Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, pobočka Zvolen

ul. J.Kráľa 36
961 09 Zvolen
e-mail: Stefan.Gaborik@uksup.sk
 
 


Zásady výživy a hnojenia kukurice

Kukurica je významnou plodinou so všestranným využitím, ktorá v sebe skrýva vysoký energetický potenciál s hodnotou cca 324 000MJ/ha. Minuloročnými prepadmi realizačných cien rastlinných komodít utrpela aj kukurica. Avšak perspektíva využívania aj tohto energetického potenciálu, môže zabezpečiť pestovateľskú a hlavne odbytovú istotu pre túto plodinu. Aj vplyvom globálnych klimatických zmien, ktoré sú sprevádzané nerovnomernou ponukou vody pre poľné plodiny, dlhotrvajúcimi periódami sucha, ako aj prívalovými dažďami, núti poľnohospodárov začleňovať do osevov plodiny, s relatívnou istotou dosiahnutia úrody. Kukurica ako rastlina typu C4, sa pomerne dobre dokáže vyrovnať a prispôsobiť takýmto stresujúcim faktorom. Avšak ako väčšina plodín aj kukurica je citlivá na pestovateľské, t.j. pôdno-klimatické podmienky. Medzi hlavné kritické fázy rastu a vývinu kukurice patrí hlavne veľmi pomalý počiatočný rast a vývin rastliny, ako aj pomalý vývoj koreňového systému s nízkou príjmovou kapacitou najmä pre fosfor. Taktiež citlivosť na nízke teploty a malá konkurenčná schopnosť voči burinám ohrozuje rastlinu na začiatku vývoja.

Nároky kukurice na živiny

V porovnaní s ostatnými plodinami, kukurica rozdielne reaguje na výživu. Je to spôsobené práve v efektívnejšej premene slnečnej energie na hmotu a to aj v čase vysokých teplôt, keď rastliny uzatvárajú prieduchy kvôli strate vody. Aj v tomto čase kukurica dokáže vytvárať nové látky a to vďaka možnosti akumulovať do svojich pletív oxid uhličitý, ktorý následne využíva práve v čase vysokých teplôt. Práve táto metabolická odlišnosť ju zaraďuje medzi plodiny s vyššími nárokmi na teplo, ale aj na pôdy s dobrou zásobou živín. Splnením týchto pestovateľských podmienok sa vytvárajú predpoklady pre efektívne využitie prijatých živín na tvorbu úrody.

Avšak odber živín v priebehu vegetácie je odlišný. Kým v prvom mesiaci vývoja príjme kukurica približne iba 4 kg dusíka z hektára, v následnom období sa nároky na výživu znásobujú. Porast vo výške 40 - 50 cm odoberie z pôdy 132 kg N, 15,4 kg P a 184 kg K. Tento enormný príjem dusíka a draslíka pokračuje až do obdobia kvitnutia, obrázok 1.

Do tohto štádia kukurica príjme cca 75% všetkých živín. Tieto rozdiely v príjme živín sú spôsobené vplyvom intenzity tvorby koreňov, ako aj nízkej príjmovej kapacity samotnej koreňovej sústavy v počiatočných vývojových štádiách, kedy kukurica potrebuje dostatok prijateľných živín v blízkosti koreňov. Následný vývin rastlín je spojený so zväčšovaním koreňovej sústavy a samotný príjem živín sa sústreďuje na čerpanie z hlbších vrstiev. Koreňový systém kukurice, v závislosti od skorosti odrody je ku koncu vegetácie mohutný, ako do hĺbky tak aj do šírky, cca 2,5 m.

