|
Organické hnojivá vyprodukované v poľnohospodárskom podniku predstavujú významné zdroje živín, ktoré sa žiada efektívne využiť vo výžive rastlín a v zúrodňovaní pôdy. Najmä ak nemáme dosť finančných zdrojov na nákup potrebného množstva priemyselných hnojív. Pri súčasnej nízkej spotrebe priemyselných hnojív, ako aj zníženej produkcii organických hnojív v dôsledku silnej redukcie stavov hovädzieho dobytka a ošípaných oproti roku 1989, sme v celoplošnej spotrebe živín hlboko pod úrovňou západoeurópskych štátov. Ak by sme teda porovnávali vstupy živín z obidvoch uvádzaných zdrojov v podmienkach Slovenska a v západoeurópskych štátoch (pri počte VDJ cez 2 na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, u nás hlboko pod 1 a pri podstatne vyššej spotrebe živín v priemyselných hnojivách oproti cca 60 kg.ha-1 NPK u nás) vychádza, že z tohto hľadiska by sme sa nemali obávať prílišného ohrozovania životného prostredia.
Avšak čo sa týka hnojovice, jej vysoká produkcia vo väčších poľnohospodárskych podnikoch často vyvoláva problémy, ktoré súvisia so skladovaním a jej racionálnym využívaním. Vysoká koncentrácia zvierat na malej ploche produkuje veľký objem hnojovice a pri nesprávnej manipulácii často dochádza k bodovému znečisťovaniu prostredia. Preto najmä v krajinách s vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat sa stále viac zdôrazňuje uplatňovať aj legislatívne pravidlá či zákony, ktoré kladú akcent na ochranu životného prostredia aj z poľnohospodárskych aktivít. V tejto súvislosti sa uvádza, že podnik (farma) s počtom dobytčích jednotiek (VDJ) nad 150 sa podobá priemyselnému podniku a preto z hľadiska ochrany životného prostredia by mali platiť pre takéto farmy obdobné pravidlá (zákony)ako pre priemyselné podniky.
Fariem s počtom VDJ nad 150 je u nás veľa a preto aj napriek celkove nízkym vstupom živín do rastlinnej výroby je uvádzaná problematika veľmi aktuálna aj v našich podmienkach.
Efektívne využitie hnojovice predpokladá širší rozsah informácií najmä z oblastí týkajúcich sa:
- jej produkcie, uskladnenia, kvality, obsahu dusíka pred vývozom,
- kedy, kde a ako ju použiť pre ktoré plodiny, v akých dávkach, pri poznaní ich náročnosti na dusík, pričom dávky sa majú vypočítať podľa obsahu N v hnojovici a potreby dusíka.
Vysoké dávky nezvyšujú úrody, ale zväčšujú riziko vyplavenia
dusičnanov i povrchových odtokov. Dávky N v hnojovici by
mali byť na úrovni dávok v priemyselných hnojivách, nie vyššie.
Musia sa rešpektovať pôdne vlastnosti - ľahšie, ťažšie pôdy, obsah
organickej hmoty, obsah anorganického dusíka (Nan),
nároky plodiny na dusík a na predpokladanú úrodu, sklon pozemku,
spôsob či možnosti aplikácie Hnojovica by mala byť rovnomerne
rozdelená po celej ploche, na povrch alebo do pôdy vhodnou technikou.
Pochopiteľne, že musí byť tiež posúdená možnosť alebo riziko kontaminácie
vodných zdrojov, najmä podľa výšky uloženia hladiny podzemnej
vody. Ak sa použijú aj priemyselné hnojivá, celková dávka N by
nemala prekročiť potrebu na predpokladanú úrodu.
V tejto súvislosti teda vychádza, že poznanie obsahu
N v hnojovici pri rešpektovaní nárokov pestovanej plodiny
na dusík a rovnomernú aplikáciu alebo plošné rozdelenie, je základom
pre jej ekologické využívanie. Obavy z prehnojenia fosforom
alebo draslíkom, vzhľadom k ich väzbám v pôde, sa nepredpokladá.
K tomuto je nutnosťou využívať aplikačnú techniku, ktorá
sa užívateľom ponúka s možnosťou presnejšieho dávkovania
hnojovice na povrch pôdy, do pôdy alebo medzi riadky.
Efektívne využívanie živín z hnojovice rastlinami predpokladá
uvažovať aj s inými zdrojmi N a to z pôdnej zásoby,
z pozberových zvyškov predplodín alebo nakumulovaného mikroorganizmami,
čo sa všetko prejavuje v obsahu Nan.
V závlahových podmienkach je potrebné brať do úvahy
aj možnosť väčšieho pohybu dusičnanového dusíka, najmä ak sa volia
vyššie nezdvôvodnené dávky hnojovice.
Odporúčané ekologické dávky dusíka v hnojovici sú uvedené
v tabuľke 1. Nová aplikačná technika dovoľuje použiť aj dávky
dusíka na úrovni 30 kg N.ha-1, čo sa dá využiť aj na
prihnojovanie obilnín. Pri takomto vybavení je možné veľmi racionálne
využiť živiny z hnojovice k výžive rastlín a viac chrániť
životné prostredie.
