močovka a hnojovica) je po technickej stránke zo všetkých bežných poľných plodín najlepšie zvládnuté. Použité dávky organických hnojív musia rešpektovať nielen zásobu živín v pôde a nároky kukurice, ale aj nitrátovú smernicu platnú v zraniteľných územiach.

Maštaľný hnoj

Najvhodnejší termín aplikácie hnoja na všetky pôdne druhy (ťažké, stredne ťažké a ľahké pôdy) je v mimovegetačnom období po zbere hlavných plodín, t.j. letno-jesenné obdobie. Jarná, predsejbová aplikácia spôsobuje v dôsledku jeho zapracovania do pôdy orbou, prerušenie kapilár v pôde a intenzívnejší výpar vody z pooranej vrstvy, v dôsledku čoho klíčiace semená trpia nedostatkom vody. Na ľahkých pôdach nachádzajúcich sa v humídnych oblastiach je však možné použiť vyzretý maštaľný hnoj aj na jar.

Použitie hnoja má najväčší ekonomický efekt na pôdach s nízkou sorpčnou kapacitou, chudobných na živiny, málo biologicky aktívnych a ak sa aplikuje po plodinách odčerpávajúcich z poľa veľké množstvo živín, alebo po plodinách zanechávajúcich na pozemku veľké množstvo ťažšie rozložiteľných pozberových zvyškov so širokým pomerom C: N.

Hnojovica

Kvalitná hnojovica je nenahraditeľným hnojivom pri výžive kukurice a je vhodné použiť ju ako v mimovegetačnom období (na strniská predplodín), tak na jar pred sejbou, alebo počas vegetácie. Pri jej použití je potrebné mať na zreteli, že nitrátová smernica sa nedotýka len maštaľného hnoja a že veľká časť pestovateľských plôch kukurice sa nachádza v zraniteľných územiach. Rozhodujúcim kritériom veľkosti aplikačnej dávky je obsah dusíka.

Zapracovanie nekvalitnej hnojovice (vyšší obsah vody) do pôd nedostatočne saturovaných organickou hmotou sa prejavuje poklesom obsahu celkového dusíka a humusu a následne zvýšením objemovej hmotnosti pôdy. Taktiež by sa nemalo zabúdať, že hnojovica obsahuje črevné slizy, ktoré pri veľkých aplikačných dávkach môžu negatívne ovplyvniť hodnoty kapilárnej kapacity pôdy.

V dôsledku vyšších nárokov kukurice na teplotu pôdy, jej relatívne neskoršie siatie a kvalitná aplikačná technika umožňuje použiť hnojovicu i na jar s dostatočným odstupom od sejby. Predsejbová aplikácia sa osvedčila najmä na ľahších a stredne ťažkých pôdach. Jej úrodotvorný efekt je na týchto pôdach zvyčajne vyšší ako efekt jesennej aplikácie. Na ťažkých pôdach je efekt jesenného a jarného hnojenia takmer rovnaký.

Prihnojenie počas vegetácie sa realizuje najmä na pozemkoch nachádzajúcich sa v blízkosti producentov hnojovice.

Skutočnosť, že z celkového obsahu dusíka v hnojovici, je podiel amónneho dusíka častokrát vyšší ako 50 %, si vyžaduje zapracovávanie hnojovice do pôdy. Priama aplikácia do pôdy znižuje straty o 80 %. Okamžité zaoranie, na povrch pôdy rozhodenej hnojovice, v závislosti od aktuálneho stavu počasia, znižuje straty dusíka o 60 - 70 %. Aplikácia na pôdu s porastom znižuje straty o 50 % v porovnaní s aplikáciou na pôdu bez porastu. Pri nedodržaní zásad správneho použitia hnojovice môžu straty dusíka dosiahnuť až 80 % z celkového obsahu dodávaného N.

Močovka

Pri použití močovky treba mať na zreteli riziko možného rozbahnenia pozemku, ako dôsledku nižšieho obsahu sušiny, t.j. vyššieho obsahu vody v porovnaní s hnojovicou. Na pozberové zvyšky predplodiny sa zvyčajne aplikuje v dávkach 30 - 70 t.ha-1 . Veľmi efektívne je jej jarné použitie spolu s fosforečnými hnojivami.

Slnečnica siata vďaka mohutnému koreňovému systému dobre využíva živiny z pôdnej zásoby. Na menej úrodných až chudobných pôdach (menej vhodných pre jej pestovanie), dobre reaguje na hnojenie hospodárskymi hnojivami. Naopak, ich použitie na pôdach s obsahom humusu nad 1,5 %, prípadne s dobrou a vysokou zásobou živín sa považuje za rizikové, a to z dôvodu možného zvýšenia infekčného tlaku hubových chorôb a zníženia obsahu tuku v nažkách.