Z hľadiska výživy kukurice pre potreby vytvorenia vysokých úrod, je nutné zabezpečiť dostatok prijateľného dusíka a draslíka v období jej intenzívneho rastu. Pri fosfore sa odber rovnomerne zvyšuje v priebehu vegetácie až do jej zberu, s dvoma kritickými obdobiami. Prvé je na začiatku rastu, kedy sa ešte len začína tvoriť koreňový systém a druhé je vo fáze kvitnutia. Vtedy je pre rastlinu potrebné zabezpečiť prijatie dostatočného množstva fosforu, ktorý sa následne presúva do šúľkov. Taktiež vápnik, horčík a síra, ako makroelementy, sú potrebnou súčasťou výživy kukurice, či už z pohľadu stavby rastlín, tak z pohľadu syntézy bielkovín, ako aj tvorby chlorofylu. Kukurica na tvorbu 1 tony zrna s odpovedajúcim množstvom slamy, odoberie 25 - 30kg N, 4,5 - 7 kg P, 21 - 30 kg K, 4,5 - 7,5 kg Ca a 3,5 - 6 kg Mg. Odchýlenie sa od optima, sa u kukurice negatívne prejavuje na jej výnosových prvkoch. Nedostatkom dusíka sa skracujú šúľky, počet zŕn v rade, ako aj HTZ. Naopak prehnojenie dusíkom spôsobuje zníženie kvality osiva ako aj predĺženie vegetačnej doby. Nedostatkom draslíka sú rastliny náchylnejšie na stresové faktory, ako je odolnosť voči suchu a vonkajším patogénnom, ale taktiež sa znižuje tvorba cukrov a je slabšie ozrnenie šúľkov od špičky. Pri nízkom obsahu síry sa spájajú prejavy nedostatku dusíka a draslíka.

Nároky na pôdu a hnojenie organickými hnojivami

Kukurici vyhovujú stredne-ťažké až ťažké pôdy s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou od pH 5,6 - 7 a s vyšším obsahom humusu 2,5 - 5%. Kukuricu radíme medzi plodiny dobre znášajúce priame hnojenie organickými hnojivami, hlavne na menej úrodných pôdach. Výsledky spotreby hnojív za posledných 6 rokov poukazujú na úroveň hnojenia hospodárskymi hnojivami v rozsahu od 22,83 do 34 t.ha-1 s priemerom 28,02 t.ha-1. Avšak takáto úroveň hnojenia bola dosiahnutá iba na 25% pestovateľskej výmere, tabuľka 1.

Tabuľka 1: hnojenia kukurice na zrno na Slovensku - výsledky zo spotreby hnojív

Rok
Sledovaná výmera
% hnojenej výmery
Úroda v t/ha
Úroveň hnpojenia v kg.ha-1 hnojenej výmery
Hnojenie hospodárskymi hnojivami
N
P2O5
K2O
% zo sledovanej výmery
t/ha
2003
106221
94,5
3,77
96,94
17,84
15,53
23,5
32,03
2004
99444
96,3
5,68
101,6
20
11,84
19,5
34,2
2005
108583
95,8
6,61
96,87
23,26
18,48
20
27,8
2006
102854
93,7
5,22
89,42
21,22
19,55
24,1
25,04
2007
114811
97,5
4,11
101,11
24,63
18,51
27,8
22,83
2008*
95489
97,7
8,1
101,54
35,19
36,39
35,2
26,23
Priemer
104567
95,9
5,58
97,91
23,69
20,05
25,0
28,02

*neúplné výsledky

Výsledky zo stacionárnych výživárskych pokusov poukazujú na pozitívny vplyv hnojenia maštaľným hnojom na úrodu kukurice oproti nehnojenej kontrole a to v priemere za 3 pestovateľské roky 4,6% pri zrne a 6% pri slame, tabuľka 2.

Tabuľka 2: Vplyv výživy na úrodu kukurice na zrno - výsledky zo stacionárnych výživárskych pokusov (priemer za roky 1994,1996 a 2004) v t.ha-1

Variant
hnojenia

Báhoň
Haniska
Veľké Ripňany
priemer
rozdiel
zrno
slama
zrno
slama
zrno
slama
zrno
slama
zrno
slama
0
9,51
18,80
9,94
32,37
10,00
16,64
9,82
22,60
100,0
100,0
MH
10,09
20,53
10,21
32,93
10,52
18,41
10,27
23,96
104,6
106,0
N1P1K1
10,53
24,95
10,83
33,93
10,24
19,14
10,53
26,01
107,3
115,1
N2P2K2
10,67
24,58
10,87
34,20
10,43
18,27
10,66
25,68
108,5
113,6
N3P3K3
10,68
25,43
11,07
35,23
10,82
20,54
10,86
27,07
110,6
119,8

MH - maštaľný hnoj - 40 t.ha-1
N1P1K1 - N 75,0 kg.ha-1; P2O5 50,0 kg.ha-1; K2O 65,0 kg.ha-1
N2P2K2 - N 112,7 kg.ha-1; P2O5 75,0 kg.ha-1; K2O 98,0 kg.ha-1
N3P3K3 - N 150,0 kg.ha-1; P2O5 100,0 kg.ha-1; K2O 130,0 kg.ha-1

