logo SPU
Katedra agrochemie a vyzivy rastlin
Agronomicka fakulta SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
tel.: 037/6508 385
e-mail: Ladislav.Ducsay@uniag.sk
 
 

Zelené hnojenie – možná náhrada organických látok v pôde

Náročné ekonomické podmienky v našom poľnohospodárstve vedú k tvrdým reštriktívnym finančným a následne aj agrotechnickým opatreniam. Jedným z nich je obmedzovanie živočíšnej výroby s následným hospodárením bez živočíšnej výroby. Obmedzovanie prísunu maštaľného hnoja do rotácie osevného postupu môže v blízkej budúcnosti výrazne negatívne ovplyvniť pôdnu úrodnosť. Tento nebezpečný pokles pôdnej úrodnosti si väčšina agronómov uvedomuje a preto sa mu snaží rôznymi spôsobmi zabrániť. Dobrí agronómovia nahradzujú znížené dávky maštaľného hnoja inou organickou hmotou dodávanou do pôdy, napríklad zaoraním slamy, kompostov a v neposlednej miere zeleného hnojenia.

Pod zeleným hnojením (anglicky green crop-manures, nemecky Gründünger, francúzsky engrais verts, rusky zelenoje udobrenie) rozumieme spôsob organického hnojenia, pri ktorom sa do pôdy zaoráva vyprodukovaná hmota rastlín pestovaných na tento účel s cieľom obohatiť pôdu o organickú hmotu a živiny. Takto realizované organické hnojenie má mnohostranný účinok na pôdu a pestované rastliny.

Celkové množstvo a kvalita organickej hmoty dodávanej do pôdy vo forme zeleného hnojenia je však značne menlivé a závisí od druhu pestovaných rastlín, od dĺžky vegetačného obdobia, pôdnych a klimatických podmienok daného stanovišťa, od priebehu teplôt a zrážok a i.

Význam zeleného hnojenia

Významne ovplyvňuje biologickú aktivitu pôdy. Zaoraná organická hmota je zdrojom živín a energie pre pôdne mikroorganizmy.

Má mnohostranný vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy. Hlbokým prekoreňovaním pôdneho profilu sa podporuje jeho prevzdušňovanie a tvorba štruktúrnych agregátov. Zatienením povrchu pôdy sa znižuje neužitočný výpar pôdnej vlahy, zmierňujú sa výkyvy teploty a povrch pôdy sa chráni pred vodnou a veternou eróziou. Zaoraná organická hmota zvyšuje aj vododržnosť pôdy, čím sa zlepšuje hospodárenie s vlahou. Na ťažkých pôdach sa po zelenom hnojení zlepšuje ich obrábateľnosť.

Vplyv zeleného hnojenia na chemické vlastnosti pôdy sa prejavuje zvýšením sorpčnej kapacity pôdy, otupovaním pôdnej kyslosti, zvýšením obsahu prístupných živín v pôde a podobne. Z hľadiska obohatenia pôdy o živiny, najmä o dusík, významné postavenie majú vikovité rastliny, ktoré pútajú vzdušný dusík pomocou hrčkotvorných baktérií. Osobitný význam pre režim živín v pôde majú hlbokokoreniace rastliny, ktoré využívajú živiny aj zo spodných vrstiev pôdneho profilu a zapájajú ich do malého biologického kolobehu látok. Niektoré plodiny, ako je horčica biela, pohánka obyčajná, komonica biela, facélia vratičolistá a všetky vikovité, sú schopné prijímať fosfor, draslík a vápnik z foriem pre iné rastliny ťažko dostupných a takto obohacovať režim živín. Na pôdach s vyšším obsahom uhličitanov zohrávajú niektoré vápnomilné rastliny dôležitú úlohu v tom smere, že intenzívne odčerpávajú vápnik z pôdy a tým do určitej miery zabraňujú premene fosforu z priemyselných hnojív na málo prístupné fosforečnany vápenaté.

Ďalším špecifikom zeleného hnojenia sú fytosanitárne účinky na pôdu a pestované plodiny. Napríklad pravidelné zaraďovanie strniskových medziplodín do osevného postupu je jedným z opatrení proti hubovitým chorobám obilnín. V poľnohospodárskych podnikoch s vysokou koncentráciou obilnín, zelené hnojenie plní funkciu prerušovača nevhodného striedania plodín (obilnina po obilnine).