Pre použitie hospodárskych hnojív nie je rozhodujúci len obsah humusu, ale aj obsah prístupných živín, a to najmä obsah anorganického dusíka (Nan), pretože na pôdach s vysokou hladinou trvalého humus sa môže zaznamenať nízky obsah Nan, čo má za následok nízke úrody nažiek. Z týchto dôvodov racionálna výživa všetkých rastlín, vrátane slnečnice musí rešpektovať zásobu prístupných, resp. potenciálne prístupných živín v pôde, musí vychádzať z rozborov pôd.

Hospodárske hnojivá je najvhodnejšie aplikovať k predplodine, t.j. pestovať slnečnicu v druhej trati. Pestovanie v tretej trati je menej vhodné ako v druhej a najmenej vhodné je pestovanie v prvej trati, s výnimkou pestovania slnečnice na ľahkých piesočnatých pôdach a pôdach s obsahom humusu menším ako 1,5 %, resp. na pôdach so zásobou prístupného N, P, K, Ca, Mg na úrovni nízka a vyhovujúca.

Dobrá reakcia repky na hospodárske hnojivá spolu s kvalitnou aplikačnou technikou umožňuje realizovať jej výživu v rozhodujúcej miere prostredníctvom hospodárskych hnojív. K repke je možné použiť všetky hospodárske hnojivá, pričom termín ich aplikácie je ovplyvňovaný ich konzistenciou.

Pevný maštaľný hnoj je z dôvodu veľkej pracovnej vyťaženosti poľnohospodárov koncom júla a začiatkom augusta vhodné zapracovať k predplodine. V prípade jeho použitia v roku pestovania repky, je nutné zapracovať ho do pôdy čo najskôr pred jej sejbou, minimálne však tri až štyri týždne, a to najmä z dôvodu potreby obnovenia pôdnej kapilarity nevyhnutnej pre dobré klíčenie semien. K priamemu hnojeniu je možné použiť len dobre vyzretý, minimálne 4 mesiace (na slamnatej podstielke), resp. 6 - 12 mesiacov (na pilinovej podstielke) skladovaný maštaľným hnoj.

Suspenzná hnojovica je k predsejbovému hnojeniu repky vhodnejšia ako maštaľný hnoj. Efektívne je jej použitie na strniská predplodín, kde zároveň zužuje pomer C : N, urýchľuje mineralizáciu pozberových zvyškov. Jej dávky určuje jej kvalita, t.j. stupeň homogenity, prekvasenia a obsah dusíka, ktorého by sa nemalo aplikovať viac ako 10 - 12 kg na tonu slamy. Dávky vyhovujúcej hnojovice (obsah sušiny vyšší ako 5 %) by pri použití hydinovej hnojovice nemali prekročiť 10 t.ha-1 , hnojovice od ošípaných 15 t.ha-1 a od hovädzieho dobytka 25 t.ha-1 , t.j. malo by sa dodať menej ako 80 kg.ha-1 N. Prehnojenie hnojovicou je nebezpečnejšie ako prehnojenie hnojom z dôvodu väčšieho podielu ľahko prijateľného dusíka. Z toho dôvodu ak slama predplodiny bola odnesená z poľa preč a hnojovica je aplikovaná len na strnisko, dávky sa musia znížiť. Nemali by prekročiť 40 - 50 kg.ha-1 N. Po rozstreknutí hnojovice na polia by sa ihneď mala vykonať podmietka, prípadne plytká orba. K zúženiu pomeru C : N je možné použiť i močovku.

Hnojovica a močovka sa úspešne uplatňujú i počas vegetácie repky, a to na jeseň i jar. Jesenná aplikácia sa vykonáva vo fáze 4 - 6 pravých listov v prípade, že pred sejbou neboli použité hospodárske a priemyselné dusíkaté hnojivá a porasty sú slabé. Hnojivami by sa nemalo dodať viac ako 60 kg dusíka.

Jarné hnojenie kvalitnou hnojovicou pomocou kvalitnej techniky sa vyrovná regeneračnému hnojeniu priemyselnými dusíkatými hnojivami. Vykonáva sa najskôr koncom februára až začiatkom marca a najneskôr do 15. prípadne 25. apríla. Je dobré, ak dávka hnojovice rešpektuje informácie o obsahu N v rastline a pôde a nemala by prekročiť 40 t.ha-1 . V prípade potreby použiť takto vysokú dávku, je lepšie rozdeliť ju na dve menšie. Rovnaký prístup delenia dávok sa volí i pri hnojení priemyselnými N hnojivami.

Vystavené: 18.5.2010

Autor textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.