V našich pokusoch sa orientujeme aj na porovnávanie
účinnosti hnojovice s priemyselnými hnojivami, liadkom amónnovápenatým
a DAM-390. Hnojivá aplikujeme v jesennom období na rozdrvenú
pšeničnú alebo kukuričnú slamu. Rešpektuje sa potreba dodania
10 kg N na 1 t rozdrvenej slamy, prípadne sa pridáva ešte dusík
naviac, spolu nie viac ako 80 kg N.ha-1 (hladina podzemnej
vody je v hĺbke 6-8 m). Na jar sa potreba dohnojenia zhodnocuje
podľa obsahu Nan (pri hodnotách nad 15 mg N.kg-1
stanovené vo vlhkej pôde neodporúčame použiť dohnojenie v priemyselných
hnojivách). Dosiahnuté úrody kukurice v rokoch 2000 a 2001
pri jej pestovaní na karbonátovej černozemi v Moste pri Bratislave
pod závlahou a bez závlahy boli vysoké a dokazujú možnosť úhrady
rovnakej dávky dusíka z priemyselných hnojív rovnakou dávkou
dusíka z hnojovice. V roku 2000 bola použitá dávka 80
kg N.ha-1 v jeseni a v roku 2001 100 kg N.ha-1
(80 kg v jeseni, 20 kg na jar).
Ako vidieť, úspešný manažment využívania hnojovice vyžaduje
racionálne myslenie, uplatňovanie poznatkov najmä o pohybe a premenách
dusíka od vlastnej produkcie v maštaliach, cez skladovanie
až po aplikáciu.
Odporúčané ekologické dávky N v hnojovici a doba použitia
k jednotlivým plodinám
Tabuľka 1
Skupiny plodín,
plodina
|
Doba požitia
(mesiace)
|
Dávka
N v kg.ha-1
|
Dávka
hnojovice * v m3
|
Poznámka
|
|
Ozimné plodiny
|
v jeseni
na jar (III.-IV.)**
(regeneračné alebo produkčné
hnojenie)
|
30
30 – 45
|
10
10 – 15 ***
|
na pozberové zvyšky
(ihneď zaorať)
lepšie produkčné ako regeneračné
hnojenie
|
|
Jarné obilniny
|
na jar (koncom zimy)
(II. – III.)
|
30 – 45
|
10 – 15
|
pri príprave pôdy
ihneď zadiskovať
|
|
Kukurica
|
v jeseni (na pozberové zvyšky –
slamy)
na jar (III.-IV. pred sejbou)
(V.-VI.) medzi riadky
|
40 – 50
40 – 50
30
|
10 – 20
15 – 20
10
|
ihneď zapracovať do pôdy
hadicový alebo diskový aplikátor
|
|
Cukrová repa
|
v jeseni na rozdrvenú slamu
|
80
|
30
|
zaorať
|
|
Kŕmna repa
|
v jeseni na rozdrvenú slamu
|
120
|
40
|
zaorať
|
|
Zemiaky
|
v jeseni na rozdrvenú slamu
na jar
|
50
50
|
20
20
|
zaorať
zapracovať diskmi
|
|
Repka olejná
|
v jeseni (VIII.-IX.)
na jar (II.-IV.)
|
40
40
|
15
15
|
zaorať
medzi riadky
|
|
Lúky a pasienky
|
na jar
po kosbách
(spásaniach)
(III. – VIII.)
|
40
30
|
15
10
|
hadicovým aplikátorom
|
|
Medziplodiny
|
po zbere hlavných plodín
|
45
|
15
|
radlicovým aplikátorom
resp. hadicovým aplikátorom
ihneď zapracovať do pôdy
|
|
* pri obsahu N 0,3 % v hnojovici, inak prepočítať na reálny obsah N
** mesiace
*** ak sa nepoužije v jeseni Súčasná aplikačná technika umožňuje jednorázové použiť aj nižšie dávky hnojovice
Úrody kukurice na zrno (hybrid Evelína) v rokoch 2000 a 2001 ovplyvnené hnojením a závlahou
Poľný pokus, pokusná báza VÚMKI Most pri Bratislave
Tabuľka 2
Vlahový
variant
|
Variant
hnojenia
|
Úroda zrna
v t.ha-1, rok
|
v % ku kontrole
|
|
2000
|
2001
|
2000
|
2001
|
Pod
závlahou
|
1. O
|
9,735
|
8,919
|
100
|
100
|
|
2. Slama
|
10,104
|
8,853
|
103,8
|
99,3
|
|
3. Slama + LAV
|
14,663
|
12,791
|
150,6
|
143,4
|
|
4. slama + hnojovica
|
13,674
|
14,410
|
140,0
|
161,6
|
|
5. slama + DAM
|
14,370
|
13,504
|
147,6
|
151,4
|
|
6. slama + Biostim
|
11,155
|
12,000
|
114,6
|
134,5
|
|
Priemer
|
12,284
|
11,746
|
|
|
Bez
závlahy
|
1. O
|
8,333
|
7,532
|
100
|
100
|
|
2. Slama
|
7,901
|
7,309
|
94,8
|
97,0
|
|
3. Slama + LAV
|
9,738
|
9,798
|
116,9
|
130,1
|
|
4. slama + hnojovica
|
10,559
|
11,414
|
126,7
|
151,5
|
|
5. slama + DAM
|
10,805
|
10,050
|
129,7
|
139,4
|
|
6. slama + Biostim
|
8,210
|
7,841
|
98,5
|
104,1
|
|
Priemer
|
9,258
|
8,991
|
|
|
|
Priemerné zvýšenie úrody od závlahy v % o
|
32,7
|
30,6
|
|
|