Pri porastoch na zelené hnojenie nemožno ďalej prehliadnuť, že potlačujú výskyt burín, pretože pri hustom zapojení porastu sa brzdí ich rast. Dôležité je aj to, že zaradením plodín na zelené hnojenie zvyšujeme využitie pôdy k tvorbe organickej hmoty pomocou slnečnej energie.

Zeleným hnojením môžeme pôdu obohatiť o 1 až 5 ton sušiny organických látok.ha-1, pozberovými zvyškami o 1 až 2 tony sušiny.ha-1, 10 tonami maštaľného hnoja o 2 až 2,5 ton sušiny organických látok.ha-1 a 5 tonami slamy o 3,5 až 4,5 ton sušiny organických látok.ha-1.

Vplyv na zvýšenie obsahu trvalého humusu v pôde je však pri zelenom hnojení malý, pretože organická hmota zelených rastlín je ľahko mineralizovateľná, ako vyplýva z nasledujúceho porovnania rýchlosti rozkladu rôznych druhov organického hnojenia : zelené hnojenie > slama > maštaľný hnoj > rašelina.

Nezodpovedanou otázkou teda zostáva, či je táto forma organickej hmoty rovnocenná s “biologickou” hmotou dodávanou v maštaľnom hnoji. Odpoveď sa dozvieme až po dlhodobých podrobných vedeckých a praktických pozorovaniach. Zatiaľ je ale jednoznačné, že takéto osevné postupy (zaraďovanie zeleného hnojenia) sú v súčasných podmienkach pre špecializovaných pestovateľov ekonomické.

Účinok zeleného hnojenia veľmi závisí od druhu zvolených plodín a o úspechu rozhoduje vhodná voľba plodín s ohľadom na stanovištné podmienky a nároky jednotlivých plodín na pôdny druh, vlahu, teplotu a dĺžku vegetačnej doby. Plodiny používané na zelené hnojenie by mali vyprodukovať veľké množstvo fytomasy za relatívne krátke vegetačné obdobie, mali by mať mohutný a hlbokokoreniaci koreňový systém, mali by mať schopnosť obohacovať pôdu o vzdušný dusík a mali by vedieť odčerpávať živiny z hlbších vrstiev pôdy.

Prehľad niektorých vikovitých a nevikovitých plodín vhodných pre zelené hnojenie a základné podmienky pre ich pestovania vidieť v tabuľke 1.

Plodiny vhodné pre zelené hnojenie a podmienky ich pestovania Tabuľka 1

Plodina Podmienky
Pestovania
Výsevok v kg.ha-1 Priemerná produkcia nadzemnej hmoty v t.ha-1 Najne-skorší termín sejby
Ďatelina purpurová Teplejšie a ľahšie pôdy, vďačí za vápnik 25 - 30 8 - 13 15.8
Ďatelina plazivá Vhodná do všetkých pôd 7 - 10 8 - 14 31.8
Ďatelina hybridná Vlhšie podnebie, stredné až ťažké pôdy, aj mokré íly 10 - 12 8 - 13 10.9
Bôľhoj lekársky Znesie najchudobnejšie kamenité, štrkovité, suché i svahovité pôdy 20 - 25 8 - 15 15.5
Vičenec vikolistý vhodný do všetkých pôd 30 -70 10 - 14 30.4
Komonica biela Akékoľvek aj ľahké pôdy, vďačí za vápnik 16 - 22 8 - 12 15.5
Vlčí bôb biely Stredne vlhké polohy, hlinité až piesočnaté pôdy, vďačí za vápnik 240 - 280 10 - 20 31.8
Vlčí bôb žltý Stredne vlhké polohy, ľahšie až piesočnaté pôdy, neznesie vápnik 180 - 220 10 - 20 15.8
Vtáčia noha siata Teplé aj suchšie polohy, vhodná do hlinitých pieskov a pieskov, neznesie Ca 25 - 50 10 - 18 30.4
Vika siata Všetky pôdy, ale nie suché, vyžaduje Ca 140 - 170 13 - 21 15.8
Vika huňatá aj do vysychajúcich ľahkých pieskov 120 - 140 14 - 18 30.9
Vika panónska Vhodná do ľahších pôd, znesie sucho, žiada Ca 175 - 195 12 - 20 30.9
Hrach roľný Hlboké pôdy, znesie aj ľahšie, vyžaduje Ca 150 - 260 12 - 23 30.9
Mätonoh jednoročný Pôdy s dobrou zásobou živín, prevzdušnené 40 - 50 12 - 19 15.8
Kapusta repková Všetky hlboké a vlhké pôdy 8 - 10 7 - 15 10.9
Horčica biela Piesočnaté a hlinité pôdy, nenáročná 8 - 12 10 - 12 31.8
Facélia vratičolistá Nenáročná, aj na chudobnejšie vysychavé pôdy 10 - 12 8 - 12 15.9

Plodiny na zelené hnojenie pestujeme ako medziplodiny (strniskové, ozimné, letné a podsevy), alebo ako hlavné plodiny.

