logo SVP
Slovenský vodohospodársky podnik š.p.
OZ Hydromeliorácie

Vrakunská 29
825 63 Bratislava
tel.: 02/45 24 80 84, 45 24 80 00, 45 24 81 87
fax: 02/45 52 17 04
 

 

Využitie hnojovice pri rešpektovaní ochrany životného prostredia

Organické hnojivá vyprodukované v poľnohospodárskom podniku predstavujú významné zdroje živín, ktoré sa žiada efektívne využiť vo výžive rastlín a v zúrodňovaní pôdy. Najmä ak nemáme dosť finančných zdrojov na nákup potrebného množstva priemyselných hnojív. Pri súčasnej nízkej spotrebe priemyselných hnojív, ako aj zníženej produkcii organických hnojív v dôsledku silnej redukcie stavov hovädzieho dobytka a ošípaných oproti roku 1989, sme v celoplošnej spotrebe živín hlboko pod úrovňou západoeurópskych štátov. Ak by sme teda porovnávali vstupy živín z obidvoch uvádzaných zdrojov v podmienkach Slovenska a v západoeurópskych štátoch (pri počte VDJ cez 2 na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, u nás hlboko pod 1 a pri podstatne vyššej spotrebe živín v priemyselných hnojivách oproti cca 60 kg.ha-1 NPK u nás) vychádza, že z tohto hľadiska by sme sa nemali obávať prílišného ohrozovania životného prostredia.

Avšak čo sa týka hnojovice, jej vysoká produkcia vo väčších poľnohospodárskych podnikoch často vyvoláva problémy, ktoré súvisia so skladovaním a jej racionálnym využívaním. Vysoká koncentrácia zvierat na malej ploche produkuje veľký objem hnojovice a pri nesprávnej manipulácii často dochádza k bodovému znečisťovaniu prostredia. Preto najmä v krajinách s vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat sa stále viac zdôrazňuje uplatňovať aj legislatívne pravidlá či zákony, ktoré kladú akcent na ochranu životného prostredia aj z poľnohospodárskych aktivít. V tejto súvislosti sa uvádza, že podnik (farma) s počtom dobytčích jednotiek (VDJ) nad 150 sa podobá priemyselnému podniku a preto z hľadiska ochrany životného prostredia by mali platiť pre takéto farmy obdobné pravidlá (zákony)ako pre priemyselné podniky.

Fariem s počtom VDJ nad 150 je u nás veľa a preto aj napriek celkove nízkym vstupom živín do rastlinnej výroby je uvádzaná problematika veľmi aktuálna aj v našich podmienkach.

Efektívne využitie hnojovice predpokladá širší rozsah informácií najmä z oblastí týkajúcich sa:

  • jej produkcie, uskladnenia, kvality, obsahu dusíka pred vývozom,
  • kedy, kde a ako ju použiť pre ktoré plodiny, v akých dávkach, pri poznaní ich náročnosti na dusík, pričom dávky sa majú vypočítať podľa obsahu N v hnojovici a potreby dusíka.

Vysoké dávky nezvyšujú úrody, ale zväčšujú riziko vyplavenia dusičnanov i povrchových odtokov. Dávky N v hnojovici by mali byť na úrovni dávok v priemyselných hnojivách, nie vyššie. Musia sa rešpektovať pôdne vlastnosti - ľahšie, ťažšie pôdy, obsah organickej hmoty, obsah anorganického dusíka (Nan), nároky plodiny na dusík a na predpokladanú úrodu, sklon pozemku, spôsob či možnosti aplikácie Hnojovica by mala byť rovnomerne rozdelená po celej ploche, na povrch alebo do pôdy vhodnou technikou. Pochopiteľne, že musí byť tiež posúdená možnosť alebo riziko kontaminácie vodných zdrojov, najmä podľa výšky uloženia hladiny podzemnej vody. Ak sa použijú aj priemyselné hnojivá, celková dávka N by nemala prekročiť potrebu na predpokladanú úrodu.

V tejto súvislosti teda vychádza, že poznanie obsahu N v hnojovici pri rešpektovaní nárokov pestovanej plodiny na dusík a rovnomernú aplikáciu alebo plošné rozdelenie, je základom pre jej ekologické využívanie. Obavy z prehnojenia fosforom alebo draslíkom, vzhľadom k ich väzbám v pôde, sa nepredpokladá. K tomuto je nutnosťou využívať aplikačnú techniku, ktorá sa užívateľom ponúka s možnosťou presnejšieho dávkovania hnojovice na povrch pôdy, do pôdy alebo medzi riadky.

Efektívne využívanie živín z hnojovice rastlinami predpokladá uvažovať aj s inými zdrojmi N a to z pôdnej zásoby, z pozberových zvyškov predplodín alebo nakumulovaného mikroorganizmami, čo sa všetko prejavuje v obsahu Nan.

V závlahových podmienkach je potrebné brať do úvahy aj možnosť väčšieho pohybu dusičnanového dusíka, najmä ak sa volia vyššie nezdvôvodnené dávky hnojovice.