Z výsledkov vyplýva aj pozitívny vplyv hnojenia maštaľným hnojom v kombinácii s minerálnymi hnojivami, ktoré zvýšilo úrody od 6,4 do 10,6% pri zrne a od 13,6 do 19,8% pri slame. Avšak účinnosť hnojenia maštaľným hnojom je do značnej miery ovplyvnená ročníkom, ale aj kvalitou vyzretosti maštaľného hnoja, pričom optimálna dávka maštaľného hnoja je 40 t.ha-1. V praxi sa osvedčilo hnojenie hnojovicou či už na strnisko, resp. pri zaorávaní slamy. Vhodná je tiež aplikácia počas vegetácie, ktorá je však podmienená urýchleným zapracovaním do pôdy. Ale aj hnojenie hnojovicou má svoje úskalia. Ide o možné riziko znečistenia podzemnej vody dusíkom, hlavne na ľahších - priepustných pôdach. Ďalším rizikom je rýchlejšia mineralizácia pôdnej organickej hmoty. Je to v dôsledku intenzívnej mikrobiálnej činnosti a to v prípade aplikácie hnojovice s úzkym pomerom C:N - približne do 5. Najlepšia kombinácia je spoločná aplikácia hnojovice s organickou hmotou, najlepšie drvenou slamou. Zabezpečíme tým opätovné využitie uhlíka a taktiež aj imobilizáciu dusíka. Význam hnojovice, vo výžive kukurice, v priebehu vegetácie spočíva v obsahu rýchlo prístupných živín NPK pre rastlinu, ako aj obsahom stimulačných látok zo skupiny heteroaxínov, s priaznivým vplyvom na jej predlžovací rast.

Hnojenie jednotlivými živinami

Pri zostavovaní plánu hnojenia pre kukuricu, je potrebné zohľadniť skorosť odrody, ale tiež účel využitia - na zrno, na siláž, resp. iné účely. Pri racionálnom určení dávok živín vychádzame z predpokladanej úrody, t.j. z potreby dodania živín na túto úrodu, so zohľadnením obsahu prístupných živín v pôde, ako aj so sprístupňovaním anorganického dusíka počas vegetácie. V prípade aplikovania organických hnojív, zohľadňujeme taktiež využiteľnosť živín z týchto hnojív. Pri hnojení dusíkom je potrebné rešpektovať jeho dynamiku príjmu rastlinou, obr. 1, ako aj dodržiavať legislatívne predpisy, tzv. nitrátovú smernicu, aby sa zamedzilo znečisteniu podzemných, resp. povrchových vôd. V prípade vyššej celkovej dávky dusíka v minerálnej forme, t.j. nad 60 kg N.ha-1, je túto potrebné rozdeliť na predsejbovú a počas vegetácie. K základnému hnojeniu je dobre použiť hnojivá s amónnou formou dusíka NH4+ - väzba na pôdny sorpčný komplex, resp. močovinu. Na pôdach s neutrálnou a alkalickou pôdnou reakciou je vhodné použiť síran amónny, kde spolu s dusíkom dodáme aj síru. Delením dávok dusíka, t.j. prihnojením počas vegetácie, hlavne na ľahších pôdach v lokalitách s dostatkom zrážok, možno docieliť efektívnejšie zhodnotenie dusíkatých hnojív, ktoré sa prejaví zvýšením úrody kukurice. Naopak v aridných podmienkach a na ťažších pôdach je efekt delenia dávky dusíka slabší, v extrémne suchých rokoch môže byť až negatívny. Optimálny čas na prihnojenie kukurice je určený výškou porastu, spôsobom aplikácie a formou hnojiva. Najmenšie poškodenie listovej plochy je pri aplikácii liadku amónneho s vápencom v dávke do 40 kg N.ha-1, pri výške porastu kukurice 20 cm. Pri vyšších aplikačných dávkach, ako aj pri vyššej veľkosti porastu, cca 40 cm, je nutné aplikovať hnojivá do riadku, s využitím techniky zabraňujúcej poškodenie listov, napr. s použitím hadíc. Pri takomto spôsobe je možné zvýšiť dávku dusíka až na 60 kg.ha-1. Pri zabezpečení aplikácie do riadku, t.j. vylúčenie styku s listovou plochou, sa výhodnou formou hnojiva ukazuje použitie DAMu. Výsledky z praxe, ako aj z pokusov dokumentujú pozitívny vzťah kukurice na hnojenie dusíkom. Vplyv rôznych intenzít hnojenia dusíkom na úrodu kukurice popisuje obrázok 2 a tabuľka 2.

Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom

Kukurica, ako väčšina poľných plodín prioritne využíva živiny, t.j. fosfor, draslík a horčík, hlavne z pôdnych zásob, tzv. zo starej pôdnej sily. Snahou farmára by mal byť cieľ vytvoriť a udržiavať takú zásobu prijateľných živín, ktorá by pokrývala potreby pestovaných plodín v priebehu celej vegetačnej doby. Vysoké nároky na fosfor a jeho slabšia osvojovacia schopnosť kukuricou na začiatku vegetácie, presúva časť z celkovej potreby hnojenia touto živinou, hlavne na pôdach s nízkou zásobou, na obdobie tesne pred siatím. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri hnojení fosforom priamo pri zakladaní porastu, takzvane pod pätu. Tým sa vytvorí dostatočný obsah prístupného fosforu v okolí osiva ihneď na začiatku vegetácie. Základom je zabezpečiť aplikáciu hnojiva 4-5cm pod úroveň osiva, ako aj 4 -5 cm do jeho strany. Pri menšej vzdialenosti, hlavne pri hnojení Amofos-om, môže uvoľňovaný čpavok pôsobiť negatívne na vzchádzavosť kukurice a naopak pri príliš veľkej vzdialenosti sa efekt hnojenia fosforom stráca. Pri hnojení fosforom, draslíkom a horčíkom vychádzame z ich pôdnej zásoby a spresňujeme na základe výsledkov ASP. Kým pri nedostatku niektorej živiny v pôde je potrebné zvoliť vyššie dávky, tzv. dosycovací systém hnojenia, naopak pri jej dostatočnej zásobe môžeme hnojenie danou živinou vynechať. Princíp určovania dávok fosforu a draslíka vychádza z potreby rastliny na dosiahnutie očakávanej úrody, tzv. odberový normatív a zohľadnenia ich pôdnej zásoby, tabuľka 3. Postup je nasledovný: vynásobením potreby živiny na dosiahnutie úrody príslušným koeficientom zohľadňujúcim stav zásoby danej živiny v pôde, dostaneme potrebu dodania konkrétnej živiny do pôdy. V prípade aplikovaných hospodárskych hnojív sa konečná dávka živín zníži o dodané množstvo využiteľných živín z hospodárskych hnojív. Pre potreby poľnohospodárskej praxe bola ÚKSÚP-om vytvorená internetová aplikácia na zostavenie plánu hnojenia, ktorá sa nachádza na stránke www.uksupzv.sk, v sekcii "kalkulačky" pod názvom "Plán hnojenia".

Tabuľka 3: Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd - orná pôda

Obsah
Úroveň hnpojenia v kg.ha-1 hnojenej výmery
Hnojenie hospodárskymi hnojivami% zo sledovanej výmery
N
P2O5
K2O
Fosfor (mg.kg-1)
nízky (N)
do 60
do 50
do 40
1,4 - 1,5
vyhovujúci (Vyh)
61- 95
51- 85
41- 70
1 - 1,2
dobrý (D)
96 -145
86- 125
71- 100
0,3 - 0,75
vysoký (V)
146-200
126-165
101-135
0 - 0,3
veľmi vysoký (VV)
nad 200
nad 165
nad 135
0
Draslík (mg.kg-1)
nízky (N)
do 90
do 130
do 170
1,4 - 1,5
vyhovujúci (Vyh)
91- 150
131-200
171-260
1 - 1,2
dobrý (D)
151-230
201-300
261-370
0,3 - 0,75
vysoký (V)
231-350
301-400
371-500
0 - 0,3
veľmi vysoký (VV)
nad 350
nad 400
nad 500
0

Úroveň hnojenia kukurice na zrno na Slovensku je popísaná v tabuľke 1. Ako z údajov vyplýva, poľnohospodári venujú problematike výživy kukurice, ako tržnej plodine adekvátnu pozornosť, keď v priemere za 6 rokov sa na 95,9% pestovateľskej výmere aplikovali hnojivá v dávke 97,91 kg. N.ha-1, 23,69 kg P2O5.ha-1 a 20,05 kg K2O.ha-1. Avšak dosiahnutá úroda 5,58 t.ha-1 stále poukazuje na podlimitné hnojenie hlavne draslíkom a fosforom.

Vystavené: 11.5.2009

Autor textu: Ing. Štefan Gáborík