Ďatelinoviny, poprípade trávy, podsievame obyčajne do krycej plodiny (najčastejšie obilniny), ostatné plodiny sejeme väčšinou ako strniskové plodiny po zbere hlavných plodín, obyčajne v miešankách pretože dosahujú stabilnejšie úrody.

Pod pojmom hlavná plodina rozumieme plodinu zasiatu na jeseň, alebo na jar na účely zeleného hnojenia, ktorá zaberá danú pôdu po celé vegetačné obdobie. Vzhľadom k zložitým ekonomickým podmienkam v súčasnosti zelené hnojivo na ornej pôde ako “hlavná plodina” prakticky neprichádza do úvahy. Tento spôsob sa používa len výnimočne v prípadoch zúrodňovania piesočnatých, zasolených a zdevastovaných pôd, pri terasovaní pozemkov, alebo rigolovaní pôdy pri zakladaní vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc.

Zelené hnojenie ako podsev je pracovne výhodné, pretože odpadáva samostatná príprava pôdy. Dávame mu prednosť v oblastiach s nedostatkom zrážok v letnom období, alebo v podhorských oblastiach, kde je pre strniskové plodiny príliš krátka vegetačná doba. Vhodné je podsievať plodiny zeleného hnojenia ako sú ďatelinoviny, mätonoh mnohokvetý (jednoročný aj trváci), vlčie bôby, ľadenec rožkatý, vičenec či lupiny najmä do jačmeňa, krátkostebelnej raži a pšenice. Menej vhodný je ovos. Okrem obilnín možno vysievať podsevy aj do olejnín a do jarných alebo ozimných miešaniek. Podmienkou úspechu je skorý jarný výsev do krycej plodiny. Do ozimín podsievame v dobe odnožovania, do jarín súčasne so siatím krycej plodiny.

Zelené hnojenie ako strnisková a letná medziplodina je možné vzhľadom k relatívne vysokému zastúpeniu obilnín v našich osevných postupoch uplatňovať v dostatočnom rozsahu. Úspech pestovania do značnej miery závisí od množstva zrážok (ak ročný úhrn nepresahuje 500 mm, v takýchto podmienkach ak nie sú vybudované závlahy pestovanie plodín negatívne vplýva aj na následné plodiny) a ich rozdelenie počas vegetácie. Na spoľahlivé pestovanie letných a strniskových medziplodín v bezzávlahových podmienkach je potrebný úhrn zrážok 160 – 180 mm v období od zasiatia plodiny do zaorania zelenej hmoty. Pritom nie je až tak dôležité celkové množstvo zrážok, ale skôr ich rovnomerné rozdelenie. Najdôležitejšie sú zrážky v štádiu klíčenia a vzchádzania porastu až do jeho úplného zapojenia a zatienenia povrchu pôdy. Dôležitá je aj dĺžka vegetačnej doby s dostatočným počtom teplých dní, pretože pozorovateľný prírastok organickej hmoty klesá keď denné teploty klesnú pod 10 ˚C. Častou chybou pri pestovaní letných a strniskových medziplodín je aj nedostatočná a oneskorená príprava pôdy na sejbu a aj neskorý výsev. Oneskorenie prípravy pôdy znižuje úrodu zelenej hmoty nielen v dôsledku skrátenia vegetačnej doby, ale tiež následkom straty vlahy na zavčasu nepodmietnutom pozemku. V našich podmienkach sejeme prevažne po zbere obilnín ( do podmietky, do strniska s následným plytkým zaoraním, alebo do pôdy sejacími kombinátormi). Nevikovité druhy pred siatím poprípade po zasiatí hnojíme dusíkom v dávkach od 60 do 90 kg N.ha-1. Na veľmi chudobných pôdach aplikujeme k vikovitým rastlinám štartovaciu dávku dusíka okolo 30 kg N.ha-1. Letné medziplodiny vysievame po skoro zberaných plodinách ako sú skoré zemiaky, zelenina, strukoviny a iné.

Pestovanie rastlín na zelené hnojenie ako ozimné medziplodiny je vhodné hlavne na piesočnatých pôdach v oblastiach s dostatkom zrážok, kde je možné a výhodné zaorávať fytomasu až na jar.