Odporúčané ekologické dávky dusíka v hnojovici sú uvedené v tabuľke 1. Nová aplikačná technika dovoľuje použiť aj dávky dusíka na úrovni 30 kg N.ha-1, čo sa dá využiť aj na prihnojovanie obilnín. Pri takomto vybavení je možné veľmi racionálne využiť živiny z hnojovice k výžive rastlín a viac chrániť životné prostredie.

V našich pokusoch sa orientujeme aj na porovnávanie účinnosti hnojovice s priemyselnými hnojivami, liadkom amónnovápenatým a DAM-390. Hnojivá aplikujeme v jesennom období na rozdrvenú pšeničnú alebo kukuričnú slamu. Rešpektuje sa potreba dodania 10 kg N na 1 t rozdrvenej slamy, prípadne sa pridáva ešte dusík naviac, spolu nie viac ako 80 kg N.ha-1 (hladina podzemnej vody je v hĺbke 6-8 m). Na jar sa potreba dohnojenia zhodnocuje podľa obsahu Nan (pri hodnotách nad 15 mg N.kg-1 stanovené vo vlhkej pôde neodporúčame použiť dohnojenie v priemyselných hnojivách). Dosiahnuté úrody kukurice v rokoch 2000 a 2001 pri jej pestovaní na karbonátovej černozemi v Moste pri Bratislave pod závlahou a bez závlahy boli vysoké a dokazujú možnosť úhrady rovnakej dávky dusíka z priemyselných hnojív rovnakou dávkou dusíka z hnojovice. V roku 2000 bola použitá dávka 80 kg N.ha-1 v jeseni a v roku 2001 100 kg N.ha-1 (80 kg v jeseni, 20 kg na jar).

Ako vidieť, úspešný manažment využívania hnojovice vyžaduje racionálne myslenie, uplatňovanie poznatkov najmä o pohybe a premenách dusíka od vlastnej produkcie v maštaliach, cez skladovanie až po aplikáciu.

Odporúčané ekologické dávky N v hnojovici a doba použitia k jednotlivým plodinám

Tabuľka 1

Skupiny plodín,
plodina
Doba požitia
(mesiace)
Dávka
N v kg.ha-1
Dávka
hnojovice * v m3
Poznámka
Ozimné plodiny v jeseni
na jar (III.-IV.)**
(regeneračné alebo produkčné
hnojenie)
30
30 – 45
10
10 – 15 ***
na pozberové zvyšky
(ihneď zaorať)
lepšie produkčné ako regeneračné
hnojenie
Jarné obilniny na jar (koncom zimy)
(II. – III.)
30 – 45 10 – 15 pri príprave pôdy
ihneď zadiskovať
Kukurica v jeseni (na pozberové zvyšky –
slamy)
na jar (III.-IV. pred sejbou)
(V.-VI.) medzi riadky
40 – 50

40 – 50
30
10 – 20

15 – 20
10
ihneď zapracovať do pôdy

hadicový alebo diskový aplikátor
Cukrová repa v jeseni na rozdrvenú slamu 80 30 zaorať
Kŕmna repa v jeseni na rozdrvenú slamu 120 40 zaorať
Zemiaky v jeseni na rozdrvenú slamu
na jar
50
50
20
20
zaorať
zapracovať diskmi
Repka olejná v jeseni (VIII.-IX.)
na jar (II.-IV.)
40
40
15
15
zaorať
medzi riadky
Lúky a pasienky na jar
po kosbách
(spásaniach)
(III. – VIII.)
40
30
15
10
hadicovým aplikátorom
Medziplodiny po zbere hlavných plodín 45 15 radlicovým aplikátorom
resp. hadicovým aplikátorom
ihneď zapracovať do pôdy

* pri obsahu N 0,3 % v hnojovici, inak prepočítať na reálny obsah N

** mesiace

*** ak sa nepoužije v jeseni Súčasná aplikačná technika umožňuje jednorázové použiť aj nižšie dávky hnojovice

Úrody kukurice na zrno (hybrid Evelína) v rokoch 2000 a 2001 ovplyvnené hnojením a závlahou

Poľný pokus, pokusná báza VÚMKI Most pri Bratislave

Tabuľka 2

Vlahový
variant
Variant
hnojenia
Úroda zrna
v t.ha-1, rok
v % ku kontrole
2000 2001 2000 2001
Pod
závlahou
1. O 9,735 8,919 100 100
2. Slama 10,104 8,853 103,8 99,3
3. Slama + LAV 14,663 12,791 150,6 143,4
4. slama + hnojovica 13,674 14,410 140,0 161,6
5. slama + DAM 14,370 13,504 147,6 151,4
6. slama + Biostim 11,155 12,000 114,6 134,5
Priemer 12,284 11,746    

 

Bez
závlahy
1. O 8,333 7,532 100 100
2. Slama 7,901 7,309 94,8 97,0
3. Slama + LAV 9,738 9,798 116,9 130,1
4. slama + hnojovica 10,559 11,414 126,7 151,5
5. slama + DAM 10,805 10,050 129,7 139,4
6. slama + Biostim 8,210 7,841 98,5 104,1
Priemer 9,258 8,991    
Priemerné zvýšenie úrody od závlahy v % o 32,7 30,6

Autori textu: Prof.Ing. Bízik Ján DrSc., Ing. Zápotočný Vladimír, Ing. Malá Štefánia