Pri zaraďovaní zeleného hnojenia do osevného postupu musíme rešpektovať aj znášanlivosť plodín. Zo strukovín sa môže pestovať po sebe iba bôb obyčajný, pri ostatných je potrebné dodržať 4 až 6 ročný odstup. Podobne je to pri slnečnici a kapuste repkovej pravej. Pri ďatelinách volíme odstup 2 až 3 ročný aby nedošlo k tzv. ďatelinovej únave pôdy.

Účinok zeleného hnojenia závisí aj od času a spôsobu zaorania vyprodukovanej fytomasy. Všeobecne sa držíme zásady umožniť čo najvyšší nárast organickej hmoty. Pri jesennom zaoraní robíme tento zásah až vtedy, keď teplota vzduchu trvalo poklesla pod 10˚C a organická hmota už takmer nerastie. Pri pestovaní plodiny na zelené hnojenie ako hlavnej plodiny, alebo pri skoro siatych letných medziplodinách, keď je k dispozícii dlhšia vegetačná doba, dbáme predovšetkým na to, aby nedošlo k zdrevnateniu zelenej hmoty. Takto pestované porasty je najvhodnejšie zaorávať v čase od začiatku kvitnutia až do plného kvetu. Najneskorší termín zaorávania je 3 týždne pred sejbou následnej zberovej plodiny. Na ťažkých pôdach zaorávame skôr a plytšie, na ľahkých neskôr a hlbšie (25 cm). Taktiež pri väčšom podiele nevikovitých rastlín, ktoré sa pomalšie rozkladajú, volíme skoršie a plytšie zaoranie. Na piesočnatých pôdach sa odporúča hlboké zapracovanie (až do hĺbky 60 cm).Vysoký porast pred zaoraním privalcujeme v smere orby. Bujný porast pred zaoraním rozsekáme cepovými zberačmi, alebo porežeme diskovými bránami. Účinnosť zeleného hnojenia zvýšime kombináciou s inými organickými hnojivami. Vysoký efekt má kombinácia zelenej hmoty so slamou, hnojovicou alebo močovkou.

Dôležitým opatrením na zabezpečenie čo najvyššieho účinku zeleného hnojenia je uprednostňovanie miešaniek pred čistými kultúrami (monokultúrami). Pestovanie rôznych druhov rastlín v miešankách má mnoho výhod: jednotlivé druhy sa navzájom dopĺňajú v hĺbke prekoreňovania, vo využívaní živín, v melioračných účinkoch na pôdu a podobne. Pestovanie miešaniek je aj určitou zárukou optimálnych úrod pre prípad, keď jeden druh z rôznych príčin v tomto smere zlyhá. Základným predpokladom úspechu pestovania miešaniek je ich správne zloženie. Niektoré typy miešaniek vidieť v tabuľke 2.

Odporúčané miešanky na zelené hnojenie

Tabuľka 2

Zloženie miešanky Výsevok v kg.ha-1
A. Letné a strniskové medziplodiny
  1. Slnečnica ročná
  2. Bôb konský
15
70 - 90
  1. Kapusta repková pravá
  2. Horčica biela
    Facélia vratičolistá
5
5
2
  1. Vtáčia noha siata
  2. Kapusta repková pravá
    Vika siata
10 – 15
5
50
  1. Hrach siaty roľný
  2. Vika panónska
    Horčica biela
80
70
5
B. Ozimné medziplodiny
  1. Mätonoh mnohokvetý
  2. Vika huňatá
    Ďatelina purpurová
15 – 20
52
20
  1. Hrach siaty roľný
  2. Vika panónska
130
100 – 110
  1. Hrach siaty roľný
  2. Vika huňatá
    Raž ozimná
50 – 60
40 – 50
90 – 100
C. Podsevy
  1. Mätonoh mnohokvetý
  2. Ďatelina plazivá
14
9
  1. Vtáčia noha siata
  2. Ďatelina plazivá
30
5
  1. Mätonoh mnohokvetý
  2. Mätonoh jednoročný
15
20
  1. Ľadenec rožkatý
  2. Vičenec vikolistý
8
50 – 90
  1. Bôľhoj lekársky
  2. Ľadenec rožkatý
10 – 12
8 - 10
D. Málo úrodné piesočnaté pôdy
  1. Vika huňatá
  2. Vlčí bôb úzkolistý
    Facélia vratičolistá
20
60
10
  1. Vika huňatá
  2. Ďatelina purpurová
    Ozimná raž
50
15
30 – 50
Autor textu: dr. Ing. Ladislav Ducsay